Dnes vyrážame ráno a o 10-tej sme na mieste s drobnými, čo sme zamenili na hranici. Idem s kamarátom a dvomi jeho známymi. Plán je cez Vadalló kövek na Predikalószék, ďalej na Dobogokó a cez roklinu Rám naspäť. Rokliny by sa síce mali chodiť smerom hore, ale nie je tu zakázaný ani opačný smer a poobede by mohli byť oblaky, takže z vyhliadky by sme toho nemuseli veľa mať.

Trasa

Dömös – Szent Fa (kaplnka) – Prédikalószék (vyhliadka) – Király kút – Dobogókő (Chotárna skala) – Rám-szakadék (roklina) – Dömös

Nám známou trasou prichádzame k Szent Fa kaplnke a odtiaľto prudko do kopca po značke červeného trojuholníka ku skalám. Po prvé skaly je to niečo cez kilometer, ale približne 350-metrové prevýšenie. Po Prédikálószék je to odtiaľto necelých 2,5 kilometra a okolo 500 metrov prevýšenia. Počasie vyzerá dobre, tešíme sa na výhľady. Nepríjemné je len blato na chodníku. Les ešte spí zimným spánkom, zeleň je vzácna. Len kde-tu sa ohlasujú prví poslovia jari. Kolegovia sa divia, nečakali taký strmý kopec, ale je to v pohode. Nie ako keď sme išli s deťmi a musel som ich stále presviedčať, že vrchol je o pár metrov.

Cesta je bezproblémová, len na jednom mieste, kde na povrch začína vystupovať skalné podložie a les redne, treba dať pozor. Tak ako na jeseň my s deťmi, tak aj teraz vpredu idúci kolega odbočuje doprava po vychodenom chodníku, lebo na tej strane je značka. Na jeseň sme tade išli a dostali sme sa do slepej uličky a k vrcholovým skalám sme sa škriabali po štyroch. Teraz viem, že treba ísť priamo na vrchol rovno po skalách, čo začínajú vystupovať na povrch.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Konečne sme pri prvých skalných útvaroch, zjavuje sa tiež sneh a presúvame sa od jedného útvaru ku druhému až k najvyššie položenému Arpád Trónja (Arpádov trón). Väčších skalných útvarov je šesť s nasledovnými menami: Árpád trónja, Felkiáltójel, Függőkő, Bunkó, Szélestorony, Nagytuskó.

Smerom na západ z hlavného hrebeňa vybiehajú dva menšie bočné hrebienky s podobnými skalami. Hrebeň, tak ako väčšina Vyšehradských vrchov (Visegrádi-hegység), je tvorený andezitmi, výhľady sú obmedzené, hlavne na západ a sever. Na protiľahlom kopci (Prepost hegy) v diaľke obdivujeme obrovský zosuv, rozmýšľam, či tam bol tiež, keď sme išli do rokliny Rám s deťmi... Vyzerá celkom čerstvo ešte z neho trčia kmene stromov. Od posledných skál sa chodník stáča na východ a stále do kopca po snehu, ktorý sa veľmi šmýka, takže musím nasadiť miniatúrne mačky. Oblúkom prichádzame až k vyhliadke Prédikalószék (639 m). Je tu dosť ľudí, za nami ide nejaká výprava a z opačnej strany postupne prichádza niekoľko väčších skupín turistov. Pri pohľade na ich vekový priemer rozmýšľam odkiaľ sa sem vybrali... Výhľad je skutočne fantastický. Ani nie tak do diaľky, na to nie je až také dobré počasie, ale na prielom Dunaja medzi Vyšehradskými vrchmi (Visegrádi hegység) a Novohradskými vrchmi (Börzsöny) je očarujúci aj sám o sebe. Celý úsek Dunaja od Szobu až po Vyšehrad (Visegrád) je odtiaľto vidno ako na dlani.

Trocha sa posilníme a blatistou cestou pokračujem ďalej po značke červený trojuholník. Bezstarostne si vykračujeme až sme zistili, že sme niekde odbočili zo značky, lebo cesta sa točí skoro o 180 stupňov, a nič také by nás nemalo čakať. Po zorientovaní sa sme zistili, že sme išli skratkou. Keď odbočíme z cesty, po ktorej ideme, tak po pár metroch natrafíme opäť na značkovaný chodník. Tak sa aj stalo a dosť prudko schádzame dole až ku Kráľovskému potoku (Király patak), cez ktorý je v blate mimoriadne nepríjemný prechod. Tok je zarezaný do podložia a svahy sú blatisté. Prechádzame na druhú stranu a začíname opäť naberať stratené výškové metre (približne 200 metrov sme klesli). Terén je prevažne blatistý, občas aj snehový. Okolo momentálne suchého Kráľovského prameňa (Király kút), kde je miniatúrny prístrešok (viď fotografiu) a chaty Király kút, kde stretáme veľkú skupinu asi skautov (práve tam vešali maďarskú zástavu) a pokračujeme až na vrchol hrebeňa, na ktorom je tiež Dobogókő (Chotárna skala). Cestou sme stretli bežca len naľahko s dvomi fľašami za pásom, všetka česť bežať v blate. Neskôr sme ho stretli nad roklinou Rám, čiže celú našu trasu prešiel opačným smerom. Na hrebeni je lesná cesta občas vysypaná kameňom, ale naozaj len občas.

Okolo lyžiarskeho svahu s roztápajúcim sa snehom, (je tu vlek, ale už je mimo prevádzky, lebo je teplo), prichádzame k vyhliadke na Dobogókő (699 m), v preklade Tlčúci kameň, slovenský názov je Chotárna skala – je to v katastri Mlynkov (Pilisszentkereszt), kde žijú etnickí Slováci. Na Dobogokő je množstvo chát, Téryho pamätník, múzeum turistiky a podobne. Dokonca socha meditujúceho Sri Chinmoya. Zaujali nás jurty s trčiacimi komínmi piecok a s maľovanými vchodmi (normálne sa tu dá ubytovať).

Z Dobogókő (Chotárna skala) sa dá prejsť krátka okružná trasa „Turul túra“ ku skalám pod Dobogokő, ale nechali sme si ju na inokedy. Na jej koncoch sú krásne vyrezávané drevené brány. Sme hladní a po prehliadke lákavo vyzerajúcich kotlíkov s gulášmi, držkovou i perkeltom, chceme ochutnať, ale objednať si treba vnútri v reštaurácii a tam je dosť plno, tak po po chvíli čakania na obsluhu odchádzame. Inak, dávajú malé a veľké porcie (1050, resp 1500 forintov). Dole cez roklinu Rám chceme ísť za svetla. Odchádzame po žltej značke cez ďalšiu vyhliadku až k záveru rokliny Rám a roklinou dole do Dömösa. Túto časť nebudem popisovať, už som o nej písal. Nakoniec sme to stihli za svetla.

Záver

Popisovaná trasa sa zvykne chodiť opačným smerom. Ide o jednu z najkrajších túr v oblasti Dunajského ohybu. Kamarát geológ (a nielen on) bol z rokliny nadšený, lebo výhľad je skutočne fantastický. Veľmi pekná trasa to musí byť v zime po snehu.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek