Trasa

Čingov-Ďurkovec (parkovisko) – Čingov, centrum – Biely potok, ústie – Kyseľ, ústie – Nad Kyseľom – Kláštorisko – Kláštorská roklina, ústie – Letanovský mlyn – Tomášovský výhľad – Čingov-Ďurkovec

Zaistenou cestou (tzv. via ferrata) je zabezpečená časť trasy náučného chodníka medzi rázcestiami Kyseľ, ústie a Nad Kyseľom.

Mapa ferraty Kyseľ, otvoriť na mapy.hiking.sk

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Ferrata po 40 rokoch od požiaru

Kyseľ bol turisticky sprístupnený od roku 1925, kedy pracovníci Rušňového depa v Spišskej Novej Vsi umiestnili v tiesňave prvé kovové mostíky a rebríky. Údajne v dôsledku odhodenej cigarety alebo zápalky tu 17. júla 1976 vypukol ničivý požiar, ktorému podľahlo vyše 30 hektárov lesa. Keďže vegetácia zároveň tvorila protieróznu ochranu, z dôvodov ochrany prírody ako aj ochrany zdravia návštevníkov bola roklina uzatvorená až do dnešných dní. ¹

Správa NP Slovenský raj sa rozhodla sprístupniť Kyseľ formou zaistenej cesty via ferrata, pretože tento spôsob je šetrný k prírode – presne usmernení turistov a aj vďaka použitiu širokých kramlí ochráni citlivý terén pred eróziou. Náročnejší charakter trasy a nutný výstroj budú tiež regulovať počet návštevníkov.

Správa NP informovala, že z dôvodov ochrany prírody bude možné ferratu využívať len v období od 15. júna do 31. októbra.

Vstupné na ferratu je 5€ / osoba.

Náročnosť a výstroj

Ferrata nie je náročná, odhadujem jej klasifikácia na B, maximálne na B/C. Zabezpečenie je na veľmi dobrej úrovni. S výnimkou krátkej úvodnej pasáže je vybavená nahusto osadenými širokými kramľami so zdvojeným roxorom pre pohodlné státie.

Potrebné vybavenie (helma, úväz, ferratový set s tlmičom pádu) však potrebné je a odporúčam doplniť aj odsedákom (plochá slučka so skrutkovacou karabínou). Na mnohých miestach je skala previsnutá, takže je treba sa trochu vyvesiť do rúk a to už nie je bez istenia optimálne. Taktiež v sezóne možno očakávať väčší počet ľudí a v odsedáku sa príjemnejšie čaká.

Nástup

Túru začíname na parkovisku Čingov-Ďurkovec. Je tu veľká lúka so schátralými budovami niekdajšieho hotela a tiež kempu s početnými chatkami. Prostredie je krásne a je škoda, že objekty spustli.

Po žltej značke trielime smer Čingov (centrum), kde míňame bufet a pokračujeme popri Hornáde modrou značkou. Prekvapuje ma, že tu neplatíme vstupné. Mal som za to, že okolité obce tu vyberajú, no hoci je vrcholná sezóna, platenie sa nekoná. S Maťom máme slušné tempo, veď sme sem došli kvôli Kyseľu, nie sa ponevierať na nástupe. Míňame rázcestie Biely potok, ústie a ďalej pokračujeme zelenou značkou popri Bielom potoku až do ústia Kyseľa. Celé nám to trvá 1.05 hodiny. Bežným turistickým tempom je to 1.50 h.

Iné možnosti nástupu:

• Čingov, parkovisko: 1.50 h;
• Podlesok – cez Kláštorisko: 2.20 h;
• Dedinky – cez Geravy a Klauzy: 3.30 h.

Kyseľ

Od rázcestia pokračujeme korytom Kyseľa. Niekdajší chodník je kde-tu viditeľný, no je to poriadna divočina, a tak je jednoduchšie ísť priamo potokom. Keďže vody nie je veľa, ide to suchou nohou hopsaním po kameňoch križujúc vodu. Dolinka je úzka, s množstvom popadaných stromov, starého mŕtveho dreva, všade veľa machu, kveteny a takmer žiadna známka ľudského vplyvu. Takto to asi dlho nevydrží, no o to viac si to užívame.

Postupne sa okolo dvíhajú skaly. Najprv len solitérne mimo toku potoka, neskôr vyrastajú priamo z vody. Prechod jednej skaly je zabezpečený oceľovým lanom, no je to krátke a úplný choďák, o obliekaní setov ani nerozmýšľame.

Ako sa približujeme k tiesňave, okolité bralá naberajú na výške. Najprv prekonáme preliezačku z naplaveného dreva, cez ktoré si svoju cestu hľadá tiež voda Kyseľa. Za zákrutou nás čaká začiatok zaistenej cesty s príjemným pľacom na oblečenie úväzov a setov.

Pokračujeme v plnej zbroji po širokých pohodlných kramliach a istíme sa o oceľové lano. Vďaka kramliam je postup nenáročný a postupuje sa rýchlo. Väčšinou je stúpanie pozvoľné, iba občas príde kolmejšia pasáž. Po pár desiatkach metrov zaistenie končí a pokračuje sa opäť potokom. Prekračujeme veľké popadané stromy, kde-tu sa nájde puklina, ba až jaskynka v skale. Keď sa tiesňava opäť zúži, nastupujeme opäť na ferratu. Kramle niekedy vedú len mierne nad zemou, čo si vysvetľujeme ako opatrenie proti erózii. Veľakrát je totiž podklad mäkký, hlinený.

Asi v polovici zaistenej trasy sa dostávame do najužšieho miesta, kde sú vysoké skaly tak blízko seba, že máme pocit, akoby sme boli v jaskyni a ideme priamo nad kaskádami potoka. Veľmi príjemné a v teplom lete aj osviežujúce.

Po krátkom intermezze bez istenia pokračujeme po ľavej skalnej stene, miernym stúpaním ponad koryto, v ktorom je veľa naplaveného dreva. Trasa ide pekne ponad, úplne nenáročne a končí tesne pod Obrovským vodopádom. Chvíľu ho obdivujeme, fotíme. Následne posledný skalný stupeň prelezieme po kramliach a istíme sa o oceľové lano, čo vzhľadom na vzdialenosť kotviacich bodov je skôr na efekt, ako na bezpečnosť. Neprekáža, veď náročnosť nie je veľká.

Končíme ferratu na oceľovom mostíku, z ktorého nás pozoruje pár českých turistov stredného veku. Trochu sa čudujú a potom si aj zahundrú, prečo Správa NP trasu nesprístupnila ako voľakedy, teda bez ferraty a s rebríkmi. Ferrata nám pohodovým tempom, s množstvom fotenia a kochania sa, trvala 2.15 hodiny.

Návrat

Na neďalekej rovinke pobalíme materiál do batohov a rezkým krokom ideme po žltej značke až k rázcestiu nad Kyseľom a potom po modrej na Kláštorisko, kde si dáme niečo pod zub a samozrejme pivko. Zdržíme sa celkom dlho, veď niet sa kam ponáhľať.

Po žltej zbiehame z Kláštoriska k Hornádu a jeho prielomom pokračujeme modrou k Letanovskému mlynu. Tam opustíme Hornád aj modrú značku a meníme ju opäť na žltú. Dovedie nás trochu nezáživným terénom až na Tomášovský výhľad. Fotíme, relaxujeme a onedlho pokračujeme na Ďurkovec, kde nás na parkovisku čaká auto.

Poznámka: Túru sme absolvovali ešte pred oficiálnym otvorením na základe dohody so Správou NP Slovenský raj

Prečítajte si tiež:
Rozhovor s riaditeľom Správy NP o tejto ferrate