Trasa

Rajnochovice – Rosošné – Košovy – Maruška – Bludný – Končiny – Čečetkov – Leskový – Háje – Pod Chladnou – Pršenské paseky – U Holáňů – Pršno – Jablůnka

Večer sme sa rozchádzali s tým, že chcem o 8.00 h vykročiť na túru, a teda raňajky budú na 7.30 h. Hostinský síce zaspal, ale o 8.30 som najedený kráčal slnečným dňom po asfaltke smerom na Rosošné. Prešiel som okolo úzkorozchodnej železničky, ktorú miestni nadšenci zachraňujú. Pokračoval som k ubytovaciemu hostincu Ve dvoře, kde je v ohradách kopa koníkov. Viem, že tu výborne varia, lebo sme tu s Mivym jedli. Som však krátko po raňajkách, a tak pokračujem neznačene asfaltkou popod kopec Sochová. Na lúkach sa pasú býky, kravky i jalovice a vytešujem sa zo slniečka.

Prichádzam k malému rybníčku a pri blízkom prameni je pekný prístrešok. Cesta nie je veľmi frekventovaná, tak by sa tu v kľude vyspalo osem ľudí. Kúsok ďalej vidím chalupu a na rybníkoch kačice a husi. Keď si to chcem vyfotiť, vybehne majiteľ a surovo ma vyhodí. To som už dlho nezažil! Ďalej na Vojtkovej lúke je oznam, že tu máva Pionýr letné, stanové tábory. Nuž na rozdiel od Slovenska tu prežil a je druhou najväčšou detskou organizáciou.

Krása dreveníc

Prichádzam do najkrajšej časti údolia. Stoja tu osamote nádherné drevenice. Na plote hrnčeky, na stromoch červené jabĺčka. Jednoducho romantika dávnej doby. Z bývalej školy tu mladá rodina chce spraviť penzión. Myslím si, že cyklisti, a nielen oni, by si tu prišli na svoje! Pri smerovníku sa dozvedám, že sa pohybujem v Ptačí oblasti Hostýnske vrchy, ktorá je jednou zo 41 rezervácií v ČR. Zelená ma nezláka, pokračujem neznačene. Stáčam sa doľava, prekračujem potok a stúpam lesom k rozhľadni Maruška. Z lesnej cesty vidím parádny poľovnícky posed. Neskúmam, či sa dá doň dostať. Je tu na prespanie dosť iných možností. Vychádzam na vrchol kopca a keď sa chcem zvrtnúť doľava na nenápadný chodníček, uvidím nad hlavou v korune stromu hodne labilný posed. Tak tam by som neliezol!

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Vraj najkrajšia rozhľadňa široko-ďaleko

Došiel som na asfaltku a zelenú značku. Kúsok od asfaltky vidím na lúke krásnu drevenú rozhľadňu Maruška. Vedľa nej je meteorologická stanica a všetky namerané údaje sa z nej prenášajú na svetelnú tabuľu. Dozvedám sa, že je momentálne 4,3 °C. Tak to slnko je klamlivé. Ukazujú sa aj údaje o sile vetra, množstve zrážok, počte slnečných minút za 24 hodín atď. Idem hore na rozhľadňu a konečne si užívam výhľady. Vidno dokonca rozhľadňu na Kelčskom Javorníku. Dnes by z nej boli výborné ďaleké výhľady! Keď sa už dosť pokochám výhľadmi, schádzam dolu a dávam si čaj s keksíkom. Potom sa vraciam na asfaltku a zelenú. Je súčasťou Hostýnskej bežkárskej magistrály. Naokolo sú rozosiate chaty. Čudujem sa skalám popri ceste, ktoré sú nastriekané ružovou farbou. Potom sa dozvedám, že po tejto ceste sa pôjde Rally Vsetín a takto ich označili pre šoférov.

Pri smerovníku Bludný sa asfaltka stáča doprava a opäť idem lesom po chodníčku. Medzi stromami vidím množstvo húb, žiaľ, nejedlých. Ale sú krásne! Po hubkách ma upútali hraničné kamene s vytesanou korunou, písmenami C H V L a rokom 1708. Sú dva popri chodníčku. Žeby ohraničovali nejaké šľachtické panstvo? Potom nachádzam pomník partizánovi Frantovi Belgičanovi, ktorý tu padol v boji 8. 3. 1945 - dva mesiace pred koncom vojny.

Sklamanie z rozhľadne

Smeroval som k rozhľadni U Holáňů. Mohol som to zobrať z kopca Končiny kolmo doprava a cez obec Kateřinice vystúpať k nej, ale mal som dnes dosť času, a tak som pokračoval lesom ďalej po zelenej ku križovatke so žltou. Odmenou mi bol pohľad na ďalšie plané, no krásne huby. Po asfaltke som žltou došiel k horárni Háje. Tu začali pokosené lúky a výhľady do ďaleka. Pousmial som sa nad prišpendleným papierom na strome s oznamom, že niekto hľadá ovcu s dvomi jahňatami. Začínal som mať už hlad, ale otvorenú reštauráciu na Prženských pasekách som ignoroval. Veď rozhľadňa U Holáňů je vlastne hostinec. No, nabehol som si! Jednak hostinec bol v rekonštrukcii, a teda zatvorený a hoci ma majiteľ posielal vyliezť si na rozhľadňu, výhľady z nej boli ďaleko horšie, ako z asfaltky, ktorou sa klesalo k hostincu. Nuž som hladný a rozčarovaný zo zbytočne postavenej rozhľadne pokračoval po asfaltke smerom na Pržno. Na rázcestí poľných ciest tu stojí socha Mistra Jana Husa. Trošku zvláštne miesto pre sochu tak významného človeka.

V tablete som si z cestovného poriadku zistil, že by som mohol stihnúť v Jablůnke autobus do Vsetína, a tak som pridal do kroku. Za Pržnom som prešiel ponad Vsetínsku Bečvu. Podarilo sa mi chytiť autobus a dokonca som na autobusovej stanici vo Vsetíne našiel vietnamskú reštauráciu a za nenormálne malé peniaze som si dal trojchodovú večeru zakončenú zákuskami.

Internát bol neďaleko, mesto ma nezaujímalo, a tak som sa išiel ubytovať. Uložili ma na čisto dievčenskej chodbe, lebo len tam boli voľné izby. Chlapčenské záchody boli o poschodie vyššie, a tak som si ešte zašliapal. Po zotmení zapli umelé osvetlenie a na umelom trávniku futbalového ihriska pod oknami internátu trénovali dorastenci. Chvíľu som ich pozoroval, napokon som sa radšej uložil spať. Zajtra ma čaká perný deň.