Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Skalka na hrebeni Žibridu
Skalka na hrebeni Žibridu Zatvoriť

Túra Okruh cez Zbyňovský budzogáň

Na Facebooku som sa prihlásil do skupiny Klub slovenských turistov. Turisti tam dávajú fotografie z prechádzok a zaujal ma obrázok mohutného skalného hríba v Súľovských vrchoch. Páni moji, to musím vidieť. Otvoril som si TuristickaMapa.sk a podľa fotiek som si naplánoval trasu. Okrem Zbyňovského budzogáňa si pozriem skalné mesto nad Rajeckými Teplicami, Poluvsiansku skalnú ihlu a skalné okno nad Porúbkou.

Vzdialenosť
30 km
Prevýšenie
+1420 m stúpanie, -1420 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 09.04.2016
Pohoria
Súľovské vrchy (CHKO Strážovské vrchy)
Trasa
Voda
studnička pod sedlom Patúch
Doprava
Žilina (vlak, bus) - Lietavská Svinná (bus, parkovanie pri kultúrnom dome)
SHOCart mapy
» č.1085 Malá Fatra (1:50.000)

Trasa

Lietavská Svinná – sedlo – Lietavská Svinná, Babkov – Patúch – Žibrid – Zbyňovský budzogáň – Rajecké Teplice – skalné mesto – Poluvsianska skalná ihla – dolina v Slnečných skalách – skalné okno – Lietavská Svinná

Lietavská Svinná – Žibrid

Čosi po siedmej som prifrčal do Lietavskej Svinnej a zaparkoval som pri zrenovovanom kultúrnom dome. Nato som si odskočil do obchodu kúpiť čosi pod zub. Keď som sa začal obzerať po správnej ceste, napadlo mi, že nemám kľúč od auta. Zabudol som ho vo dverách. Ešteže som to zistil skoro. Vlani som na podobnú mrzutosť prišiel po hodine šliapania v snežniciach.

Prešiel som lúkami nad dedinou a prišiel som do doliny smerujúcej do sedla Patúch. Minul som chátrajúcu chatu, nato pekne upravenú studničku a cesta sa začala akosi krútiť. Veľmi sa mi to nevidelo, preto som vytiahol buzolu a zamieril som na hrebeň. A na mieste, kde nie sú na mape vyznačené žiadne skaly, som našiel parádnu skalnú vežu. Mohla by byť symbolom atraktívnej oblasti, no nevedie k nej značený chodník a takmer nikto o nej nevie. Okrem skaly ma prekvapili žlté kvetiny. Vôbec som ich nepoznal. Doma som pomocou internetu zistil, že som videl hviezdnatec čemericový.

Prišiel som do sedla Patúch a značeným chodníkom som vybehol na Žibrid (867 m). Z vrcholu kopca je pekný výhľad na Hradnú, ale dobre vidno aj Maníny. Za Žibridom som chcel pokračovať hrebienkom, ktorým nevedie turistická značka. Je tu však náučný chodník, ktorý ide priamo k budzogáňu. Potešilo ma to, lebo som mal informáciu, že zhora sa skalný hríb nehľadá ľahko.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Žibrid – Rajecké Teplice

Hrebienok za Žibridom je skalnatý a veľmi pekný. V sedle chodník zahne do mladiny a príde k väčšej skale. Samozrejme, musel som na ňu vyliezť. A dolu pod sebou som ho zbadal - Zbyňovský budzogáň. Skalný hríb je nádherný a pripomínal mi vztýčenú päsť. Som rád, že som si ho prišiel pozrieť.

Pôvodne som chcel od Zbyňovského budzogáňa zbehnúť žltou značkou do Zbyňova. Zdalo sa však, že náučný chodník ide zaujímavejšou trasou, tak som pokračoval po ňom. Prešiel som chatovú oblasť a prišiel som k Rajčianke. Okamžite sa mi v hlave začala vyhrávať melódia “Tri stromečky okolo Rajčianky, vy ste tomu príčina”. Len som za ten svet nevedel prísť na to čomu, a prečo by za voľačo mali môcť stromy. Pokračovanie pesničky som si pohľadal až po návrate domov.

Z Rajeckých Teplíc som zamieril do skalného mesta. To je rozsiahle, avšak izolované skaly, ako Zbyňovský budzogáň či veža na hrebienku neďaleko sedla Patúch sú výraznejšie. V skalách je veľa vyhliadok, ktoré som všetky obehal. Fotil som na nich kvitnúce poniklece. Keď sa zdalo, že skaly končia, zbehol som z hrebienka dolu.

Rajecké Teplice – Lietavská Svinná

Nad Rajeckými Teplicami je veľa chodníkov miestneho značenia. Jeden taký chodník som našiel a kráčal som po ňom. V sedle bočného hrebienka však zahol doprava, čo sa mi nevidelo. Chcel som ísť na ostroh ku skalám, ale nakoniec som si to rozmyslel a strmým žľabom som zbehol z hôr.

Keď som sa zorientoval, pár metrov som sa vrátil. Pri prejazde cez železnicu je štíhla skalná veža - Poluvsianska skalná ihla. Najlepšie sa fotí priamo z asfaltky, ale pre také fotenie vodiči kamiónov nemajú porozumenie.

Chvíľu som išiel kotlinou, a keď ma to prestalo baviť, strmým žľabom som vybehol na hrebeň. Chcel som si pozrieť skalnatú dolinku, ktorá ide krížom cez Slnečné skaly. Dolinka ma však sklamala. Pekná je iba v strmšom zúžení, na ktorom tečie potok umelo vysekanou skalnou ryhou povyše cesty.

Na konci dolinky som zapol navigáciu a sledoval som, ako sa blížim ku skalnému oknu. Čoskoro bolo zrejmé, že turistický chodník povedľa neho nejde a budem sa musieť trepať kamsi do strmého svahu. Začal som sa driapať hore. Po chvíli som natrafil na vychodený chodník, ktorý ma priviedol k poschodovému trampskému prístrešku. Je to hotové orlie hniezdo. Nechápem, ako ho mohli postaviť na tak neprístupnom mieste.

Skalné okno som našiel na samom okraji skál. Odfotil som si ho a pozrel som sa na blízku skalnú vežu. Nato som zbehol na turistický chodník a asfaltkou som sa vrátil do Lietavskej Svinnej.

Záver

Zdá sa, že v Súľovských vrchoch sú nádherné skalné veže aj ďaleko od značených chodníkov. Stálo by za to, obehať miniatúrne pohorie dôkladnejšie.

Fotogaléria k článku

Najnovšie