Trasa

Ľutina – Hanigovský hrad – Hanigovce – Miľpoš – Potoky – Kamenický hrad – Kamenica

Keďže Iľko Miľko mi neodporúčal plánovanú dvojdňovku a rovnako aj predpokladané búrky znemožňovali iné vzdialenejšie lokality, tak som tentoraz dal prednosť poznávacej turistike blízkeho okolia, lebo ani v Ľutine som ešte nebol.

Ľutina

Začínal som práve v nej, aby som prípadný koniec nemal ďaleko od civilizácie, keďže viac autobusov chodí cez Kamenicu ako cez Ľutinu. A aj dopravu do Ľutiny som musel kombinovať autobusom a stopom.

Nájsť basilicu minor nie je problém, keďže kostolnú vežu vidieť už pri vchode do dediny, rovnako aj rozhľadňu či drevený kostol v jednom, na vyvýšenine oploteného areálu. Rovnako žltá značka lízne stranu lokality. Nachádza sa tu samotná basilica minor, dve kaplnky, jedna väčšia budova, kde sú tiež toalety a predpokladám, že pútnici v budove môžu aj prespať. Potom asi fara a ešte kamenný bufet. No a okrem toho ešte asi dvadsiatka miniatúr slovenských drevených kostolíkov a rozhľadňa, kde sa dá voľne vystúpiť a ktorá ponúka výhľady až na Šarišský hrad. Samozrejme, dedina s areálom je ako na dlani či prvé kopce sťa hradby pevnosti zvanej Čergov.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Po obhliadke som pokračoval po žltej, najprv asfaltkou až k Mariánskej hore, kde je amfiteáter, asi tri kaplnky a ďalej tiahlo stúpal až k Hanigovskému hradu, kde to písalo hodinu. Trasa je nenáročná, prechádza niekoľkými lúkami a lesnými úsekmi. Z lúk sú možné výhľady až na Šarišský hrad. Chodník je dobre značený a nachádza sa pri ňom studnička s poučným nápisom: Napoj sa, nenič ma. Dá sa tam sadnúť a popri studenej vode vychutnávať výhľady.

Hanigovský (Nový) hrad

Keď som bol dostatočne vysoko, očakával som Hanigovský hrad a zrazu za húštinou som pred ním stál. Po štvrtýkrát, čo je aj na mňa priveľa. Ale zo všetkých hradov v okolí Prešova má pre mňa najväčšie fluidum, tak sa tomu ani nečudujem.

Došiel som v momente, keď tam nikto nebol a ten čo aj bol, tak odišiel, lebo sa z pahreby ešte dymilo. Alebo to bol kastelán, ktorý na chvíľu odišiel a vracal sa, keď som bol na ceste preč. Od mojej poslednej návštevy spred asi troch rokov sa hrad opäť zmenil, aj keď stavebný postup som sledoval na FB cez skupinu Novum castrum, ktorá je spolkom zachraňujúcim Hanigovský, historicky zvaný Nový hrad.

Hradík nie je veľký, zaberie maximálne polhodiny času. Charakteristické gotické okno je momentálne obstavané lešením, ktorým sa zachraňuje akurát v hodine dvanástej, veď je zázrakom, že to až doteraz vydržalo. Preto je teraz viac fotogenická novopostavená gotická brána, ktorá doslovne vstala z prachu nielen histórie, ale aj zo zeme, keďže ju našli padnutú hneď vedľa svojho pôvodného miesta. A tuším, že je to na Slovensku ojedinelý nalez, ktorý sa našiel v plnom rozsahu. No nielen to je zaujímavé na gotickej bráne. Mňa osobne to núti zamýšľať sa, kedy a najmä za akých okolností portál padol. Zvláštne je, že sa vôbec nepoškodil a po stáročiach bol objavený ako nemý svedok búrlivej histórie hradu.

Nasýtený výhľadmi a atmosférou minulosti siahajúcou až do dnešných časov som sa po známej cestičke a po zelenej značke, ktorá tiahlo klesala po krásnych výhľadových lúčkach, dostal do mojej tretej zastávky, ktorá sa nachádzala v Hanigovciach. Tam je skrytá malinká drevená cerkev sv. Dimitrija Solúnskeho z roku 1930, ktorá nie je taká “honosná” ako chrámy zo severovýchodu Slovenska, ale o to pôsobivejšiu atmosféru má výhľad spoza starého gréckokatolíckeho kríža, ktorý je pred kostolíkom na svahu nad dedinou.

Pri predošlých zostupoch na mňa dedinka zapôsobila, ako aj samotný zostup, tak aj kostolík bol lákadlom pre zachádzku. Ale ak by to pre niekoho nebol dostatočný dôvod, tak si môže pokračovanie na Kamenický hrad skrátiť priamym zostupom do Miľpoša.

Kamenický hrad

Tam som sa dostal tak, že som sa od Hanigovskej drevenej cerkvi trocha vrátil naspäť po zelenej nad dedinu a namiesto smerovania doprava som išiel rovno cez pole. Dostatočným orientačným bodom je aj tak Kamenické hradné bralo, ktoré mi pripomenulo to Vršatské bradlo, takže nie je sa kde stratiť. Ale dovtedy som musel vyjsť na prvú kótu, následné zísť do Miľpoša a opäť na ďalšiu kótu a zísť do Lučky-Potokov. Prvú dedinu som prebrázdil dolným koncom a druhú zase horným koncom.

Z výhľadových lúk nad Miľpošom som videl, že musím pokračovať okolo miestneho družstva, tak som len trocha prešiel dedinou a hľadal ulicu odbočujúcu doľava, a keď som videl hnedé tabule s nápisom družstvo a zároveň Kamenický hrad, nebolo o čom... No odtiaľ to nie je nič oku a najmä nosu lahodiace, keďže to tam príjemne rozvoniava a zároveň ani nohám, keďže sa ide po panelovej ceste.

Vyšiel som povyše družstva, kde sa páslo stádo kráv a zašiel ešte na výrazne osamotené bralo čnejúce sa na lúkach nad Miľpošom, odkiaľ bol celkom pekný spätný výhľad. Pokračoval som na druhú výraznú vyvýšeninu, odkiaľ bolo vidieť na Lučku-Potoky a na môj štvrtý a posledný cieľ - Kamenický hrad bol na skok. K dedine nejde výrazná cesta, ale predpokladám, že lepšie je pokračovať prašným pokračovaním panelovej od Miľpoša a dá sa zísť niekde pod lesom do Potokov. Strihol som si to rovno dole, že prejdem Lučkou, ale nakoniec sa podarila len jej vrchná časť, teda ak to už neboli Potoky, keďže potôčikov aj bolo dosť. Žltá značka začína od miestneho rekreačného strediska, ktoré som videl prvýkrát od strednej školy. Ach tie časy, tie spomienky... No nechcel som nad tým dumať, tak som vybehol po žltej, aj keď viac-menej po vlastnej osi na Kamenické hradné bralo, z ktorého veľa nezostalo.

Napriek tomu Kamenický hrad stále žije a stará sa oň spolok Kamenná veža, po ktorom sú vidieť prvé výsledky v podobe domurovaných zvyškov hradných múrov. Na hrade pribudla hradná drevenica, ktorá nie je voľne prístupná a slúži miestnemu OZ a tiež dobrovoľníkom zo zahraničia, ktorí pomáhajú pri záchrane ruín. No pred nepriazňou počasia sa pod ňou dá ako tak ukryť. OZ Kamenná veža zároveň organizuje Hradné slávnosti či Noc hradných zrúcanín. No na hrad sa oplatí prísť aj kvôli ďalekým výhľadom na región hornej Torysy, Branisko, Čergov. Vychutnať si takéto pohľady sa dá na pár osadených lavičkách.

Aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá, hrad je rozlohou 13. najväčší na Slovensku. No veľa múrov je zasypaných, a tak by pomohlo, keby, ako na ostatných skoro zaniknutých hrádkoch, sa vykopali zvyšky a primurovali steny. Zaujímavosťou je najmä legenda, že ak sa žena, ktorá nemá deti, dotkne istého kameňa, zvaného Vajíčko, tak do roka bude kočíkovať svoje prvé.

Keď som končil prehliadku, od Čergova sa pomaly približovali čierne chmáry a trocha hrmelo, preto som sa už videl na zastávke na hlavnej ceste na druhej strane dediny. Ale tej ešte boli aspoň 2 km. Zbehol som dole okolo náučných tabúľ cez lesík do dediny a následne ku kostolu. Zaujal ma ešte krásny biely drevený domček a rovnako veľký kostol. Potom ďalšie dve dreveničky. A ďalšiu exkurziu do mojej pamäte mi ponúkol miestny discoklub Imperio, kde sme so spolužiakom oslavovali úspešne zvládnuté skúšky, na ktoré sme sa spoločné učili u neho aj u mňa doma. Došiel som na zastávku, keď akurát začalo kropiť. Skúsil som stopovať, ale už nevydalo, tak som zobral autobus...

No zlatý klinec ma ešte len čakal, keď som v Sabinove nezastihol kamoša, a tak sme nešli na pivko, preto som sa rozhodol skúsiť stopovať domov. Postavil som sa na zastávku na výpadovke a hľa, neveril som vlastným očiam, zastavila mi krásna kučeravá blondínka, že ide po dedinu pred mojou. Vysvitlo, že ma pozná, že sme sa už stretli, len ja som akosi nevnímal. Rovnako, že tiež rada chodí na prechádzky, len nemá s kým... Nakoniec bola taká ochotná, že ma zaviezla až domov, s tým, že v kopcoch nad mojou dedinou ešte nebola...

Zhrnutie

Túra je prechádzkou po zaujímavostiach úpätia dolnošarišského Čergova. Je to ďalšia z možností ako využiť čas po nedeľnom obede. Značkovaný je len prvý úsek po Hanigovce a tretí (posledný) od Potokov do Kamenice. No aj s minimálnou orientáciou sa dá celá trasa v pohode zvládnuť.

Poznámka autora: Stálo by na zváženie pre Regionálnu radu Klubu slovenských turistov Prešov, či by nebolo dobre značkami prepojiť uvedené atrakcie.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek