Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Smerovník Tri kopce
Smerovník Tri kopce Zatvoriť

Túra Zo sedla Zbojská na Fabovu hoľu a cez sedlo Burda

Výhodou mojej práce je, že ma často vytiahne do terénu, či už pešo alebo na bicykli. Chodím kontrolovať obnovu turistických chodníkov a lokalít, ktoré sme podporili, a tak sa dostanem všelikam. Aj túra na Fabovu hoľu vo Veporských vrchoch (Národný park Muránska planina) bola pracovná a napriek niekoľkým negatívam sa mi veľmi páčila.

Vzdialenosť
16 km
Prevýšenie
+927 m stúpanie, -923 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 14.08.2016
Pohoria
Veporské vrchy (Národný park Muránska planina)
Trasa
Voda
Zrub Burda v sedle Burda, prameň Rimavy, Terkin prameň na žel. zastávke Zbojská
Doprava
sedlo Zbojská (vlak, bus, parkovanie pri Salaši Zbojská)
SHOCart mapy
» č.1105 Muránska planina (1:50.000)

Vyrazil som zo sedla Zbojská neskoro doobeda. Do populárneho salaša práve prichádzali na obed prvé autá, ja som však vyrazil po červenej značke s cieľom dôjsť do obnoveného informačného strediska v sedle Burda, kde som mal dohodnuté stretnutie. Červená značka ide trochu nelogicky najprv popri železnici štrkovou cestou smerom na Brezno a potom odbočuje doprava hore do kopcov asfaltkou popri Chate CSM Zbojská. Zbytočná zachádzka, zo sedla treba ísť namiesto toho krížom cez lúku po starej asfaltke a človek ušetrí dobrých 900 metrov a najmä kopec času.

Stúpanie na Fabovu hoľu

Lesná cesta postupne prešla do lesa a mierne stúpala popri Kučalašskom potoku. Možno to bola voľakedy romantická cesta lesom, teraz je to však zvážnica so skladom dreva, rozrytá ťahaním kmeňov. Konáre, ryhy, kôra, skrátka účelová komunikácia vo fabrike na drevo. A že vraj národný park... V zásade sa mi však nešlo zle, keďže bolo sucho. Predpokladám však, že po daždi a za mokra to môže byť blatisté a šmykľavé. Veru, mal som sucho, slnko tak pieklo, že sa pot lial zo mňa prúdom. Stúpanie však nie je strmé, a tak po úsekoch cez rúbaniská som sa dostal do lesa, kde sa to dalo vydržať. Stále som stúpal, zvážnica sa napokon predsa len premenila na príjemnú lesnú cestu a posledné stovky metrov na príjemný chodníček. Stúpanie bolo stále prijateľné, až som sa objavil na veľmi peknom mieste, pri osade Kučelach (na mapách ako Kučalach, pozn. redakcie). Niekoľko domov, malebne posadených na lúke s peknými výhľadmi. V dvoch aj niekto bol, zrejme nejakí veľkí romantici...

Idylka však skončila, keď som zistil, že musím vystúpiť nad osadu. Stúpanie nie je dlhé, pár stovák metrov, ale je celkom výživné. No a ak uprostred neho priamo na vás vybehnú dve srny a otočia sa hádam päť metrov pred vami späť, tak srdiečko má čo robiť, aby to ubúchalo. Tak či onak, o chvíľu som bol na križovatke turistických značiek Kučelach. Pôvodne som odtiaľto chcel ísť po zelenej do sedla Burda, ale mal som dobrý medzičas, a tak som sa rozhodol zájsť až na Fabovu hoľu. A tak som pokračoval v prijateľnom stúpaní najprv lesom, potom po okraji lesa a nakoniec cez rozsiahle staršie rúbaniská. Maliny, čučoriedky, výhľady. A opäť šok! Ako si tak stúpam s hlávkou sklonenou, tak v podozrivej blízkosti predo mnou som začul podozrivo hlasné odfúknutie. Zdvihol som hlavu a pozeral som do očí statnému diviakovi (nie Mišovi!). Kým som sa spamätal a stihol sa zľaknúť, uskočil do kríkov, ale jeho fučanie som počul aj naďalej, takže podobne ako ja, aj on iba čakal, čo bude. Skúsil som mu dohovoriť najprv podobrotky, potom pozlotky, že nech vypadne od chodníka, ale on nič, iba občas odfúkol. Vyjednávanie trvalo asi minútu a bolo úspešné, milý diviak vyrazil krížom cez chodník a zmizol v lese. Počkal som ešte minútku či dve, či tam náhodou nemal parťáka, ale vzduch sa zdal byť čistý, a tak som pokračoval v stúpaní. Chodník síce viedol zarasteným rúbaniskom, ale stále zreteľný a ľahko schodný. Pomaly ďalej, pomaly vyššie, až som dorazil k rázcestníku Tri kopce. Odtiaľ to síce bolo na Fabovu hoľu viac ako oných päť minút, čo sa píše na smerovníku, ale aj tak to nie je ďaleko a navyše, vďaka tomu, že chodník vošiel do rezervácie, som sa konečne cítil ako v národnom parku. Slušná divočina a pod odumretými stojacimi kmeňmi smrekov sa veselo prediera zelené zmladenie pestrého zloženia.

Fabova hoľa a zostup do sedla Burda

Došiel som až na Fabovu hoľu. Výhľady nula bodov, všetko zarastené, ale čo už, nemôžeme chcieť všetko. Pri smerovníku odpočíval cyklistický pár. Áno, čítate dobre, cyklisti. Vyniesli si bicykle od Kučelachu a tam, sediac, skonštatovali, že to nemalo zmysel. Čakala ich pritom cesta naspäť dole, ktorá nebude o nič lepšia ako cesta hore...

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Nezdržal som sa na Fabovej holi dlho, pofotil som, čo bolo treba, trochu pokecal s dvojicou a vrátil som sa k rázcestníku Tri kopce. Vedel som, že ma čaká peklo – klesanie do sedla Burda. Vyšiel som z rezervácie a opäť som bol uprostred rúbaní. Pcha, že vraj národný park... Chodník strmo klesal a poskytoval veľmi pekné výhľady na Vysoký vrch. Teda pekné ako pekné, väčšina kopca je jeden holorub, pretkaný cestami na zvážanie. Pomaly klesajúc dole som stretol dvoch turistov, ktorí sa pre zmenu škriabali hore. Možno si mysleli, že to mám ľahšie, keďže klesám, ale nevedeli, že mám poškodené oba menisky, a tak musím schádzať pomaly a veľmi opatrne, takže som sa tiež vytrápil.

Chodník sa postupne rozšíril na lesnú cestu s meter hlbokým vymletým jarkom v strede, klesajúcu kolmo strmým svahom. Dokonalý vzor, ako by nemala približovacia linka vyzerať. Dá sa očakávať, že voda bude pokračovať v erózii a o pár rokov tam nebude ani cesta, ani chodník, iba jarok. Ale drevorubačom je to viditeľne jedno, stromy vyrúbali a odviezli, cestu nebudú najbližších sto rokov potrebovať, tak majú v paži.

Staršie rúbaniská postupne prechádzali do čerstvejších, pod nohami sa motali nielen vymleté kamene, ale aj konáre, kôra, skrátka neporiadok po ťažbe. Bol som rád, keď som konečne s boľavými kolenami zišiel až do sedla Burda, aj keď ani ono nie je ničím iným, než veľkým neporiadkom bez stromov, s nahádzanými haluzami a rozrytými cestami, ktoré ním vedú. Hmm, národný park...

Informačné centrum v sedle Burda

Do informačného centra je to odtiaľ kúsok a veru ma pohľad potešil. Zrejme viete, že pôvodná chata v roku 2012 vyhorela, ale už je v plnej prevádzke nová, hádam ešte lepšia. O jej znovupostavenie sa postaral jej terajší nájomca Zdeno Pochop a OZ Nová Burda s podporou Štátnej ochrany prírody a ďalších donorov. Chata dnes ponúka jednoduché jedlá a občerstvenie, čapované pivo (veru mi dobre sadlo) i nocľah v rozsiahlom podkroví. A čo je lepšie, pri chate vzniká príjemný areál – lavičky, stojiská pre kone, stojany na bicykle. Zdeno s dobrovoľníkmi zachytili prameň v susednej doline, a tak je tu dokonca válov s čerstvou vodou (zatiaľ nie je oficiálne pitná, ale hádam neuškodí), z ktorého voda odteká do jazierka, ktoré tu pomaly vzniká (a chladí sa v ňom sud piva). Okolo neho je postavený drevený chodník s informačným panelom, skrátka je vidieť, že o pár rokov to bude príjemné miesto. Treba však na to ešte veľa roboty. Zdeno mi osvetlil plány na najbližšie roky – dohodnúť sa s drevorubačmi, aby prestali ťahať drevo cez lokalitu a skladovať ho tu, obstarať solárny zdroj elektriny, utesniť jazierko (voda sa z neho zatiaľ stále stráca) a ďalšie väčšie či menšie plány. Dal som si utopenca i pivo a vyrazil som na cestu späť do sedla Zbojská.

Návrat do sedla Zbojská

Zelená značka vedie po traverzujúcej lesnej ceste, prvých niekoľko stovák metrov opäť cez čerstvé rúbanisko. Potom sa to ukľudní a ide sa cez les, ale nad cestou stále vidím staršie, pomaly zarastajúce rúbane. Cesta sa kľukatí úbočím Fabovej hole, celý čas mierne stúpa. Míňam rodinku, ktorá práve v lese kúsok od cesty našla rodinku kuriatok, podľa reakcií detí zrejme išlo o poriadne veľkú rodinu. Nakoniec som prišiel opäť k rázcestníku Kučelach a odtiaľ som sa vydal známou cestou dole. Najprv strmé klesanie k osade Kučelach (tentokrát žiadne srnky) a potom dolinou Kučalašského potoka, najprv ako tak príjemným lesom a neskôr cez opísanú "fabriku na drevo". Cesta ma vyhodila na lúky na sedlom Zbojská a teraz som neurobil chybu, nešiel so dokola po červenej, ale v úvode spomenutou starou asfaltkou som išiel krížom priamo do sedla. Pôvodne som si myslel, že zájdem na halušky do salaša, ale keď som pod sebou videl desiatky áut a stovky malých postavičiek, tak ma chuť prešla. A tak sa skončila moja túra na Fabovu hoľu.

Zhrnutie

Celkovo som prešiel 16 kilometrov s prevýšením cca 950 m. Spolu s prestávkami a dlhou zastávkou v sedle Burda mi to trvalo niečo cez šesť hodín. Túra to nie je náročná, aj keď klesanie z Troch kopcov do sedla Burda mi dalo zabrať. Bohužiaľ, veľká časť túry vedie územím veľmi výrazne poznačeným ťažbou dreva, ale ak sa nad to povznesiete, tak odmenou budú pekné pohľady (najmä v druhej polovici túry) i náznak divočiny na vrchole Fabovej hole. Občerstvenie je možné v informačnom centre Národného parku Muránska planina v sedle Burda, prameň vody som nikde nevidel, ale potôčikov bolo na trase plno a ich voda sa nemá kde znečistiť. Na moje prekvapenie som stretol málo ľudí a z nich boli väčšina cyklisti.

Fotogaléria k článku

Najnovšie