Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Kaskády Plitvických jazier
Kaskády Plitvických jazier Zatvoriť

Túra Chorvátsko – horné kaskády Plitvických jazier

V minulom článku ste si mohli prečítať o tom, ako sme si prešli severnú časť Plitvických jazier aj s ich najväčším vodopádom. Dnes sa zameriame na juhozápadnú časť jazier, kde je veľa kaskád a príroda viac zodpovedá tomu, čo si väčšina ľudí pod Plitvicami predstavuje. Čaká nás neopakovateľná krása a doprajeme si celý deň pod modrým nebom vrcholnej jesene.

Vzdialenosť
11 km
Prevýšenie
+403 m stúpanie, -403 m klesanie
Náročnosť
ľahká, 1. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
2 dni
Obdobie
jeseň – 30.10.2016
Pohoria
Chorvátsko: Dinaridi (Dináre) - Mala Kapela a Plješevica (Nacionalni park Plitvička jezera)
Trasa
Nocľah
Mukinje (apartmán)
Doprava
vodná doprava (lode)

Ráno kráčame po známom chodníku k národnému parku, ale tentokrát nejdeme až ku vchodu, ale strihneme to skratkou, lebo sme si včera kúpili vstupenky na obidva dni. Aj keď má byť dnes 15 stupňov, teda trochu chladnejšie oproti včerajšku, po skúsenosti s pobytom na slnku si odzipsujem spodné diely turistických gatí. Ráno je ešte čerstvo, ale chôdzou sa rýchlo zohrejeme, aj keď ideme dolu kopcom.

Večer som si zbežne pozrel včerajšie fotky a dospel som k záveru, že dnes by som mal vyskúšať polarizačný filter a tým pádom sa lepšie pozrieť “pod vodu”, môžete si to porovnať na jednej z fotiek z móla, z ktorého sa chceme previezť na druhú stranu jazera Kozjak. Je to len 150 metrov dlhá plavba. Na druhej strane vychádzame rovno hore po schodoch a hneď zostaneme vyjavene stáť, očarení farbami a scenériou jazierka Buk. Navzdory názvu v ňom leží potopený smrek. Takmer každá väčšia vodná plocha je označená tabuľou s názvom, rozlohou a hĺbkou.

Dávame si načas, kým sa rozíde skupinka návštevníkov, ktorá sa s nami preplavila a stúpame o poschodie vyššie, kde nás očakáva o niečo väčšie Gradinsko jezero. Keď kráčame po brehu, objavuje sa na jeho hornom konci výrazná travertínová kopa, z ktorej padá sústava vodných závojov. Pekne tu vidieť, ako tečúca voda prináša so sebou minerály, ukladá ich na do dráhy vodopádu, vzniknutá terasa sa stále zväčšuje a turisti môžu po tisícoch rokov nenápadnej práce prírody vychutnávať parádne divadlo.

Pod kopou nás už z diaľky víta vodná triešť, maličké kvapôčky na filtri vytvárajú zaujímavé efekty. Drevené lávky nás vyvedú nad vodopád, kde si môžeme pozrieť plytké jazierko, ktoré ho napája a nad ním je ďalší stupeň, kde si na chvíľu pripadám ako v Afrike. Čaká nás séria vodných závojov, široký pás vodopádov z jazera Galovac, na tomto mieste som mal pocit, že fotografia najviac symbolizuje to, čo od Plitvíc očakávame (odtiaľto je titulná fotka článku).

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

V serpentíne ku Galovacu pritiahne moju pozornosť travertínová kopa, po ktorej zreteľne v minulosti stekala voda, ale ako na nej pribúdalo materiálu, hladina stúpala a stúpala a voda si napokon prerazila cestu inde a terasa zostala neaktívna.

Galovac obchádzame po východnom a potom po južnom brehu. Som rád, že som si o jazerách niečo naštudoval predtým, lebo chodník je zaplavený vodou miestami po členky. Dobré goretexové turistické topánky sa tu veľmi hodia a trasa celkom zreteľne prekvapila mnoho turistov v mestskom vychádzkovom oblečení a obuvi. Panička v “kostolných” topánkach, v kabáte s líščou kožušinou namiesto goliera, s kabelčičkou a vytreštenými očami ma pobavila podobne, ako rodinka s malými deťmi, vyobliekanými na nedeľnú vychádzku, ktorú zreteľne vymyslel pán manžel, ktorého jediné šťastie je, že manželky niekedy celkom nevedia vraždiť pohľadom (teda vedia, ale smrť nastáva len po dlhodobejšej expozícii). Moja polovička sa zabáva tiež, ale treba zas povedať, že pred 33 rokmi som ju testoval tak, že prvé tri prechádzky (rande) sa vždy odohrávali čiastočne prechodom cez nejaké blato a na počudovanie ju to neodradilo.

V dobrých topánkach si vychutnávame pohľady na farby jazera a slnkom ožiareného protisvahu, potom sa motáme pomedzi menšie jazierka ako Babinovac, Veliko a Malo jezero, všade sa otvárajú nové a nové pohľady či atrakcie. Prekrásny vodopád, z ktorého sa pred stáročiami musela odtrhnúť masa previsnutého travertínu je v rohu jazera Okrugljak. Onedlho prichádzame k dolnému koncu veľkej plochy Prošćanskeho jezera, okolo ktorého si to viem lepšie predstaviť ísť na bicykli (chodníky pre peších sú tu pre cyklistov skutočne tabu) a možno by som tu uvítal aj možnosť prenajať si kajak.

Dorazili sme na obratisko autobusového vláčika Labudovac a tu sa delíme. Kamoška sa rozhodne odviezť sa dolu a pre dnes jej túlania sa stačí, naša trojica sa vracia po dlhých lávkach ponad zamokrené lúky naspäť. Nejdeme však úplne rovnakú trasu, Galovac obchádzame z opačnej strany, kde sa chodník dostáva miestami vysoko nad vodné plochy. Prevládajúce protisvetlo robí nám fotografom vrásky na čele, ale napokon mám aj odtiaľto niekoľko pekných úlovkov.

Všímame si, že popoludní vždy pribúda turistov, ale stále je to znesiteľné. Začínam sa zamýšľať nad tým, že leto by som úplne vyškrtol (prinajmenšom víkend), ale možno by sa sem patrilo prísť ešte v zime, keď nasneží a primrzne. Vychytiť slnečné počasie so snehovou prikrývkou a zamrznutými vodopádmi, to musí byť parádne divadlo.

Pomaličky sa blížime späť k prievozu, pri ktorom sme zažili na okamih úplný dopravný kolaps, kedy predná časť sprievodu odhodlane fotila nejaký vodopád a zadná časť sa úpenlivo tlačila vpred. Počul som tam francúzštinu, angličtinu, kórejčinu, japončinu a zistil som, že na kliatby používajú Chorváti úplne rovnaké slová, ktoré nejdem reprodukovať... Zástup ľudí sa pohol, pevne postavená lávka sa pod váhou neprevalila a mohli sme sa pokojne previezť na druhú stranu. Trúfam si povedať, že Plitvické jazerá patria k najlepším atrakciám sveta a vôbec sa nečudujem, že sem prichádzajú návštevníci z veľkej diaľky. Ak budete môcť, príďte aj vy, neoľutujete.

Viete čo ma ešte zaujalo? Okrem výbornej infraštruktúry som obdivoval, že nikde neboli pohádzané smeti. Až na stratený papierový obrúsok tu nič nešpatilo prírodu, žiadne plechovky, PET fľaše, nič. Cestou domov sme sa zastavili ešte v mestečku Slunj a v skanzene Kumrovec (oplatí sa), ale to už k opisu Plitvických jazier nepatrí. Po dlhej prestávke kvôli kolenu som si výlet veľmi užil.

Fotogaléria k článku

Najnovšie