Nástup

Vyrážame zo Strečna, po červenej značke prechádzame okolo zrúcanín hradu, prichádzame na koniec dediny a vnárame sa do lesa. Približne hodinu stúpame lesom po turistickom chodníku do slušného kopca. V sedle Rakytie (712) sa pripájame na lesnú cestu, po ktorej už miernejším stúpaním pokračujeme ďalej, míňame oznamy o možných odstreloch v neďalekom kameňolome a za necelú hodinku sme v sedle Javorina (967). Z neho môžme vystúpiť na blízky čiastočne odlesnený vrchol, kde sa vo výške 1010 m n. m. nachádza pamätník SNP. Rozhľady na protiľahlé úbočia Krivánskej Malej Fatry ako aj na mesto Martin a ďalšie osídlenie v údolí rieky Váh osviežia inak na rozhľady chudobný výstup lesom.

Hrebeňové partie – Úplaz & Minčol

Po návrate do sedla oddýchnutí vykročíme opäť lesným chodníčkom do kopca, smer juh. Les postupne redne, slnko sa viac a viac prediera cez koruny stromov, nakoniec sa po približne hodinovom šliapaní dostávame na Úplaz (1301), odkiaľ sa môžme v prípade priazne počasia dnes prvýkrát pokochať výhľadmi na Rajeckú či Turčiansku kotlinu. Ďalšie pekné pohľady nám poskytujú prevažne nezalesnené úbočia blízkeho vrcholu Minčol či vzdialenejších Martinských holí. Kráčajúc po hrebeni míňame vojenské delo - ďalší pamätník z čias Druhej svetovej vojny – pristavíme sa tu, vyfotíme niekoľko záberov a pokračujeme ďalej. O chvíľu sme už na Minčole (1364), tu na križovatke troch značiek (červená, modrá, žltá) si urobíme dlhšiu prestávku. Popri dopĺňaní energie i tekutín a zaznamenávaní údajov do vrcholovej knihy, sa mnoho fotografov venuje zvečňovaniu okolitej krajiny. Vášniví prieskumníci sa vydávajú na krátku prechádzku po okolí, pri ktorej nachádzajú ďalšie pamätníky Slovenského národného povstania, ako aj zvyšky zákopov z čias tvrdých bojov v týchto miestach.

Martinské hole (alebo vysielač vo vetre)

Plní novej energie vyrážame na ďalšiu púť za našim dnešným cieľom – Martinskými Hoľami. Po mierne zvlnenom hrebeni prekonávame vrcholy Dlhá lúka (1305) a Zázrivá (1394). V týchto miestach má už hrebeň hôľny charakter – to je neklamný znak, že sme dosiahli Martinské hole. Tie neostávajú nič dlžné svojej povesti, fúka tu citeľne silnejší vietor ako na ostatných častiach hrebeňa. Za krátko míňame zelenú odbočku do Rajeckej kotliny a o niekoľko minút stojíme pri vysielači, ktorého siluetu sledujeme už od Úplazu. Turistická značka v týchto miestach vedie tesne popri plote objektu vysielača – najmä v zime je treba dávať pozor, aby sme ju nestratili (predierať sa zasneženou kosodrevinou, v ktorej sa každú chvíľu prepadneme po pás nie je žiadna slasť). Štvrťhodinka pochodu pomedzi kosodrevinu nás privádza na Veľkú lúku (1476) – najvyšší bod dnešnej túry – oslávime to nejakou vrcholovou prémiou. Neustále máme možnosť vychutnávať nádherné rozhľady po okolí.

Zostup

Naplnení eufóriou z dnešného najvyššieho vrcholu prichádzame po pätnástich minútach k žltej odbočke na vrchu Vidlica (1466), tu sa odpájame od hrebeňovej červenej značky a vydávame sa na zostup do Turca. Spočiatku klesáme len mierne, náš pochod vedie po bočnom chrbte nazývanom Veterné. Po polhodinke dosahujeme kótu Humience (1398) a definitívne sa zanárame do lesa. Zostupujeme už prudšie, po čase míňame poľovnícku chatu, na záver zostupu sa dostávame do chatovej osady. Približne po dvoch hodinách od vnorenia sa do lesa prichádzame do usadlosti Lázky. Tu nachádzame zastávku martinskej MHD – môžme tu počkať na autobus do centra Martina, alebo môžme pokračovať po ceste ďalej až do osady Bystrička, kde v miestnej krčme ukončíme našu dnešnú túru.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Náročnosť

Táto túra nie je veľmi náročná, nenachádzajú sa tu žiadne technicky náročné miesta či exponovaný terén. Relatívne ľahko je schodná aj v čase snehovej pokrývky – problematické sú vtedy len úseky vedúce cez kosodrevinu – v nich treba dávať veľký pozor na značku, lebo sa môžeme prebárať po pás (alebo aj hlbšie) do snehu.
Naša fyzická kondícia by nám mala umožniť prekonať pri nástupe výškový rozdiel 940 m na dĺžke 5 km za približne tri hodiny. Pri zostupe musíme počítať s prevýšením 1100 m. Na popísanej trase nenájdeme žiadne chaty alebo bufety a tak si musíme potraviny zobrať so sebou.