17. 12. – Devínske Karpaty

Celý predvianočný víkend bola v Bratislave hmla pri teplote okolo nuly. V nedeľu sa mierne oteplilo a do hmly začalo dokonca pršať. Čuduj sa svete, nejakých sto metrov vyššie v lesoch nad Karlovkou a Dúbravkou už nepršalo a stromy pokrývala hrubá námraza. Len pár kilometrov severnejšie, kde zvyčajne do chrbtu Devínskej Kobyly naráža ostrý záhorácky vietor, bolo odmäk. Severák sa zmenil na teplý fén. A neuveríte, snežilo. Nie však z oblakov, ale zo stromov. Najväčšie prekvapenie však čakalo na vrchole Kobyly. Hustá nízka oblačnosť nad ktorou sa hrdo vypínal iba 481 m vysoký Hundsheimer Berg! Zostup do Devína vedie cez teplomilné lesy. Názov však vyznieval úplne ironicky, lebo boli opäť pokryté hrubočiznou námrazou. Rovnako teplomilné lúky a chodníky, ktoré kĺzali...

27. - 28. 12. – Kysucké Beskydy a Javorníky, okolie Čadce

Zimnú povesť Kysúc zachraňuje poprašok snehu v polohách nad 500 m. Je starý asi týždeň. V svetle zapadajúceho slnka v bezoblačnom počasí možno v stredu pozorovať Malú Fatru, ružovkasté plôšky v hlavnom hrebeni signalizujú prítomnosť snehu. Vo štvrtok okolo poludnia čiastočne ustúpia hmly a je opäť jasno. Snehová pokrývka v minuloročnej kalamitnej oblasti je symbolická. Pohľad do Riečanskej doliny pripomína skôr apríl ako december. Črchľa kúsok od Chotárneho chopca poskytuje len výhľady pomedzi stromy, chýbajú vlaňajšie metre snehu pod nohami. So západom slnka stúpajú hmly z doliny Kysuce a prevaľujú sa cez vrchy. Spoza vykúka už len Veľká Rača. Obloha sa pomaly zaťahuje. Zajtra má snežiť.

29. 12. – Malá Fatra, nad Terchovou

Snežilo celú noc. Pripadlo päť až desať centimetrov. Spolu s Lubom Ondrejkom stúpame Malou Bránicou smer Veľký Kriváň. Snehu tak po členky. Zeleno značený chodník kopíruje vyznačenú lyžiarsku trasu. Teraz by sa tadeto nespustil ani James Bond. Byle, kriaky, čučoriediská, všetko vytŕča z bielej podstielky. Na doline je hmlisto, nad nami je hmlisto, uprostred zamračené. Hmla či oblaky hustnú práve tam, kde by sa mala zjaviť panoráma hlavného hrebeňa. Čo tam už po výhľade, duje otrasný vietor, je vidieť na päťdesiat krokov a počuť tak na jeden krok... Kto chce sneh, na hrebeni ho je miestami naviate až pod kolená. A miestami nie je žiaden. Tam, kde je hladký skalistý podklad na náveternej strane, je iba tenký ľad.

Na záver

Takže lyže a snežnice môžu zatiaľ zostať doma. Záhrab či iglu asi tiež nespravíte. Vo všetkom však treba hľadať pozitíva. Nehrozia lavíny a ľahšie nájsť cestu podľa značky.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

P.S. Idem si nakrémovať ľahko omrznutý nos. PF 2007!