Trasa

Stankovany – Škútova dolina – Žaškovské sedlo – Šíp – Zadný Šíp – Podšíp – Rybka – Stankovany

Cesta z Prešova do Ružomberka po novej diaľnici je naozaj rýchla a konečne som si povedal, že sa diaľničná známka naozaj oplatila. V Stankovanoch sme skoro ráno, krajina je celá akási spomalená a primrznutá. Ľudia sa vonku veľmi neukazujú, z úst vychádza s každým výdychom para. Dnes nemáme v pláne žiadne heroické výkony. Máme chuť len prejsť krátky okruh zo Stankovian na Šíp a potom sa cez Podšíp vrátiť naspäť.

Na vrchol kopca som sa díval vždy cestou smerom na západ a vždy som si hovoril, že sa tam raz vyberiem. Ubehli roky, kým som sa odhodlal. Žltou značkou šliapeme do Žaškovského sedla. Všade je ticho, kľud a prázdno. Turistov niet. Za dedinou je obloha ešte stále trocha zatiahnutá a chlad zachádza až pod kožu. Cesta Škútovou dolinou zbehne rýchlo a o chvíľu si dávame prvý oddych pri smerovníku v sedle. Obloha je vyjasnená a vrcholky hôr oblizuje zubaté slnko. Tešíme sa na vrchol!

Hneď za sedlom značka bočí z výraznej cesty, ktorá vedie k Žaškovu a odbočku si nevšimneme. Asi až po 10 minútach a pri prvom klesaní sme si uvedomili, že na vrchol to asi z kopca nebude... Vraciame sa a opätovne hľadáme značku. Tentokrát úspešne. Začína poriadne stúpanie. Po vianočných hodoch a plnení brúch to je pekná skúška kondície. Energiou nás nabíja chuť byť čím skôr na vrchole a vyhriať sa na slnku.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Na vrchol prichádzame dosť unavení, išli sme ako stroje, bez prestávok a rýchlym tempom. Hneď si dávame jedlo, vodu a až následne žasneme nad výhľadom aký nám vrchol ponúka. Vidíme Tatry, Veľkú Fatru, Nízke Tatry... Mňa začína bolieť koleno, s ktorým mávam roky v zime problémy. Dúfam, že to rozchodím. Čaká náš ešte pekná cesta hrebeňom k Zadnému Šípu, vpravo máme výhľad na končiare Malej Fatry, po ľavej strane spomínané rozhľady na viaceré pohoria. Stretávame prvých turistov. Na Zadnom Šípe si veľmi výhľad na Stankovany ani neužívam pretože sa trápim s bolesťou kolena a poriadnym otlakom. Moje staré rozčaptané a roztrhané turistické topánky si vypýtali svoju daň. A asi som ich mal odložiť už dávno na klinec. Ale kým ešte držia na nohách, neviem sa ich vzdať.

Prudkého zostupu do Stankovian cez Podšíp sa v duchu obávam, ale pomalým tempom to dole kopcom zvládam. Občas trocha v duchu nadávam, ale snažím sa upokojovať krásnou prírodou naokolo. Ešteže nie je ľad, to by bolo veľmi nepríjemné klesanie. Na Podšíp som sa tešil asi ešte viac ako na samotné rozhľady z vrcholu. Vždy ma fascinovali a lákali zabudnuté osady, staré dedinky, horárne... A tu je to ako v rozprávke. Krásne dreveničky, rozsiahla lúka s pohľadom na končiare Malej Fatry a za domčekmi strmé svahy Šípu. V mojej fantázií si viem celkom živo predstaviť život v osade pár desiatok rokov dozadu.

Z Podšípu sa dá dostať do Stankovan najrýchlejšie neznačenou cestou cez Rybku, ktorá je vyznačená na tabuliach priamo pri domčekoch (tiež na TuristickaMapa.sk). Stačí sa držať vyšliapanej cesty smerom na juhovýchod z kopca. Potácajúc sa ako dedo po troch operáciach kolien zvládam spolu s Matúšom aj posledné klesanie z dneška a vychádzame na spevnenú cestu pri železničnej trati neďaleko dediny.

Popri Váhu kráčame cez dedinu až k miestu, kde sme nechali odparkované auto. Obzeráme sa za seba a nechce sa nám veriť, že sme tam hore ešte pred chvíľkou stáli. Vzdialenosť je na pohľad vždy väčšia ako v skutočnosti. Milujem pohodu, ktorá sa v tele rozleje po spoznaní nejakého nového kúta našej maličkej krajiny. Hoci je krátka túra časovo nenáročná, ponúkne naozaj očarujúce zážitky na malej rozlohe.