Hiking.sk HIKING.SK Posledná zastávka pred cestou na hory

Výhľad zo Skaliska
Túra

Na Skalisko z Betliara a netradične naspäť

08. 04. 2016
Snehu niet. V Prešove je všetko len sivé a hmlisté a zimnej atmosféry sa nie a nie dočkať. Už ma to naštvalo a chcel som aspoň na chvíľu okúsiť šliapanie snehom a v zimnej prírode. Na mape volím bod, ktorý bol v centre môjho záujmu už dlhšie, ale nenašiel som si naň čas. Je to Skalisko vo Volovských vrchoch.

Hneď po nočnej sa ku mne pripája Maťo, v Košiciach naberáme Jara so Zlatkou a sme kompletní. Prvé kroky robíme v obci Betliar, ktorú asi pozná každý trocha zbehlý cestovateľ a turista, pretože sa tu nachádza veľmi známy kaštieľ s múzeom. My sme však prišli na turistiku a nie obdivovať historické pamiatky. V dedine je snehu málo, ale už po niekoľkých metroch stúpania žltou značkou snehu pribúda, obloha sa sfarbuje do modra a idyla zimnej túry je naplnená. Turistická značka nás vedie zasneženými lúčkami, neskôr sa vnára do lesa a pozvoľna neustále stúpa.

Trasa

Betliar – sedlo Volovca – Chata Volovec – Čučma-závod – Dubníky – Betliar

Čas aj kilometre sa míňajú rýchlo, sem-tam prehodíme nejaké slová, občas si dáme hlt rumu. Trocha ma srdia samé ploty naokolo a dosť zničené lesy. Z jednej strany cesty je oplotenie z druhej zničený les. Blbý pohľad. Ale všetko je prikryté bielou perinou, takže to vyzerá nakoniec celkom pekne. Vrcholy Volovec a Balochová hoľa obchádzame po vrstevnici a práve v tejto časti sa otvárajú pekné rozhľady do Rožňavskej kotliny. V jednom mieste sa žltá značka veľmi prudko stáča na severovýchod do sedla Volovec. Vieme, že už to nemáme ďaleko. S Maťom ideme popredu a čakáme na Jara s frajerkou. V sedle sa rozhodujeme, či ideme na Skalisko, alebo najprv na chatu, a potom si vybehneme na vrchol.

Som presvedčený, že chcem ísť najprv na vrchol a nakoniec na túto alternatívu pristupujú aj kamaráti. Posledná polhodinka a sme tam. Posledné stovky metrov akoby som nabral novú energiu. Keď pred sebou uvidím skalné bralo tempo mám takmer ako bežec. Celé Skalisko je zľadovatené a na vrchole fučí nepríjemný vetrisko. Krčím sa do drepu a fotím aspoň zopár výhľadov, ruky mi idú odmrznúť a prsty na nohách taktiež. Musím v článku spomenúť moje staré dobré turistické topánky, pre ktoré to bola pravdepodobne posledná túra, ktorú išli. Z každej strany sú deravé, podrážka vyšúchaná do hladka a koža popraskaná z každej strany... Snehu a vody som mal v topánke dostatok a na pohode to nepridávalo. Ale veril som im, že ešte jednu túru zvládnu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

O 15 minút sa na vrchole stretávame všetci, dávame si vrcholový prípitok rumu a utekáme zo šialeného vetriska do závetria. Noc chceme stráviť na Chate Volovec. Nevieme sa dočkať teplého čaju a pohodlného sedenia. Cesta k chate je zasnežená, ale pod snehom je šmykľavá vrstva udupaného a zľadovateného snehu. Každý párkrát ochutná pád pri zostupe.

Na chate nás privíta milá pani chatárka Evka s manželom, ktorá nám ochotne varí čaj, suší topánky (aj keď moje by potrebovali rovno vyhodiť) a ukazuje izbu, kde prespíme. V jedálni sedí partia chlapov z Rožňavy, ktorí ako vodu sŕkajú z litrovej fľaše rumu. Neskôr si pripíjame spolu a po čase sedíme všetci za jedným stolom a popíjame stále dookola objednávané rumy od pani chatárky a naše zásoby, ktoré sme sem prácne niesli na chrbtoch. Keď chlapi dopili, čo sa dalo, darovali nám ešte plechovkové pivá, nastúpili do tereniaku a odišli.

S vylepšenou náladou sedíme okolo stola, napchávame si žalúdky a nakoniec sa spoznávame s turistkou, ktorú sme stretávali pod Skaliskom – Brigitte. Následne sa všetci dobre zabávame až do polnoci. Brigitte nás učí po maďarsky, z čoho máme nesmiernu zábavu, hráme karty a užívame si pohodu.

Noc zbehla príliš rýchlo a ráno dalo patrične najavo, že včera zábavy, rumu a jedla bolo veľa. Nemal som chuť vyliezť zo spacáku. Ale to nikto. Vedel som, že najlepším liekom na tieto pocity je pohyb, tak budím ostatných. Jeme, pijeme čaj, balíme sa a konečne šliapeme. Topánky mám úplne mokré, ale aspoň teplé od piecky. Pridáva sa k nám aj naša nová kamarátka Brigitte. Dnes by sme chceli po zelenej značke zísť do obce Čučma a potom cez hrebeň prejsť späť do Betliara. To sme si však naivne mysleli, že to nebude žiaden problém...

Zostupová cesta je príjemná a hlavne vedie pekným lesom. Stretávame skupinky turistov mieriacich k chate. V obci Čučma váhame, či budeme pokračovať po značke (po asfaltke) a do Betliara sa vrátime pekne po značených cestách, ale s dosť veľkou okľukou. Alebo to jednoducho prejdeme priamo cez kopec, čo sa zdá byť najkratšia trasa. Samozrejme, že volíme druhú možnosť a hneď za Čučmou zachádzame za domy a mierime do lesa pod vrcholom Dubníky. Cestička nás privádza k obore s rebríkom na prielez plota. Po plote nás čaká ďalšia prekážka v podobe veľmi strmého zárezu malého potôčika. Prekonávame po dlhšej chvíli aj túto prekážku a dúfame, že už sú za nami všetky nepríjemnosti.

Na hrebeni je ďalší plot – tentokrát bez prielezu vysoký vyše 2 metre s ostnatými drôtmi akoby sme práve boli niekde v gulagu. Vracať sa nám nechce, keď už sme vyšli až na vrchol. Kráčame pozdĺž plota a hľadáme miesto, kde by sa dal podliezť alebo preliezť, ale nie je to také jednoduché. V jednom mieste, kde asi spadli konáre na ostnatý drôt, je možnosť plot preliezť, tak to využívame. Konečne a teraz už len dole z kopca priamo do Betliara...

To sme však netušili, že sme z jedného oplotenia prešli len do ďalšieho. Seriózne nahnevaný a rozčúlený poľovník nás takmer vystrieľal, keď sme mu vyplašili stádo muflónov. S neskrotným hnevom v hlase a s lámanou slovenčinou-maďarčinou na náš kričí: „Ty vieš, kde sa ty nachádzať?“ - "V lese," vravím, trocha nahnevane, že čo ma má, kto buzerovať v lese. Naozaj nikto z nás netušil, že sme vliezli do nejakej súkromnej obory. - "Vypadnite odtiaľ, to súkromný pozemok," hovorí opäť lámanou slovenčinou.

Hádať a naťahovať sa chuť nikto nemá najmä nie s rozčúleným človekom s puškou na ramene. Tak sa radšej poberáme preč smerom, ktorým nám ukazoval. Ďalšie ploty. Ploty, ploty... Preliezame asi piaty, keď sa konečne dostávame von z oploteného bludiska. Sme radi, že sme dorazili do Betliara, už bolo na čase. Ohrady nás poriadne zdržali. Chceli sme skratku, tak sme si ju našli. Neprekáža, že nakoniec bola dlhšia a náročnejšia.

Záver

Celé naše dvojdňové dobrodružstvo končíme v betliarskej reštaurácií. Pekne premrznutí a príjemne unavení sa tešíme na teplú sprchu a teplé jedlo. A hoci som vďaka mojim deravým topánkam hneď po túre poriadne ochorel, aj tak si v hlave premietam pekné zážitky. Volovské vrchy ešte stále majú stovky zákutí a vrcholov, ktoré som zatiaľ nenavštívil, a tak sa teším na ďalšie, ktoré budú nasledovať.

Upozornenie

Široké okolie vrchu Sporný (879 m) a Betliarska dolina sa nachádzajú na území súkromnej zvernice (poľovný revír), kde je voľný pohyb osôb život ohrozujúci a vstup verejnosti prísne zakázaný.

Fórum 16 príspevkov
Na Skalisko z Betliara a netradične naspäť 21/05/16 18:41 16 príspevkov
Najnovšie články
 
Túra Z Krupiny do Vyhní cez Kozelník 2 Druhá časť putovania severovýchodnou časťou Štiavnických vrchov z Krupiny cez Kozelník do Vyhní. Prejdeme si menej známe chodníčky atraktívneho sopečného … » celý článok včera Vladimír Mikuš Štiavnické vrchy
Túra Z Plaveckého Podhradia do Lošonca V Malých Karpatoch som bol naposledy na vandri pred ôsmimi rokmi. Odvtedy som síce pohorie viackrát navštívil, ale vždy to bolo len na jeden deň. Preto som sa pri plánovaní jesenných ... » viac 30/07/21 Anton Zahradník Malé Karpaty
Basecamp Objavte skalné vyhliadky nad Ružínom a vyberte sa na hrebeňovku na biku V najnovšom basecampe prinášame výber zaujímavých lokalít z celého Slovenska. Nájdete tu výlet na neobjavené skalné vyhliadky nad Ružínom, túru po stopách svetových vojen na ... » viac 29/07/21 Soňa Mäkká Basecamp
Najnovšie články autora
 
Túra Sľubica a skalné mestečko Sokolica Predpokladám, že takmer každý turista zo Šariša či Spiša dobre pozná jeden z najkrajších výhľadových bodov pohoria Branisko – Sľubicu. Avšak článok nebude len o samotnej Sľubici. Bola skôr akousi povinnou jazdou, keďže … » celý článok 12/05/21 Stanislav Ďurica Branisko
Túra Ivanov vrch a Praporec - okruh z Hermanoviec n. Topľou Slanské vrchy sú pre turistov z východu asi obohraná pesnička, avšak myslím si, že stále majú čo ponúknuť aj v prípade, ak ich má človek prechodené krížom-krážom. Nečakane sa mi ... » viac 06/05/21 Stanislav Ďurica Slanské vrchy
Túra Veľké Hincovo pleso v hmle a daždi Vysoké Tatry nikdy neboli a asi ani nikdy nebudú to, čo by ma zo slovenských hôr lákalo najviac. Avšak pocit, že ich spolu s Gabikou dosť ignorujeme len kvôli preľudneniu turistických ... » viac 26/04/21 Stanislav Ďurica Vysoké a Belianske Tatry
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Na Skalisko z Betliara a netradične naspäť 21/05/16 18:41 16 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Volovské vrchy

  • Počet dní
    • 2

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1293 m n. m.

    • min: 341 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1240 m

    • klesanie: 1240 m

  • Vzdialenosť
    • 21 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • zima

  • Dátum túry
    • 16.01.2016

  • Štart trasy
    • šírka: 48.7043 ° SŠ
      dĺžka: 20.5091 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.7043 ° SŠ
      dĺžka: 20.5091 ° VD
      » Mapa

  • Nocovanie
    • Chata Volovec

  • Voda
    • prameň pri Chate Volovec

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Rožňava (vlak, bus) - Betliar (bus, parkovisko pri kaštieli)

1.08 (0.54)