Trasa

Demänovská dolina – Demänovská ľadová jaskyňa – Demänovská jaskyňa slobody – Pustô (Pusté) – sedlo Machnatô – Iľanovské sedlo – dolina Vyvieranie – Demänovská jaskyňa mieru – Demänovská dolina

Demänovka

Putovanie začíname v ústí Demänovskej doliny, neďaleko známej ľadovej jaskyne. Najskôr stúpame k vstupnému portálu jaskyne. Na samotnú prehliadku nám čas nezostáva. Prišli sme sa sem pozrieť na výhľad dole do doliny. Spravíme zopár záberov a klesáme späť k potoku Demänovka. Pokračujeme proti jej prúdu starým náučným chodníkom so zopár informačnými tabuľami ako-takej čitateľnosti. Na úseku 2 kilometrov každú chvíľu odbiehame vychodenými chodníčkami k neďalekým skalám. Na dohľad od potôčika sa vinie hradba brál s rôznymi dierami a jaskynkami. Pri pohľade na Demänovku tušíme, že dávno, keď sa ľadovce topili, tak to ona svojou riavou vyhladila tieto útvary.

Po čase míňame pravostranný prítok z doliny Vyvieranie, ktorou sa budeme vracať. Tu sa pripájame k zelenej značke. Prechodom cez mostík opúšťame bezprostrednú blízkosť skál. Počujeme šum cesty. Z nákresu na tabuli sa dozvedáme rozdiely medzi krasovými pojmami ako závrt, škrapy, ponor a podobne. Prichádzame k bufetom pod Demänovskou jaskyňou slobody.

Hrebeň Pustô (Pusté)

Modrým turistickým dláždeným chodníkom stúpame k jaskyni. Ľudoprázdne priestranstvo vstupu míňame a ľahkosťou traverzujúceho cik-caku prekonávame značné výškové metre. Les je zelený, smrekový s machovým kobercom. Vidíme, že chodník je na mnohých miestach skracovaný nedisciplinovanými turistami, ktorí tým zbytočne vystavujú kopec erózii. Na chvíľu stúpame po hrebienku, potom sme na jeho druhej strane. Na zarastenej lesnej čistinke stretáme prvého dnešného turistu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Opäť naberáme výšku lesom, prechádzame ďalšou malou lúkou s takmer rozpadnutým krmelcom. Ako sa blížime ku skalám Pustô (Pusté), rednúci porast naznačuje budúce výhľady. Ešte zopár traverzov a sme priamo na dotyk sivých vápencových brál hrebeňa. Ak by sme sa k nim vydali, pripadali by sme si ako v Šípskej Fatre, kde sa značka kľukatí priamo medzi nimi. My však neopúšťame značenie. Oproti nám ide skupinka dospelákov s deťmi. Vymieňame si informácie o prejdených úsekoch a časoch. Zisťujeme, že sme si vybrali rovnakú túru, len v opačnom smere. Dozvedáme sa o rannom výskyte medveďa v podhorí. Čoraz viac sa otvárajú výhľady. Východným smerom dominuje blízka Krakova hoľa, na západe je hrebeň Bôru. Na juhu priamo pred nami púta pozornosť hrebeň tvorený spojnicou Dereše - Chopok - Ďumbier. Naše oči nevedia ukončiť pastvu, a tak za neustáleho kochania sa dochádzame do sedla Machnatô.

Iľanovské sedlo a dolina Vyvieranie

Po doplnení tekutín a dočerpaní energie sa dávame na klesanie po žltej do Iľanovského sedla. Medzi stromami vidieť Liptovskú Maru. Vysoký porast strieda v sedle zarastená lúka. Prechádzame na zelenú, ktorá nás má previesť celou dolinou Vyvieranie. Zostupujeme nižšie a nižšie, sledujeme les vpravo i vľavo, načúvame hlasu hory, ale po vyvieraní potoka ani stopy ani sluchu. Obchádzame niekoľko skaliek a zrazu to tu je. Po približne 3 metre vysokom briežku steká potôčik. Onedlho ho máme po ľavej strane. Jeho prietok a hlasitosť sa čoraz viac a viac zväčšuje. V hlavách nám prúdia myšlienky, či to je všetko alebo nám príroda ešte nejaké prekvapenie chystá? Zanedlho stojíme pri brehu, respektíve v potoku a skáčeme z kameňa na kameň, značka je raz na jednej, potom na druhej strane. Nie je zriedkavé, že značenie je na protiľahlom brehu, avšak nie je sa ako k nemu dostať, musíme ísť tak, ako sa dá pri danom stave hladiny.

Po približne desiatom striedaní strán už prestávame počítať. Ozaj sme nečakali (hoc meno napovedalo), že dnes v Nízkych Tatrách zažijeme kúsok Slovenského raja. V závere sa dostávame do úzkej tiesňavy, kde miestami využívame nové mostíky alebo retiazky. Napokon pri portáli Jaskyne mieru vychádzame z roklinky. Lúčime sa s divočinou a tak, ako sprevádzajúci potok, aj my sa pripájame k Demänovke. Vraciame sa k rannému východziemu miestu. Do autobusu nastupujeme s pocitom „objaviteľov“, keďže meno doliny Vyvieranie nenájdeme na mapách SHOCart a ani na Freemap Slovakia.

Záver

Práve absolvovanou túrou si môžeme spestriť poldeň na Liptove či pobyt priamo v Demänovskej doline. Výšľap je možné doplniť návštevou sprístupnených jaskýň, prípadne rozhľadne pod lyžiarskym svahom nad obcou Pavčina Lehota. Zistili sme, že táto lokalita nie je len okolie Chopku, ale aj príroda s hustým lesom, zeleným kobercom machu, výhľadmi a riavou riečky, ktorá modeluje tunajšiu krajinu už veky.

Upozornenie

Okruh nepodlieha sezónnej uzávere, ale treba prihliadať na to, že v zimnom období môže byť chodník zľadovatený a počas jarného topenia snehu bude pravdepodobne vysoký stav vody. Hrebeň Pustô (Pusté) patrí medzi lavínové oblasti s veľmi častým výskytom lavín.

Užitočné odkazy

Náučný chodník Pavčina Lehota
Sezónne uzávery turistických trás
NAPANT