Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Západná stena Gamsecku
Západná stena Gamsecku Zatvoriť

VHT Raxalpe - najkrajší výstup na Heukuppe

Heukuppe, vrchol Raxu, je oblý, trávou zarastený kopec. Zvyčajne sa naň chodí zo sedla Preiner Gscheid, pretože je pri výstupe najmenšie prevýšenie, okolo 1000 metrov. Mne sa však oveľa viac páčia výstupy od severozápadu z Hinternaßwaldu. Z tejto strany sa na Heukuppe ide pomedzi divoko rozoklané skalné veže.

Vzdialenosť
18 km
Prevýšenie
+1350 m stúpanie, -1350 m klesanie
Náročnosť
vyššia, 4. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 05.06.2016
Pohoria
Rakúsko: Alpy (Alpen) – Východné Alpy (Ostalpen) – Severné Vápencové Alpy (Nördliche Kalkalpen) – Raxalpe (Rax)
Trasa
  • Najvyšší bod: 2007 m n. m.
  • Najnižší bod: 712 m n. m.
Voda
Schusterbründl, Gamseckerhütte, Karl-Ludwig-Haus, Ebnerhütte
Doprava
Hinternaßwald

Hinternaßwald

Aj cesta do Hinternaßwaldu je atraktívna. Za dedinou Naßwald je asfaltka vtesnaná do rokliny a prechádza skalou bránou. Ďalej sa ide údolím, v ktorom je množstvo prameňov. Vodou z nich sa zásobuje Viedeň.

V Hinternaßwalde je veľké parkovisko (712 m). Poobjímali sme sa s Rakúšanmi, ktorí nás omylom považovali za členov svojej skupiny, a vyrazili sme na prechádzku. Hneď za osadou je ďalšie skalné zúženie, ktorým človek príde do údolia Reißtal. Keď som ním išiel pred štyrmi rokmi, cez hrebeň Naßkamm sa valili hmly. Bolo to nádherné divadlo.

Naßkamm

Pri dolnej stanici materiálovej lanovej dráhy (852 m) chaty Habsburghaus sme zabočili na hrebienok Naßriegel. Začalo stúpanie. Nahodil som štandardné ratrakové tempo a po chvíli sme stáli pri prameni Schusterbründl. Prameň je tesne pod hrebeňom Naßkamm a je jedným z dvoch na trase.

Na hrebeni Naßkamm (1210 m) sme na drevách zjedli desiatu a pokračovali sme pohodlným, takmer horizontálnym chodníkom. Po chvíli sme prišli k dvom romantickým chatičkám. Dolná, Zimmermannhütte (1332 m), chátra, no na vedľajšej Gamseckerhütte by som vedel stráviť víkend. Chaty sú ešte v pásme lesa, tečie okolo nich potok a pod nimi je pekná skalná stena. Nad Gamseckerhütte je druhý prameň.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Wildes Gamseck

Vyšli sme do sedla Grabnergupfu (1553 m). Značka pokračuje zaisteným chodníkom Gamsecksteig (A/B), no my sme zamierili na východ. Neznačeným, avšak dobre vychodeným chodníkom, ktorý stúpa po severnej strane hrebienka, sme prišli pod západnú stenu Gamsecku. Z diaľky sa zdá byť skala neschodná, ale keď k nej prídete bližšie, stena začne ustupovať. Zrazu sa na nej objavia skalné vežičky, žľaby, hrebienky a rampy. Práve touto stenou vedie nezaistený chodník Wildes Gamseck náročnosti II UIAA. Chodník je značený červenými puntíkmi, takže sa pri troche pozornosti nedá zablúdiť.

Wildes Gamseck považujem za najatraktívnejší výstup na Heukuppe. Lezenie nie je náročné, II-ka je to iba na pár málo miestach. Niektoré sú však dosť exponované. Pred tromi rokmi som išiel výstup sám a priznám sa, bolo to pre mňa ľahšie ako dnes. Sám sa s rizikom vyrovnávam ľahšie, ako keď mám zodpovednosť aj za kolegu. A to aj vtedy, keď je kolega oveľa skúsenejší ako ja.

V závere výstupu sa ide pekným hrebienkom. Prelezie sa vklinený balvan a už je tu vrchol Gamsecku (1857 m). Z pahorka sa otvárajú výhľady na náhornú planinu Raxu, Schneealpe sme mali ako na dlani počas celého výstupu.

Heukuppe

Vybehli sme na Heukuppe (2007 m). Pred tromi rokmi som tu bojoval s víchricou, ktorá mi hnala do očí ľadové ihličky, dnes je však krásne. Kúsok pod vrcholom sa vyvaľoval jeden turista, inak bol kopec prázdny.

Zbehli sme na chatu Karl-Ludwig-Haus (1804 m). Kolega si dal pivo a mňa potešil letáčik s mapkou Raxu. Zdá sa, že je tu ešte jeden čiastočne zaistený chodník, ktorý som neprešiel. Na jeseň to musím napraviť.

Bärenlochsteig

Z Karl-Ludwig-Hausu sme zbehli do údolia. Minuli sme Ebnerhütte (1621 m) a dolinkou s bujnou vegetáciou sme prišli do Bärengraben. Kráčali sme po chodníku, na ktorom sa značkár vyšantil. Maľoval tu slniečka, mesiačiky a odkazy frajerke. Tie sme pred tromi rokmi čítali a bavili sa na nich, dnes sú nápisy nečitateľné.

V hornej časti dolinky je bujná vegetácia, je tam hotový prales, no nižšie je iba lúčka s nízkou trávou zovretá medzi biele vápencové steny. Je to poriadny kontrast. Prešli sme cez skalné okno a zahli sme doľava. Nasleduje členitý traverz, ktorý je na viacerých miestach istený (B). Keď sme tu išli pred štyrmi rokmi s deťmi, zostup Bärenlochsteigom nám zabral veľa času, takže na parkovisko sme prišli až za tmy. Teraz nám to ušlo rýchlejšie. V porovnaní s Wildes Gamseck je Bärenlochsteig malina.

Návrat

Na rázcestí sme prišli na chodník Wildfährte a pokračovali sme v zostupe. Je tu trochu exponovanejšia skalná stena. S deťmi sme ju prechádzali so zatajeným dychom, dnes sa mi zdala až príliš jednoduchá.

Nasledoval zostup šotolinovým kužeľom a chodník lesom. Ešte posledné obzretie sa za chrbát na skaly, medzi ktorými sme sa dnes motali, a už sme pri dolnej stanici materiálovej lanovky. O 19-tej sme sa vrátili k autu, takže nám dnešná prechádzka trvala presne 10 hodín.

Záver

Rád spoznávam nové miesta. Na staré sa vraciam iba vtedy, keď ozaj stoja za návštevu. Dnešnú trasu som v minulosti prešiel, je však tak atraktívna, že si ju zrejme ešte zopárkrát zopakujem.

Fotogaléria k článku

Najnovšie