Trasa

Uherské Hradište – kaplnka sv. Rocha – rozhľadňa Rovnina – RS Amfiteáter – Popovice – Milonín – Lovisko – rozhľadňa Lhotka – Lhotka – horáreň Obora – Myšinice – rozhľadňa Hraběcí – Uherský Brod

Vystúpili sme na autobusovej stanici a trošku sme sa tam motali, lebo som hneď nevedel, kade vykročiť. Napokon som sa zorientoval a popri Justičnom paláci a bývalej väznici s neslávnou minulosťou, ktorá teraz nevyužitá chátra, sme sa dostali na námestie. Uprostred stojí pekná biela kaplnka, žiaľ, bola zatvorená. Prešli sme cez hlavný ťah mestom do Smetanových sadov. Je tu Slovácke múzeum, kde sa záujemca môže oboznámiť s históriou života a ľudovými tradíciami na Slovácku. Bočná stena múzea bola vyzdobená veľkými replikami obrazov postáv v historickom oblečení.

Pokračovali sme popri kine a zimnom štadióne, kde sa tmolili žiaci na ranný tréning či zápas. Prišli sme k pekným Božím mukám a tu sme opäť chvíľu dumali kade. Napokon sme zbadali značku Mestského turistického okruhu na podivnom smerovníku s množstvom lyží a kilometrážou do svetových lyžiarskych stredísk. Naviedla nás na stúpanie do bývalého Vojenského cvičišťa na Čiernej hore, ktoré revitalizujú na mestskú oddychovú zónu. Pod vrcholom je parkovisko, vinárnička a krásny starý dom so slamenou strechou. Vyšli sme na lúku, na ktorej stojí kaplnka sv. Rocha. Postavili ju ako pripomienku moru z roku 1680 a slúžila za tie roky na kadečo. Teraz opäť slúži veriacim.

Rozhľadňa Rovnina

Poľnou cestou sme sa dostali k prvej rozhľadni našej dnešnej túry. Je to kovový stožiar vysoký 55 m, dokončený v roku 2003 a nadstavený v roku 2012. Po 127 schodoch, v dosť silnom vetre sme vystúpili na vyhliadkovú plošinu, ktorá je vo výške 24 m. Vďaka modrej oblohe sme mohli obdivovať výhľad na údolie rieky Morava, Biel Karpaty, Chřiby, Hostýnske vrchy a Vizovickú pahorkatinu, kde sa chystám o týždeň na trojdňový prechod. Ešteže mám statív, ktorý sa dá obmotať okolo zábradlia. Inak by nám vietor pri spoločnej fotke, odfúkol fotoaparát.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Vietor nás veľmi rýchlo donútil zliezť dolu, lebo nám začala byť zima. Vybrali sme sa po betónke dolu z 336 m vysokého vrchu Rovnina, aj keď skôr vyzerá na planinu. Čoskoro sme odbočili do lesa a ním sme prišli k rekreačnému areálu Amfík Bukovina. Okrem reštaurácie a hotela je tu jazierko, tenisové kurty, futbalové ihrisko, dva amfiteátre, multifunkčná hala, stromová cesta, lanová dráha ponad celý areál a chovajú tu kozičky. Je to bývalá vojenská strelnica, ktorú po roku 2008 takto zmysluplne zmenili. Rekreujúce rodinky s deťmi sa chystali na cyklistické výlety. V hľadisku amfiteátra sme si dali čaj a napolitánku a posilnení sme vykročili smerom k Popoviciam. Obec leží na území Prírodného parku Prakčická vrchovina. Prechádza ňou Uherskohradišťská vínna cesta a okrem grilovacieho posedenia na ulici pred rodinnými domami nás zaujalo, že majú za družobnú obec Kálnicu pri Trenčíne.

Rozhľadňa Lhotka

Trošku sme mali problém, ako sa dostať do polí, lebo posledný dom v obci bol obohnaný plotom, ale prešli sme. V diaľke sme videli utekajúce srnky, ktoré sa hostili na poliach. Poľnou cestou sme pokračovali ďalej, pričom sme prekrižovali cyklocestu. Klesli sme k areálu roľníckeho družstva, ktorým sme prešli bez kontaktu so psami. Mostíkom ponad zarastený potok sme prešli na druhú stranu a začali lúkou stúpať do kopca, za ktorým sme mali vidieť rozhľadňu Lhotka. Čakali nás ešte dve prírodné vlny. Bol to pekný pohľad na lúky a remízky. Len studený vietor nám nedal pokoj k vychutnávaniu si scenérie. Konečne sme v diaľke uvideli kovový stožiar rozhľadne, a tak sme krížom cez lúku prešli na poľnú cestu k nej. Mivy odmietol vo vetrisku vôbec ísť hore a ja, čo mám problém s výškami, som sa tam trepal. Veď keď už sme tu! Rouhľadňa stojí na návrší Kamenná vo výške 285 m. Je to stožiar rádiooperátora postavený v roku 2001. Po 98 schodoch sa vystúpi na roštovú plošinu vo výške 18 m. Vietor tam prudko fúkal, že keď som chcel fotiť, musel som byť skrytý za stožiarom, inak hrozilo, že ma zrazí na zem. Cvak, cvak a upaľoval som dolu.

Ani sme si nesadli v prístrešku, ale fujazdili sme dolu do obce cez bránu v oplotení areálu družstva. Na asfaltke sme nachádzali popadané orechy, a tak sme si naplnili vrecká a jedli mladé orechy. Pre pečiatku z rozhľadne sa dá zájsť do hostinca v Hradčoviciach, ale my sme si nezachádzali. Došli sme k riečke Olšava, našli sme most a pri benzínke sme prešli cez hlavný ťah. Lesnou cestou sme sa opäť ponorili do lesa a schovali sa pred naozaj nepríjemným, studeným vetrom.

Rozhľadňa Hraběcí

Na okraji lesa stojí horáreň a za ňou je rybník s prístreškom, snom to každého tuláka. Povyše je studnička s vynikajúcou vodou. V pohode, pokiaľ by neštípali komáre, sa tu vyspí aj osem ľudí. Pomaly sme lesom stúpali hore a keďže nebol veľký, čoskoro sme sa preklopili dolu a začali klesať k poslednej rozhľadni nášho dnešného výletu. Jej päť sestier som navštívil pred časom. Táto bola veľmi bokom a tak som si teraz splatil dlh. Postavili ju tiež v roku 2011. Je to celodrevená trojpodlažná rozhľadňa vysoká 13 m a vyhliadková plošina je v 10 m. Je z nej výhľad na okolité vinohrady a Uherský Brod v diaľke.

Zistili sme, že veľa času do odchodu vlaku nemáme, a tak sme začali zrýchlený presun krížom cez pole osiate repkou olejnou. Došli sme k hlavnému ťahu, pozorne sme cezeň prešli a poľom zbehli k rieke Olšava. Popri nej k mostíku a mestom k železnici. Ponad ňu sme prešli miniatúrou Mostu SNP k stanici, kde práve vymieňali škridle na streche. Stačili sme si kúpiť lístky a už prifrčal vlak do Starého Města a ďalej na Břeclav. Doma som bol po 12 hodinách od ranného vycestovania. Fajn, že sú ešte spoje, ktoré významne rozširujú môj rádius turistiky.

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek