Trasa

Plavecký Peter – vodná nádrž Buková – Ostrý kameň a späť

Za východisko sme si zvolili dedinu Plavecký Peter, do ktorej sme sa dopravili autom a ktoré sme zaparkovali u známych. V dedine návštevníka zaujme zachovaná zástavba obce, ktorá reprezentuje typické roľnícke usadlosti.

Na konci dediny, smerom na Plavecký Mikuláš, pri hostinci začína žlto značená trasa. Značka vedie popri potoku Hrudky. Dve hory, jedna vpravo a druhá vľavo nás vábia svojou zeleňou. Vpravo, na samom vrchole hory je postavený kríž, ktorý je vidieť už zďaleka. Po ľavej strane je prírodná rezervácia Kamenec.

Míňame zastavanú plochu a vstupujeme zo zalesnenej časti. Zeleň medvedieho cesnaku a jeho vôňa nás nečakane prekvapili. Toľko medvedieho cesnaku som ešte nevidela. Bolo veľmi príjemné sa nadýchnuť. Asi po pol kilometri sme zbadali zelený plechový mostík cez potok, ktorým sme prešli na druhú stranu. Bola tam kaplnka Panny Márie Lurdskej, studnička s pitnou vodou a maketa kostolíka. Chvíľu sme sa zdržali.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Cez mostík sme sa vrátili na turistický chodník. Zo skupiny sa nikto nenáhlil, každý si chcel vychutnať zeleň a vôňu cesnaku. Prechádzame okolo bývalého kameňolomu. Je to pekné miesto, s veľkou plochou, kde som si všimla prístupovú cestu do lomu. S miestom si príroda obdivuhodne poradila. Znovu sme sa vrátili na chodník. Počas túry som si všimla tiež drevený mostík cez potok. Cesta v doline nám rýchlo ubehla, ale keďže trasa nebola okružná vedeli sme, že sa sem po návšteve hradnej zrúcaniny vrátime.

Vyšli sme do otvoreného priestoru vodnej nádrže Buková. Potokom Hrudky, ktorý nás sprevádzal celou cestou, bola voda vypúšťaná z nádrže. Zelená hora a zrazu betónové múry nádrže, veľký kontrast. Vyšli sme schodmi na priehradný múr, odkiaľ sa nám ukázala celá priehrada. Prešli sme cez hrádzu s veľkým rešpektom k vodnej energii. Je práve polovica apríla, priehrada bola plná vody a v tento deň bolo jasno a nezvyčajne teplo.

Nádrž míňame a pred sebou máme najvyšší hrebeň Malých Karpát, z ktorých vystupujú Záruby. Vidíme siluetu Ostrého kameňa. Spočiatku stúpame otvoreným priestorom, v ktorom stretáme známych turistov. Takéto stretnutia sú vždy milé a potešia. Vstupujeme znovu do hory a na rázcestí pod Ostrým kameňom žltá značka končí. Napájame sa na červenú Štefánikovu magistrálu, moju obľúbenú trasu.

Začína stúpanie. V našej skupine sú čerství požívatelia dôchodku. Ťažko sa to priznáva, ale snáď to bude šťastné obdobie pre nás. Stúpanie niektorí zvládli ľahšie, niektorí horšie, ale čo už. Nakoniec sme spoločne vystúpili. Z hradu ostali iba ruiny. Prečítali sme si nástennú informačnú tabuľu, čo zhrniem v skratke. Hrad bol postavený v druhej polovici 13. a začiatkom 14. storočia. Slúžil ako strážny hrad na ochranu západnej hranice Uhorska pri ceste do českých krajín - tzv. Česká cesta. Jeho nadmorská výška je 555 m n. m.

Z hradu sú prekrásne výhľady na široké okolie. Zo skupiny jedna vtipne poznamenala, vraj načo sme sem išli, keď dolu je tak pekne. No na hrade sme sa zdržali trochu dlhšie. Osviežení a obohatení o históriu, ktorej priebeh sme v družnej debate prebrali cestou späť.

Na hrad Ostrý kameň sú značené turistické trasy aj z Plaveckého Mikuláša (modrá a červená), z Prieval (žltá, modrá, žltá a červená), zo Smoleníc (modrá, zelená a červená) a z Bukovej (zelená a červená).

Autori fotografií: Elena Šeligová a Jozef Huťa

Fotogaléria k článku

+17 ďalších fotiek