Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Gerlachovský štít, vrchol
Gerlachovský štít, vrchol Zatvoriť

Lezenie Jarný výstup na Gerlachovský štít

Je skoro ráno a pomaly sa začína pre niekoho bežný deň. Všade vládne pokoj a väčšina ľudí ešte spí alebo sa im trochu sníva, že čoskoro idú do práce alebo školy. My s parťákom práve prichádzame do Tatier a parkujeme auto vo Vyšných Hágoch. Začíname nie bežný, ale špeciálny deň, jarný výstup na Gerlachovský štít. Tatry nás vítajú jasnou oblohou a nikde ani stopa po včerajších búrkach. No necháme sa prekvapiť, čím nás aj ony prekvapia pri začatí našej tatranskej lezeckej sezóny.

Prevýšenie
+1600 m stúpanie, -1600 m klesanie
Náročnosť
vyššia, 4. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 12.05.2016
Pohoria
Tatry - Východné Tatry - Vysoké Tatry (Tatranský národný park)
Trasa
  • Štart: mapa
  • Koniec: mapa
  • Najvyšší bod: 2654,4 m n. m.
  • Najnižší bod: 1125 m n. m.
Voda
prameň nad Vyšnými Hágmi
Doprava
Poprad (vlak, bus) - Vyšné Hágy (vlak, bus)
SHOCart mapy
» č.1097 Vysoké Tatry (1:50.000)

Trasa

Vyšné Hágy – Batizovské pleso – Batizovská próba – Batizovský žľab – Gerlachovský štít a späť

Rôzne skupenstvá vody

Rýchlo sa pochystáme, dobalíme, čo bolo ešte potrebné vyložiť z auta a čoskoro Vyšné Hágy opúšťame po žlto značenom chodníku. Po prejdení okolo horárne opúšťame civilizáciu a mizneme v lese, alebo na začiatok skôr rúbanisku. Rýchlejším krokom postupujeme smerom k Batizovskému plesu. Máme toho dnes v pláne trochu viac ako len skončiť piknikom pri plese, tak sa cestou nezdržujeme. Ak vydrží počasie, zhora budú krajšie výhľady. Celý chodník až po pleso je bez snehu, je to príjemná prechádzka lesom.

Za 1,5 hodiny dorazíme k Batizovskému plesu, kde ešte stále vládne zima. Pleso je zrána zamrznuté, ale aj tak kráčame skôr po jeho okraji. Michal, ako kráčame, mal šťastie, že si vykúpe hneď zrána nohu. Čo vyzeralo ako ľad pri kameni, bola skôr len voda. Trochu sme ponadávali na ranné kúpanie a pri prvej možnosti sme pleso opustili. Hneď ako to terén dovolil, sa vnárame viac do hĺbky Batizovskej doliny a pomaly sa blížime na začiatok Batizovskej próby. Tá nás iste netrpezlivo čaká, veď sme ju nevideli od jesene. Mačky sa ale hodia už pri výstupe k próbe. Sneh je celkom tvrdý, miestami vidieť vypadané lavíny po zime.

Batizovská próba nás privítala haldou snehu, nástupové terasy vôbec nie je vidieť a je to len jednoliata snehová vrstva. Nie však na dlho. Po krátkom stúpaní sa dostávame na prvé skaly, pekne preliate glazúrou ľadu. Po ich prekonaní to vyzerá na pohodovejšie stúpanie. No nakoniec je sneh poriadne tvrdý, popadané lavíny ho kvalitne utlačili a pekne zamrzol na tvrdý firn. Mačičky si prídu na svoje, až tak chrumkajú od radosti. Pomaly vystúpame ku kramliam, ktoré celkom ľahko prekonáme, aby sme opäť boli na tvrdom firme a mohli pomaly kráčať k vrcholu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Sekanie stupov

Miestami sú zreteľné stopy po predchádzajúcich výstupoch. Trochu nám pomáhajú v orientácii, lebo na to, ako bolo ráno krásne jasno, sa nazbierali oblaky. Tie sa stále prevaľujú cez okolité štíty, od Končistej cez Batizovský štít až po vrchol Gerlachovského štítu. Viac z tejto strany nevidíme a miestami sadnú oblaky tak, že nevidíme ani na blízke okolie. Vtedy práve vychodené stopy v snehu pomôžu v správnej orientácii. Výstup je celkom náročný a únavný, celý čas vyžaduje vysekávanie stupov v tvrdom snehu. Miestami sa dajú použiť vychodené stopy, ale prevažne sú zasypané snehovými guľôčkami. Smejeme sa, že tu niekto rozsypal samé guličkové ložiská. Presne tak sa ale aj správajú, a aj keď vysekám stupy, ako kráčam ďalej, behom okamihu sú zasypané ľadovými potvorami. Reťaze pod vrcholom vôbec nie je vidieť, všetky pekne odpočívajú ešte v zimnom spánku a čakajú, kedy príde jar aj do najvyšších horských polôh.

Ako pokračuje monotónne stúpanie a vysekávanie zárezov mačkami v snehu, zrazu pozerám pred seba: “Čo to tam je?” No jeden by nepovedal, ale je to vrchol. Konečne sa ukázal vrcholový kríž, ktorý je inak skrytý z dohľadu počas výstupu a odhalí sa na trase až tesne na konci výstupu. Zakrátko po mne prichádza Michal a unavení, ale spokojní si sadneme na prvé vrcholové skaly bez snehu. “Konečne! Sme hore.” Unavení tu sedíme a len konštatujeme, že výstup dal dnes pekne zabrať. Napadlo mi, že skontrolujem čas, či sme to stihli ešte pred obedom alebo sa musíme ponáhľať dolu. Pozerám na hodinky a prekvapený hovorím Michalovi: “Vieš, koľko je hodín?” No tip mu nevyšiel, bolo práve 10.23 h. Prekvapení, ale spokojní, pozeráme krásne výhľady okolo. Dohľad je neuveriteľných 10 m. Také výhľady sa často neukážu. Ale nakoniec sa oblaky zdvihli a krásne výhľady pokazili. Dokonca sme videli aj výstupovú trasu, ktorou sme išli hore, aj hrebeň Gerlachu. No a aby prekvapení nebolo málo, nakoniec sa pretrhalo a na krátko sme videli Velickú dolinu, Poľský hrebeň, Velický štít a okolie.

Využitie čakana

Dlho sa tu aj tak nezdržiavame, ešte nás čaká cesta dolu, ktorá bude po výstupe celkom zaujímavá a tiež cesta domov. Takže sa hodí nejaký čas ušetriť. Po asi polhodine, ktorú sme hore strávili, začíname zostup. Dúfal som v to, že vysekané stupy využijeme aj pri zostupe. Ale opak bol pravdou. Jednak malé ľadové potvory ich pekne zasypali, miestami už nebola viditeľná ani stopa po vysekaných stupoch. Tam, kde ešte boli viditeľné, spôsobovali skôr nestabilitu po výstupe utrápených mačiek. Noha len tak nebezpečne lietala. Veľmi rýchlo som zvážil, že bude lepšie vysekávať stupy aj pri ceste nadol. Povedal som si, radšej pomalšie, ale bezpečnejšie.

Pri zostupe Batizovským žľabom, v jeho asi 2/3, som narazil na nejakú neveľmi spevnenú časť, a tak ako sa vybrala dolu ľavá noha, poslušne ju nasledovala aj pravá. Čakan ale hneď začal pomáhať v tom, na čo je určený a po asi 5 metroch sme zastavili. Chcel som sa postaviť a pokračovať v zostupe, ale sneh z pod nôh uletel znovu a šmýkali sme sa opäť asi ďalších 5 metrov. Tam sme zastali nadobro aj tým, že Michal našiel skalu, ktorá pomohla rýchlejšie pribrzdiť a čakan sa mal o čo zaseknúť. Po troche kĺzania sme sa len oprášili od snehu a pomaly pokračovali v zostupe až ku kramliam nad Batizovskou próbou.

Tu sme zložili lano a využili zlaňák. Nechcelo sa nám vysekávať dolu stupy v tvrdom snehu, čo nasledoval po spadnutých lavínach. Na jednom mieste sme museli pár metrov zostúpiť k poslednému borháku, čo sme využili na zlanenie posledného zľadovateného úseku. Spokojní si stojíme po zlanení nad záverečnými metrami zostupu do doliny. Pokúšame sa stiahnuť lano, ale potvora nejde. No nech sa ho snažíme presvedčiť po dobrom, ale aj po zlom, tak tvrdohlavo si tam visí a nepohne sa. Unavený sa pozerám naň a predstavujem si, že si na záver ešte zaleziem hore, aby som našiel, kde sa seklo. No nič to, "prevelice natešený" a unavený sa dám na lezenie hore v línii lana a hľadám, kde sa zaseklo. Po prelezení skalného prahu, cez ktorý bolo lano natiahnuté, vidím, že tu to nebude, lano je pekne voľné. Tak som si len zanadával, že to musím dokráčať až k borháku. No a tam bol problém. Lano sa pekne skĺzlo po borháku a zaseklo pod ním medzi borhákom a skalou, tak dokonale, že s ním nikto nepohol. Tak som lano odtiaľ vybral a zlaňoval som potom tak, aby som mu nedal šancu sa opäť skĺznuť do istiaceho sa miesta.

Potrestať lano!

Po zlanení druhý raz už lano neodporovalo a poslušne sa dalo stiahnuť. Pozeráme sa na seba a len konštatujeme, no teda lano, čo si to vymyslelo, čo s tebou urobiť. Tak na to hovorím: “Potrestať!” Prepli sme sa do smiechu, nálada stúpla a už len spúšťame dolu neposlušné lano, ktoré je aj tak už dosť mokré. Na batoh ho zbalíme až po zostupe z próby. Po tom, ako sme bez stresu lano pobalili a začali zostupovať, padla myšlienka. „Dáme aspoň tyčinku?“ V tom okamihu začalo hrmieť a keď pozeráme späť na štít, vidíme, že je celkom zatiahnutý v čiernych búrkových oblakoch. Odpoveď sme si ani nemuseli hovoriť, prášime rýchlo preč. Po rýchlom zostupe bola malá prestávka na zhodenie mačiek pri Batizovskom plese, ja som ich zložil až kúsok pod ním. Pozeráme na seba unavení: “Dáme prestávku?” V tom okamihu opäť hore zahrmelo celkom silno. No tak teda dobre, nedáme a zas rýchlo zostupujeme dolu.

Posledný pokus o prestávku bol nad Vyšnými Hágmi, kde som spravil poslednú zostupovú fotku. V okamihu, keď Michal povedal: “No a ja sa už teraz nepohnem," a unavený sedel na zemi, hore zahrmelo. Hneď sme boli na nohách a rýchlo míňali posledné metre k autu. Došli sme tam asi o 16-tej, unavení z celého dňa, ale len spotení a hlavne spokojní po vydarenom dni. Búrka sa nám vyhrážala a zrýchľovala zostup, tiež dažde, čo sme videli v smere na Liptovský Mikuláš, ale k nám neprišli, len udržovali tempo. Unavení vyberieme pekne vyhriaty Radler z kufra a síce má nie ideálnu, ale teplú chuť. Po tom čo sme dnes prešli, padne ako živá voda.

Seriál Tatranský týždeň na HIKING.SK » pozri ďalšie články

Fotogaléria k článku

Najnovšie