Je krátko pred polnocou a pomaličky sa schádzame na autobusovej stanici v Prievidzi. Akonáhle sa nám podarí posadať do autobusu, okamžite vyrážame smer Trenčín. Ešte cestou naberáme po dedinách ďalších ľudí. Pri Trenčíne sa napájame na diaľnicu, ktorou neskôr cestujeme až ďaleko za Viedeň.

Po dlhej, úmornej ceste tesne pred siedmou hodinou ráno prichádzame na parkovisko Preiner Gscheid, kde dostávame posledné inštrukcie k celému podujatiu. Delíme sa na dve skupiny. Skupina "klasikov" a skupina "ferratistov". Z autobusu vystupujeme iba my "klasici", ferratisti pokračujú v ceste autobusom.

Krátko po siedmej hodine vyrážame z parkoviska Preiner Gscheid po ceste Zipperlingsteig k chate Reißtaler Hütte. Pri chate sme sa trošku občerstvili a poobzerali sme si prvé vyhliadky na pohorie Rax. Pri chate prechádzame na cestu Reißtalersteig. Šliapeme hore. Kúsok nad chatou opúšťame pásmo ihličnatých lesov a plynule prechádzame do kosodreviny. Pred nami sa týči obrovský skalný masív. Len ťažko očami hľadáme "portál", ktorým vystúpame hore. Prichádzame ku skalám a veľká žltá šípka nám ukazuje kadiaľ pôjdeme. V týchto miestach začína kúsok nenáročnej ferraty Reißtalersteig (A/B). Krátke úseky lán, zopár stúpačiek a jeden dlhý rebrík nás dostávajú priamo do magickej krajiny Raxu. Otvárajú sa nám pohľady na nekonečné planiny horských lúk, ktoré sú vyfarbené pestrou kvetenou, no tiež obalené neskorým snehom. Na svahu oproti nám šantia kamzíky, ktoré len veľmi potichu sledujeme...

Farebná planina nás vyvádza až priamo pod najvyšší vrchol Raxu, 2007 m vysoký Heukuppe s charakteristickou betónovou mohylou. Na vrchol ostáva len pár minút, no vďaka prekrásnemu počasiu sa náš výstup predlžuje o krásne výhľady...

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Je len krátko pred desiatou hodinou a prichádzame na vrchol Heukuppe posiaty "farebným kobercom" kvetov... Nad nami žiari krásne modré nebo. Výhľady, ktoré nám Heukuppe doprial, skutočne stáli za námahu a nekonečnú cestu... S výraznou pomocou nášho skvelého vedúceho na obzore ľahko rozpoznávame neďaleký Windberg, Hochschwab, Großer Buchstein... Opačným smerom obzoru dominuje charakteristická pyramída Schneebergu. O niečo bližšie sa týči mohutná stena vrcholu Preiner Wandu. Južný výhľad korunuje ďaleký Hochlantsch nad Medveďou tiesňavou (Bärenschützklamm) a o niečo bližšie vidíme krásny Stuhleck. Čas strávený na vrchole "Kopy sena" (Heukuppe po slovensky) sa nám rýchlo kráti, preto niečo ešte pojeme a spravíme vrcholové fotografie.

Z Heukuppe zostupujeme žľabom plným snehu, v ktorom nám pózujú kamzíky. Prichádzame k chate Karl-Ludwig-Haus, pri ktorom sa nachádza Raxkircher (kostol priamo na planine). Len v krátkosti ho navštívime a pokračujeme výstupom na 1902 m vysoký skalnatý Predigtstuhl. Otvárajú sám výhľady na viaceré chaty v Raxe, viaceré z nich ešte aj navštívime. Pri chate Hans-Nemecek-Hütte nám opäť na fotkách pózujú kamzíky. V mysli spomíname na kamzíky v našich Tatrách, kde sa kamzíky ľudí veľmi boja... A tu...? Kamzíky za ľuďmi chodia... O čom to asi svedčí?

Pofotíme a kráčame ďalej cez chatu Neue Seehütte až na prekrásny skalnato-lúčny vrchol Preiner Wand, na ktorom sa nachádza veľmi špecifický kríž. Chvíľami sledujeme horolezcov a "ferratistov", ktorí vrchol dosahujú skalnou stenou. Veľmi krásne predstavenie. Schádzame k chate Otto-Haus, kde sa stretávame s našou skupinou "ferratistov". Spoločne sa občerstvíme a začíname zostup z planiny. Naša cesta mieri po hrebeni Wachthüttlkamm, množstvom rebríkov a reťazí do malebného údolia Höllental, do dedinky Weichtalhaus, kde sa všetci spoločne schádzame. Krátko pred odchodom sa ešte stíhame kúpať v neuveriteľne ľadovej vode rieky Schwarza. Odtiaľto nás znovu čaká len nepekne predlhá cesta domov...

Záver

Raxalpe sa nám dnes predstavil v najkrajšom svetle. Bolo úžasné počasie, jarné horské lúky posiate farbami i obrovské skalné prahy, ktoré sme prekonávali pomocou rebríkov a iných technických pomôcok, zanechali nezmazateľné spomienky.