Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Z hradu Zubzříč len hradné priekopy
Z hradu Zubzříč len hradné priekopy Zatvoriť

Túra Bystřice pod Hostýnem – Rajnochovice

Začať trojdňový vander v cudzine tým, že vo vlaku zabudnete drahý fotoaparát, kreditné karty, všetky doklady a peniaze, nie je práve najlepší začiatok. To sa mi podarilo začiatkom októbra 2015 v Otrokoviciach. Vďaka pani na zákazníckom centre, som všetko bez akejkoľvek škody, dostal späť do 1,5 hodiny. Akurát som samotné putovanie z Bystřice pod Hostýnem začal až o 10.34 h. Aj touto cestou sa chcem opätovne poďakovať pracovníkom Českých železníc za pomoc.

Vzdialenosť
26 km
Prevýšenie
+1307 m stúpanie, -1250 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jeseň – 12.10.2015
Pohoria
Česká republika - Morava: Podbeskydská pahorkatina a Hostýnsko-vsetínska hornatina
Trasa
Voda
Vodní kaple pod Hostýnem, prameň nad Rajnochovicami
Nocľah
Hospoda Na Hamrech
Doprava
Bystřice pod Hostýnem (vlak, bus)

Trasa

Bystřice pod Hostýnem – Lázne Harmonie – Císařská cesta – Pod Vodní kaplí – Hostýn Chvalčov – Jehelník, rázc. – Jehelník, památnik – Kelčský Javorník – Pod Černou bařinou – hrad Šaumburk – hrad Zubříč – Podhradní Lhota – Kunovická hůrka – Rajnochovice

Musel som si vybrať 4 dni dovolenky, a keďže nikto z rodiny ani kamarátov nemal čas, rozhodol som sa ísť do Podbeskydskej pahorkatiny a Hostýnsko-vsetínskej hornatiny. Posurfoval som po internete, vyhľadal zaujímavosti kraja, zabezpečil si ubytovanie v internáte vo Vsetíne a napriek nepriaznivej predpovedi počasia, som vyrazil. Z dvojitého šoku – straty a fantastického prístupu železničiarov – som sa hneď prebral po vystúpení z vlaku v Bystřici pod Hostýnem. Vonku bola zima a mal som pred sebou šliapačku na celý deň.

Pútnický Hostýn

Po červenej som vykročil popri trati, na priecestí zabočil k cintorínu a pomalým stúpaním pomedzi domy som sa konečne dostal do lesa. Na Císařskej ceste ma privítala ohlodaná zadná noha srnca. Hoci okolo mňa pomaly začala hustnúť studená hmla, výdatné stúpanie ma zahrievalo. Po hodine som sa ocitol pod Vodní kaplí, založenou 1658. Je postavená nad prameňom, ktorý vraj vytryskol v roku 1241, keď sa tu ukrývali miestni obyvatelia pred Tatármi (Mongolmi). V dvoch kamenných stenách pod kaplnkou sú kohútiky, z ktorých si je možné nabrať vodu.

Začal som stúpať po schodoch ku kaplnke a od nej opäť po schodoch k pútnickému kostolu. Penzión, ako aj drevené obchodíky boli zatvorené, ale Pútnický dom nie. Vypýtal som si pečiatku a popri klasickej Krížovej ceste som došiel k pamätníku obetiam komunistického teroru v rokoch 1948 – 1989, malému cintorínu, pamätníku náčelníka Junáka, prekrásnej Krížovej ceste s kaplnkami, naprojektovanými architektom Dušanom Jurkovičom.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Stál som pod prvým cieľom dnešného dňa – rozhľadňou a kaplnkou na Hostýne. Základný kameň položili na počesť návštevy cisára Františka Jozefa 1.9.1897 a dokončili ju v roku 1898. Ostal som však šokovaný veternou elektrárňou, ktorej vrtuľa sa kmitala priam pár metrov pred rozhľadňou a zároveň na jednom z najznámejších pútnických miest v Čechách. Nuž občas sa mi zastaví rozum nad konaním ľudí...

Smer Kelčský Javorník

Rozhľadňa bola zatvorená, ale aj tak by pre hmlu nič nebolo vidno. Pustil som sa teda dolu lesom, až som prišiel k rybníku a asfaltke na Chvalčov. Vedel som, že mám časový sklz oproti plánu, a tak som opustil značku a podľa tabletu som kráčal asfaltkou údolím Na Bystričkách. Keď som usúdil, že stačilo, zvrtol som sa doľava a začal kolmo stúpať lesom na kopec Krškový. Tu som sa napojil na žltú. Síce čím som bol vyššie, tým som bol viac spotený, ale hmla hustla a navyše na stromoch sa ukazoval srieň – 12. októbra! Po úplne bielej cestičke som došiel na Jehelník, kde je pomník Ladislava Jaroša, starostu Sokola v Holešove. Zavraždili ho nacisti v roku 1942 v Brne. Tiež je tu starý zemský hraničný kameň.

Pokračoval som po zelenej na Kelčský Javorník, kde prednedávnom postavili novú, 35 m vysokú rozhľadňu. Pred časom sme tu boli s Mivym za úplne iného počasia. Vtedy pieklo slnko, dnes bolo chladno a hmla. Vrchol rozhľadne som zdola sotva videl, a tak nemalo zmysel sa tam liepať. Rýchlo som si dal perník s čajom a upaľoval som z kopca dolu. Minul som peknú, klasickú Holubovu chatu a pri prístrešku Pod Černou bařinou som uvidel drevorubačov. Nič nezvyčajné, no s ťažným koňom tam sťahovala drevo žena a išlo jej to náramne dobre.

Hmla sa nejako vytratila, aj zima prestala byť a tak som sa rozhodol pre odbočku zo zelenej k zrúcanine hradu Šaumburk a Zubříč. Veľa tam toho nezostalo. Prvý hrad založili v roku 1272 a zbúrali ho ako sídlo lúpežných rytierov v roku 1451. Druhá pevnosť sa vraj spomína už v roku 1307 a asi ju postavili na podporu susedného opevnenia. Okrem priekopy tu však nie je vidno vôbec nič.

Sklamanie z rozhľadne, radosť z postupu futbalistov

Po zelenej som zbehol do obce Podhradní Lhota. Nad ňou na Kunovickej hůrke mala byť tretia rozhľadňa. Značenie žiadne a tak som sa vybral podľa Lokusu lesnými cestičkami hore. Mala tu byť Náučná stezka prof. Haši, no nejako som na ňu nevedel trafiť. Napokon som našiel smerovku k rozhľadni, no na mieste, kde logicky kvôli výhľadu mala byť, bola len lavička. Už som skoro rezignoval, keď som zbadal chodníček a po ňom som došiel k väčšiemu poľovníckemu posedu. Nielenže mal odpadnuté zábradlie, ale z neho nebolo pre stromy, vyššie ako rozhľadňa, vôbec nič vidieť!

Dnešný deň teda veľmi úspešný nebol! Začínalo sa stmievať a do Vsetína som mal ešte poriadne ďaleko. Mal som síce čelovku, ale predstava, že 4 hodiny pôjdem s jej pomocou lesom, ma nijako nelákala. Predsa som sa vybral niečo vidieť a nie chodiť po tme. Preto som sa veľmi potešil, keď som z lesa vyšiel v Rajnochoviciach rovno oproti Hospode na Hamroch. Pani ktorá mi otvorila, síce hovorila, že majiteľ je preč, ale keď som jej opísal svoju situáciu, pustila ma dnu.

Zavolal som na internát do Vsetína, že dnes neprídem. Ich to prekvapilo, že som sa vôbec ozval, no považoval som to za samozrejmosť. Za necelú polhodinku som bol pod sprchou, veci som mal zložené v dvojposteľovej izbe a v kuchyni mi pripravovali dve klobásy a rumový čaj. Spolu s raňajkami som napokon zaplatil spolu 373,- Kč! Ako jediný ubytovaný som si po večeri vychutnal víťazný zápas našich futbalistov v Luxembursku a postup na ME. Čo ma zarazilo, že ani v krčme nikto nebol. Vraj domáci si kupujú "lahváče" a popíjajú doma.

Fotogaléria k článku

Najnovšie