Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Typická krajina pochodu
Typická krajina pochodu Zatvoriť

Reportáž Diaľkový pochod Čerčany – Prčice 2016

Keď som sa minulý rok zúčastnil po prvýkrát diaľkového pochodu Praha – Prčice, a to konkrétne trasy Pikovice – Prčice, vedel som len, že ide o slávny pochod. Bol som jeho atmosférou, skvelou organizáciou a množstvom trás natoľko uchvátený, že som sa rozhodol v nasledujúcich rokoch absolvovať postupne všetkých 16 peších trás. Teda s výnimkou 70 km trasy Praha – Prčice. Nie že by som ju neprešiel, ale neviem sa potom v noci dostať z Prčice do Prahy. No a tento rok prišiel teda rad na 49 km trasu Čerčany – Prčice.

Vzdialenosť
52 km
Prevýšenie
+886 m stúpanie, -758 m klesanie
Náročnosť
vyššia, 4. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 21.05.2016
Pohoria
Česká republika: Středočeská pohorkatina - Benešovská pahorkatina a Vlašimská pahorkatina
Trasa
Doprava
Praha (vlak, bus) - Čerčany (vlak, bus)
Heřmaničky (vlak, bus) - Praha (vlak, bus)

Trasa

Čerčany – Poříčí nad Sázavou – Potočiny – Racek – Plíhalúv Mlýn – Konopište – Chvojen - Semovice – Bystřice u Benešova – Nesvačily – Drachkov – Libohošť – Manělovice – Vrchotovy Janovice – Velká Lhota – Bezmíř – Vojkov – Vysoká – Lavičky – Mezné – Jesenice – Strnadovský Mlýn – Prčice

Počasie bolo počas pochodu až veľmi priaznivé, slnko priam pieklo. Vstával som ráno o piatej, aby som sa stihol v pohode naraňajkovať a presunúť sa peši 2,5 km na Hlavní nádraží. Tu som sa najprv nechal davom turistov strhnúť na 3. perón. Rýchlik však odchádzal o 6.34 h a ja som mal lístok na 6.38 h. Sprievodca ma poslal na 7. perón, kde k môjmu úžasu vôbec nikto nebol. Tak som trošku tŕpol, či idem dobre. Avšak v Čerčanoch boli organizátori, tak som zaplatil 40,- Kč organizačný poplatok, vyfasoval mapu a keďže sa mi naštartovala navigácia v tablete, mohol som v pohode vyraziť na pochod. Na rozdiel od minulého roku tu neboli žiadne davy a išiel som v podstate sám. Asfaltka ma doviedla do Poříčí nad Sázavou, kde ma miestne tetušky nasmerovali ku Konopištskému potoku a proti jeho prúdu som došiel na červenú.

Trampským údolím

Toto bol najkrajší úsek pochodu, lebo viedol Měsíčním údolím. Trampské chatičky, kamenné zákutia a chodníček lesom vedľa potoka. Videl som nadšenú dvojicu naozaj malých detí, ako vlečú kus stromu, odpílený motorovou pílou a rodičia ich sledovali z terasy chatky. Čo by na to asi povedali detskoprávne organizácie?

Prvá kontrola bola pri malých potravinách v osade Racek. Asfaltka nás lesom doviedla k hlavnej ceste, ale my sme ju len prekročili a opäť sme išli lesom k zámku Konopište. Je to tu veľký biznis, vláčiky, reštaurácie, suveníry, zverina vo výbehu. Potom okolo veľkého rybníka pod ním, a žiaľ, prišli dlhé asfaltové úseky.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Asfaltkami a lúkami

Síce ich striedali úseky lúkami, s krásnymi výhľadmi do zvlnenej krajiny, kde sa žlté polia striedali so zelenými, ale asfaltiek bolo fakt dosť. Veľmi sa chodilo vlastným značením a občerstvením boli pohľady na mnohé rybníčky popri trase. Veľmi dobre bolo zabezpečené občerstvenie po trase. Povedal by som, že každých 5 km bolo možné si zakúpiť pitie, či jedlo v kamenných krčmách, alebo len tak pod stanom. Do väčšieho množstva pochodujúcich som sa dostal až po kontrole na zámku Vrchotovy Janovice. Tu si mnohí dopriali posedenie, menili ponožky či lepili prvé otlaky.

Od tajnej kontroly pred Mezným to bol skoro neprerušený prúd pochodujúcich. Bolo zaujímavé sledovať rôznorodosť oblečenia, obutia i veku. V Jeseniciach som si skoro pretieral oči. Pri bufete sedel podľa mňa ten istý pripitý obézny človiečik, pozývajúci nás na pivo a čudujúci sa, že ideme v takej horúčave. No a rovnako ako pred rokom mu oponovali pripití Východniari, že idú už osem dní.

Neuveriteľné! Po 10 hodinách od vystúpenia z vlaku v Čerčanoch som bol v Prčici na námestí. Moje GPS–ko sa zastavilo na 51,96 km s prevýšením 886 m. Je to skoro o 3 km viac než deklarovali usporiadatelia, ale ako čítam diskusiu ostatných účastníkov aj z iných trás, skoro všetky boli dlhšie ako deklarovali usporiadatelia. Alebo sme všetci niekde kufrovali a nadišli si. Kto nechcel v cieli zostať ako účastník hodov, lebo tak to tam na námestí vyzeralo, postavil sa do plynulo postupujúceho radu na odvoz autobusom do Heřmaničiek. Mne sa podarilo chytiť rýchlik o 18.24 h do Prahy a po vystúpení na Hlavním nádraží ma opäť čakalo ešte 2,5 km peši k dcére na byt a do vane. Kúpeľ mi pomohol, a tak sme po 21. h vyrazili na večeru do reštaurácie cez námestie. Kofola, hustá slepačia polievka a zmrzlinový pohár mi padli veľmi dobre.

Zhodnotenie

Ak som si dobre zrátal údaje organizátorov, tak sa pochodu zúčastnilo celkovo 21 854 účastníkov. Celkovo bolo 21 trás, z toho 4 cyklistické od 76 do 58 km s 1 208 účastníkmi, jedna 23 km detská s počtom 2 325 účastníkov, jedna 13 km vozičkárska s 98 účastníkmi. Peších teda bolo spolu 16 trás, od 70 km do 23 km. Na "mojej" z Čerčan sa zúčastnilo 206 pochodujúcich. Najmenej bolo 91 účastníkov na 40 km trase z Milevska. Najviac bolo 4 737 účastníkov na trase z Tábora. Najmladším účastníkom bolo 3-mesačné bábätko, ktoré rodičia viezli v kočíku na trase zo Sedlčan 30 km. Klobúk dolu!

Ako spoluorganizátor Pochodu bankových úradníkov môžem trošilinku porovnávať a veru organizovať pochod je celoročná záležitosť a nečudujem sa, že vznikol samostatný turistický oddiel, ktorý to zastrešuje. Vlastné značenie, čo znamená pred pochodom prejsť a označiť všetkých 21 trás a následne to opäť po pochode zozbierať, vlastná webová stránka, kniha o 50-ročnej histórii pochodu, spolupráca so železnicami (posilnené vlaky a mimoriadny celodenný a celokrajový výhodný lístok), vlastné mapy, zabezpečenie občerstvenia a len na mojej trase bolo asi 15 ľudí na kontrolách.

40,- Kč je minimum a iste zháňajú sponzorské dary, kde sa dá. Taký pochod na Slovensku nemáme a ani mať nebudeme, lebo doba je taká aká je a radujme sa aspoň z tých, čo ešte prežívajú. Zúčastňujem sa len zabehaných pochodov v okolí Bratislavy a žiaľ, nemá ich pomaly kto robiť. A pravdu povediac, okrem Trnavskej stovky, Hlohoveckého pochodu a Pochodu bankových úradníkov, býva často účasť pod 50 ľudí. Možno mladí organizujú iné pochody mimo oficiálnej štruktúry Klubu slovenských turistov a neviem o nich. Aj Malokarpatský Diaľkoplaz fakticky prestal vychádzať, lebo nikto nie je schopný či ochotný do neho prispievať.

O rok sa určite vyberiem opäť na niektorú z mnou neprejdených 13-tich peších trás.

Fotogaléria k článku

Najnovšie