Trasa

Petrovce – rázc. pod Hrbom – rázc. pod Oblíkom – chata Čierna hora – Čierna hora a späť

Celý piatok prší, ale sobota má byť bez dažďa, a tak dúfam, že sa meteorológovia nezmýlia. Sneženie by sa dalo ešte zniesť, ale dážď by mi veľmi nevoňal. Večer som sa dohodol s Tónom, kedy mám ráno pre neho ísť, aby sme v Hanušovciach nad Topľou boli včas. Z Trebišova je to 45 minút jazdy autom. Tóno a Miki ma čakajú v Sečovciach, vkladajú batohy rýchlo do auta a smerujeme na Vranov nad Topľou a potom do Hanušoviec nad Topľou. Zaparkujem auto a ideme k múzeu, kde bude oficiálne otvorenie podujatia. Ide o 13. ročník primátorského výstupu na Čiernu horu. Kým bude otvárací akt, tak máme ešte dostatok času si poprezerať expozíciu.

Hanušovce nad Topľou a vlastivedné múzeum

Prvá zmienka o hanušovskom majetku je z roku 1317 a v roku 1332 mu kráľ Karol Róbert udelil mestské práva. Sídlo leží v Prešovskom kraji na ceste z Vranova nad Topľou smerom na Prešov. V renesančno–barokovom kaštieli, ktorý je postavený v 1. polovici 18. storočia je od roku 1975 zriadené vlastivedné múzeum pre región Vranova nad Topľou. Obsahuje osobitosti a históriu, archeologické, etnografické a prírodné zbierky z regiónu. Expozície história a súčasnosť, prírodné pomery. Viac sa dá zistiť na stránkach mesta a www.wikipedia.org. Celkom sa mi to tam páčilo, len času bolo potrebné viac na dôkladnejšie a pokojnejšie prezretie jednotlivých častí. Bolo to dobré spestrenie čakania na otvorenie túry. Po príhovoroch predsedu KST Krokus a zástupcu mesta sa autobusom presúvame do obce Petrovce, ktorá je učupená pod Slanskými vrchmi a mystickým a majestátnym Oblíkom.

Petrovce

V Petrovciach vystupujeme z autobusu hneď pri smerovníku, je nás však len časť, možno tretina ostatní išli vlastnými dopravnými prostriedkami. Dedinka v údolí Hlbokého potoka pod Slanskými vrchmi leží na úpätí vrchu Oblík. Od Hanušoviec je vzdialená 3 km s nadmorskou výškou 325 m (horný koniec).

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Miernym stúpaním sa po 2 kilometroch dostávame k smerovníku pod Hrbom, kde sa dá parkovať. K žltej sa pridáva zelená a tiež smerom na spodnú cestu je lesnícky náučný chodník Herlica. Pokračujeme smerom pod Oblíkom a míňame dve studničky hneď vedľa cesty. Pribudlo snehu a je ho tak do 5 cm. Dostávame sa k miestu, kde žltá odbočuje vľavo k chate za Oblikom, pokračujeme však rovno po zelenej spevnenou cestou a s pribúdajúcimi výškovými metrami pribúda hrúbka snehovej pokrývky.

Vlníme sa pomedzi kopce až sa dostaneme na lúčku, kde odbočíme do lesa. Tu je to už strmšie, a tak použijem palice, lebo sa dosť šmýka. Po zelenej značke sa dostávame k chate Čierna hora, kde je prvá skupinka turistov a ďalší ešte prichádzajú. Usporiadatelia sa postarali o teplý čaj, tak trocha oddychu pred poslednou časťou výstupu je na mieste a nehovoriac o stretnutí so známymi turistami. Vládne tu srdečná atmosféra, veď každý tu pozná skoro každého. Srdečné pozdravy a stisky rúk. Teplý čaj padne vhod a pomaly sa zberáme ďalej smerom na vrchol Čiernej hory.

Od chaty pokračujeme len po vyznačenej trase ako ju pripravili usporiadajúci turisti z klubu Krokus. Sme vo výške skoro 800 m, takže na vrchol máme prekonať ešte cez 200 m prevýšenia. Sledujeme značenie v podobe vlajúcich oranžových pások. Pokračujeme na juh, potom chvíľku na severozápad a potom západ a následne na juh. Míňame peknú skalu, ale je to trocha strmšie a keďže nechcem zaostať, tak si to nechám na ďalšiu návštevu. V týchto miestach je starý sneh od 15 do 30 cm na vrchole. Nového je cez 10 cm. Strmým stúpaním južným smerom sa dostávame na červenú vrcholovú magistrálu E-3. Ňou prichádzame k prvej vyhliadke, kde je menšia skalka. Odtiaľ je nádherný výhľad smerom k Oblíku, len škoda, že vľavo je ešte stále pod mrakom a nie je vidieť ďalej. Odtiaľ to je miernejšie. K vrcholu je to asi kilometer. Cestou objavujem ďalšie skaly a vyhliadku, ale je dosť úzka. Je vidieť, že sa na nej šmýka, tak radšej nebudem riskovať. Vraciam sa na značkovaný chodníka a o chvíľu počujem hlasy, konečne som na vrchole Čiernej hory (1073 m).

Čierna hora

Je v poradí druhým najvyšším bodom Slanských vrchov, nachádza sa severozápadne od Šimonky. Východne je majestáty, mýtmi opradený Oblík a severozápadne Tri chotáre, ktoré sú v poradí tretia najvyššia hora presahujúca hranicu výškového kilometra (1025 m). Najkratšie trasy na vrchol sú od Zlatej Bane a od Sigordu. Napriek tomu, že vrchol je celkom zalesnený, tak sa v okolí nájde niekoľko výhľadov zo skál alebo po výruboch. Musím spomenúť aj ďalšie miesta odkiaľ sa dá dostať na vrchol. Začneme na východnej strane pohoria, ale aby som nemenoval všetko podrobne, tak spomeniem len dediny, odkiaľ by sa dali smerovať turistické trasy. Táto časť je dosť dôkladne popretkávaná turistickými chodníčkami. Niektoré sú kratšie, ale niektoré možno aj na dvoj- aj viac-dňové prechody. Z východnej strany sú to Zámutov, Rudlov, Hermanovce nad Topľou, Petrovce, zo severu Podlipniky a Petrovce, V západnej časti Podhradnik, Ruská Nová Ves a spomínaná Zlata Baňa, a napokon z juhu Červenica. Turista si tu určite príde na svoje, veď Slanské vrchy majú vždy čo ponúknuť.

Vráťme sa k podujatiu a samotnému výstupu. Na vrchole je nás okolo päťdesiatky a po spoločnej fotke a príhovoroch, ako to už na organizovaných pochodoch býva zvykom, sa potrebujeme trocha osviežiť, porozprávať s priateľmi a načerpať silí pre zostup. Z vrcholu odchádzame rovnakou cestou ako sme išli. Je to oveľa rýchlejšie z kopca dole ako nahor a sme pri chate Čierna hora, kde nás usporiadatelia čakajú s výborným guľášom a teplým čajom, ktorý nám padne vhod.

Je čas rozlúčiť sa a pokračovať v ceste naspäť do Petroviec, kde nás bude čakať autobus. Odchod má o 15-tej h a určite nebude dlhšie čakať. Od chaty si to trocha skrátime o niekoľko stoviek metrov, lebo nejdeme zvážnicou, ktorou sme prišli. Za chvíľu sme na ceste a už len stále smerom pod Oblík a k smerovníku pod Hrbom, kde majú niektorí odparkovaných svojich železných tátošov. Ešte nás čakajú posledné 2 kilometre do dediny. Občas nás niečo zaujme a aj posledné spätné pohľady k vrchom, pod ktorými sme dnes prechádzali a sme na hornom konci dediny. Posledné metre a pri smerovníku je pripravený autobus, akoby čakal už len na nás. Len čo sa usadíme, vyráža do Hanušoviec. V meste prechádzame popod Hanušovský viadukt a vystupujeme na parkovisku. Posledné pozdravenia a nastupujeme do auta a smerujeme ho domov. Sme plní zážitkov z dneška a podujatia.

Záver

Je pravda, že sme nemohli vidieť viac. Bola to iná situácia, ako keby nás na túre bolo len zopár, ale aj takéto stretnutie je niekedy potrebné. Stretnúť sa s priateľmi, len tak na kus reči, ale zároveň spoznať niečo nové, veď preto sme sem išli. Čierna hora bola pre mňa osobne úplne neznáma, ale už teraz viem, že sa sem vrátim. Táto časť pohoria mi je ešte neznáma, a tak určite sa budem snažiť spoznať aj jej severnú časť. Stále je toho veľa, čo v mojich srdcu milých vrchoch nepoznám a kde som nebol. Ešte to nejaký čas potrvá, aby som mohol povedať, že som dosť dôkladne presnoril Slanské vrchy. Nikdy však nebudem môcť povedať, že som ich prešiel na 100 %. Je v nich toľko krasy a pekných miest, ktoré potešia oko turistu a stále sa sem budem vracať a zároveň dúfam, že občas sa pozriem aj do iných kútov Slovenska. Veď naša krajina je prenádherná s neskutočným čarom a krásnou prírodou.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek