Trasa

Nižná Myšľa – Hradisko – Koscelek – Skároš – Trstené pri Hornáde

Ráno si musím trocha privstať, aby som bol včas v Sečovciach a spolu s kolegom sedíme v autobuse smerom na Košice. Čaká nás cesta následne do Nižnej Myšle vlakom. Zatiaľ to s počasím vyzerá sľubne, uvidíme čo bude počas dňa a ako sa to vyvinie. Vyzerá to na veľmi peknú a zaujímavú prechádzku, tak by sme v pohode mali dnešné kilometre zvládnuť a doraziť konečne ku hranici s Maďarskom. Okolo 8.30 h vystupujeme z vlaku na stanici v Nižnej Myšli. Od staničnej budovy nás sprevádza žltá značka hore k cintorínu a do dediny. Získavame prvé informácie od miestnych obyvateľov k dnešnej časti putovania, aj keď sme tade išli pri poslednej túre. Keď sme tu končili jednu časť, tak nás detaily veľmi nezaujímali. Máme však šťastie, že sme stretli miestneho obyvateľa, od ktorého sme zisťovali niektoré miesta, na ktoré sme sa chceli dostať. Bol tak ochotný, že sa nám počas jeho rannej prechádzky ponúkol za sprievodcu. Vďaka mu, s takým niečím sme vôbec nerátali.

Nižná Myšľa

Obec ležiaca v západnej časti Slanských vrchov v blízkosti vtoku riečky Olšava do rieky Hornád. Zhruba 15 km od Košíc južným smerom. Nachádza sa tu niekoľko zaujímavých lokalít a to Alamenov, Koscelek, Moľva, Prepošstvo, Skalka a Varheď. Prvá zmienka o osade je z roku 1270 a dnes má okolo 1700 obyvateľov. Prechádzame okolo cintorína, požiarnej zbrojnice, obecného úradu v blízkosti, ktorého je pamätník padlým počas I. a II. svetovej vojny. Tak sa dostávame pod kostol, ktorý sa vypína na najvyššom bode zástavby. Je to rímskokatolícky kostol svätého Mikuláša v barokovo-klasicistickom štýle z rokov 1802 – 1805. V roku 2010 zažil zosuvy pôdy, no dnes je všetko spevnené, len niekoľko domov pod kostolom ostalo ako memento na prírodnú katastrofu. Tak ako všetky obce, aj Nižná Myšľa mala rôzne pomenovania v jednotlivých obdobiach. Už v dávnoveku ležala na obchodnej ceste a podľa vykopávok, ktoré tu prebehli, jej osídlenie siaha až do obdobia 35000 rokov p. n. l., do staršej doby kamennej – paleolitu.

Náš sprievodca nám hneď za kostolom ukáže bývalý kláštor z 13. storočia. Prešiel rôznymi úpravami v 15. a 17. storočí. Viac o ňom na obecnej stránke. Pivničné priestory poukazujú na to, že dnešný pôdorys budovy nezodpovedá základom, ktoré sú pod budovou. Dnes je tu zriadené (od roku 1998) múzeum archeologických vykopávok a kultúrnych pamiatok z okolia. V intraviláne obce stojí niekoľko kaplniek a jedna je v blízkosti kláštora.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Od kláštora sa vraciame opäť dole pod kostol, kde sa nachádza kaplnka Sedembolestnej Panny Márie. To podstatné sme v dedine videli, a tak pokračujeme spolu s našim sprievodcom k lokalite Varheď. Sprevádza nás žltá značka a značka Cesty svätej Alžbety, ktorá prichádza od Sárospataku (Blatný / Šarišský Potok) do Košíc. Trasa vedie na počesť sv. Alžbety - dcéry uhorského kráľa Ondreja II. Je jej zasvätený tiež známy dóm svätej Alžbety v Košiciach. Jej odkaz pre ďalšie generácie: „Robte ľudí šťastnými“.

Alejou sa dostaneme k ďalšej kaplnke pri mieste archeologických vykopávok na Varhede. Nachádzajú sa tu dve osady, hradisko a pohrebisko. Vykopávky a nálezy sú od doby kamennej, cez dobu bronzovú, železnú, rímsku a stredovek. Samozrejme, že si to tu dôkladnejšie obzrieme a aspoň vidíme ako žili naši prapredkovia. Jedna z osád je ukážka palisádovej ochrany z hrubých kolov a miesta, kde stáli malé domce obyvateľov. Skutočne miesto, kde sa dá spoznať časť histórie, ale čas je neúprosný a my potrebujeme pokračovať ďalej, aby sme naplnili všetko do poslednej bodky, čo máme v pláne.

Vraciame sa na cestu a pokračujeme v smere k lokalite Koscelek. Pri lávke cez riečku Olšavu je kaplnka svätého Jána Nepomuckého. Prechádzame lávkou cez Olšavu a odbočujeme na lúke smerom na východ a po 200 m do lesa smerom juh, až sa dostaneme k malému jazierku s pritekajúcou vodou z prepadu vodárne. Na chvíľu sa tu zastavíme a potom pokračujeme lesom. Stáčame sa s naším doprovodom k miestu Koscelek. Okolo vodárne po Alžbetinej ceste v smere juh a vľavo lesnou cestou východným smerom a o chvíľu sme na mieste.

Koscelek

Pozostatky stredovekej sakrálnej stavby z 13. storočia, ležiacej okolo 2,5 km južne od Nižnej Myšle za riečkou Olšava v katastrálnom území Vyšnej Myšle. Nachádzajú sa tu obvodové múry asi meter vysoké, ktoré sú po archeologickom prieskume v rokoch 1996 – 1998 zakonzervované. Pri niekdajšom ranogotickom kostolíku vraj boli štyri rybníčky, ktoré mnísi využívali na chov rýb. Dnes je tu len jeden, ktorý som spomínal. Raz ročne sa tu slúži svätá omša a v blízkosti je prameň. K samotnému Kosceleku sa dá dostať po lúke pod lesom a pri posedení odbočiť vpravo, alebo od jazierka (ako som opísal) z Cesty svätej Alžbety.

Na brehoch rieky Olšava v oblasti od 3. do 5. storočia žili germánske kmene Vandalov a Vittofalov. Potom kotlinu obsadili Slovania až do stredoveku. Na okraji lesa pri posedení sme si aj oddýchli a niečo zahryzli. Opúšťame starobylé miesto a vraciame sa na chodník lesom až sa najprv pripojíme na cyklotrasu a potom pod Červeným vrchom pri horárni na žltú značku prichádzajúcu z Kalše cez Veľkú Márovku. Po nej budeme pokračovať do dediny Skároš. Spod lesa a z lúk máme nádherné výhľady na Košickú kotlinu, Volovské vrchy, Košice, štrkoviská pri Čani, aj časti Slanských vrchov. Pri miestnom cintoríne vchádzame okolo potoka do centra dediny. Ešte sa na chvíľku zastavíme pri jednom prameni, vkusne urobenom a na lavičke v tieni stromu si posedíme.

Skároš

Prvá zmienka je z roku 1270. Stred obce je v nadmorskej výške 244 m, pod hradným vrchom, Ždanským vrchom a Domaškou. Nachádzame sa pri obecnom úrade s tabuľou o oslobodení obce a hneď na druhej strane je prvý z dvoch kostolov. Patrí reformovanej cirkvi, je z roku 1800, potom prestavaný v roku 1932. Ulice sú po stranách miestnych potokov. Chceme si však pozrieť kaštieľ a kúriu, ale chvíľu nám trvá, kým sa dozvieme ich polohu. Po prejdení mosta cez Torocký potok (Marovka) odbočujeme vpravo a len niečo cez 100 metrov po pravej strane je dosť zarastený priestor s vysokými stromami a celé je to oplotené. Všetko je uzatvorené, tak sa tam ako zlodeji vkrádame cez dieru v plote. Všetko je v úbohom a rozpadajúcom sa stave. Kaštieľ postavil rod Feketeovcov v 18. storočí. Neskôr sa dozvedáme, že je v súdnom spore. Bol využívaný na rôzne účely, až kým ho niekto neodkúpil a nechal ho napospas živlom...

Od kaštieľa odchádzame k rímskokatolíckemu kostolu, kde je smerovník. Od neho ide spomínaná žltá a opačným smerom zelená cez Malú Márovku so žltou odbočkou na Skárošskú vyhliadku nad najsevernejším bodom Maďarska a pokračuje do Kuzmíc. Musím spomenúť tiež zrúcaniny hradu, ktoré som uviedol v inom článku. Ruiny sú nad zelenou značkou - nad kameňolomom na Varhegy (Hradný vrch), preto ho nebudem opisovať a taktiež, dnes sme tam nešli. Pokračujeme hore dedinou až na jej koniec, kde po pravej strane je umiestnený pamätník padlým vojakom v II. svetovej vojne a tiež niekoľko pozostatkov bojovej techniky, ako delá, húfnica a tank. Je tam amfiteáter pre miestne oslavy.

Po obhliadke pamätného miesta sa vraciame opäť k rímskokatolíckemu kostolu a odbočujeme vľavo a smerujeme nad dedinu a potom asfaltkou juhozápadným smerom po novej lipovej aleji, ktorá bola vysadená v roku 2014. Cesta ubieha rýchlo, začínajú pribúdať mraky a v diaľke niekde nad Slovenským krasom prší. Pevne veríme, že to do dažďa zvládneme. V zákrute cesty sa stáčame na západ, ešte posledné pohľady k Slanským vrchom a o chvíľu sme pri vodnom zdroji (vodáreň) a je tu Trstené pri Hornáde.

Trstené pri Hornáde

Leží v nadmorskej výške 204 m pri rieke Hornád a.žije v nej cez 1400 obyvateľov. Prvá zmienka je z 1215 ako Zaka, od roku 1270 Nadasd, v rokoch 1945 – 1948 Nadošť a potom s dnešným názvom. Hneď pri vstupe do obce je rímskokatolícky kostol svätej Anny. Máme vedomosť, že tu stál v blízkosti kaštieľ zo 17. storočia, ale zanikol. Rozobraté pozostatky sú v záhradách pri domoch na Záhradnej ulici. Za zmienku stojí spomenúť reformovaný kostol a sme pri budove pohraničnej stráže. Posledné stovky metrov a sme na hranici s Maďarskou republikou.

Záver

Na štátnej hranici končíme dnešné putovanie. Vraciame sa do dediny a sediac na lavičke autobusovej zástavky zhodnocujeme dnešný deň. Musíme porozmýšľať, ako budeme pokračovať ďalej v projekte: kde začneme ďalšiu etapu. Mali by sme pokračovať, tu kde sme končili. Je veľa otázok, ktoré si musíme zodpovedať a prebrať. Pokračovať však budeme, to vieme hneď teraz. Aj keď sme navštívili len tri dediny, tak sme v nich videli množstvo histórie, súčasnosť a život v nich. Nižná Myšľa, jej hradiská, kaštieľ, Koscelek a iné pamätihodnosti. V Skároši kostoly, kaštieľ a pamätník a končiac v Trstenej pri Hornáde s jej históriou, plus končiac na samotnej hranici. Dnes to stálo za námahu. Čarokrásna príroda, zákutia, prítomnosť aj minulosť, to všetko nám dalo dnešné putovanie.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek