Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Budmerický kaštieľ
Budmerický kaštieľ Zatvoriť

Túra Budmerice – Kukla – Šenkvice

Výlety, ktorých námet vznikne na poslednú chvíľu, sú často najzaujímavejšie. Bol to aj prípad dnešnej trasy, vymyslenej tesne pred jej začiatkom. Jeseňou odeté Malé Karpaty, turisticky netradičné miesto začiatku a konca, kúsok banskej histórie... sú náplňou dnešnej prechádzky.

Vzdialenosť
24 km
Prevýšenie
+547 m stúpanie, -566 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jeseň – 08.10.2016
Pohoria
Malé Karpaty a Podunajská nižina (Podunajská pahorkatina)
Trasa
Doprava
Budmerice (vlak, bus), Šenkvice (vlak, bus)
SHOCart mapy
» č.1079 Malé Karpaty, Červ. Ka… (1:50.000)
» č.1087 Bratislava, Senec (1:50.000)

Dávno som nebol na turistike s mamou, takže v jedno sobotné ráno navrhujem, či by sa chcela pozrieť do lokalít, kde buď vôbec alebo dlhšie nebola. Súhlasí, môžeme vyraziť. Za začiatok výletu vyberám obec Budmerice neďaleko Trnavy.

Cez Budmerice

Pohodlným ranným dopravným spojením, osobný vlak z Bratislavy a následný prestup na autobus v Cíferi, sa dostávame o desiatej do Budmeríc. Priamo na autobusovej zastávke začína zelená turistická značka, vyznačená v roku 2011. Vydáme sa po nej. Značka nepochopiteľne obchádza vstup k našej prvej zastávke, dominante obce, ktorou je Budmerický kaštieľ. Predstavuje poľovnícky zámoček Pálfiovcov postavený v roku 1889. Príjemná stavba hodná obdivu. V minulosti slúžil ako Dom slovenských spisovateľov. Aktuálne patrí pod Slovenské národné múzeum - Múzeum Červený Kameň. Dnes na jeho prehliadku nemyslíme, pokračujeme rozľahlým parkom neznačenou lesnou cestou. Dostávame sa späť na zelenú značku, ktorá nás vedie lesným chodníčkom vedľa potoka Gidra. Jej koryto vytvára zaujímavé zákutia. Po ľavej strane míňame rybník Hájiček a rozľahlú vodnú nádrž. Značenie je dobré, nedá sa zablúdiť. Stále rovno, poľná cesta s množstvom kaluží nás privedie do tesnej blízkosti obce Častá.

Z Píly na Kuklu

Turistická značka smeruje do susednej Píly a my s ňou. Píla je najmenšia obec okresu Pezinok, čo sa týka počtu obyvateľov aj rozlohy. Z obecnej stránky sa dá dozvedieť: „Obec vznikla v prvej polovici 16. storočia okolo píly, patriacej červenokamenskému panstvu. Prvá písomná zmienka je z roku 1602. Fuggerovci, majitelia hradu Červený Kameň v 16. storočí, vlastnili v prvých rokoch dve píly, ktoré dali postaviť pod hradom v doline rieky Gidry. Vodné píly a príbytky pre piliarov sa stali základom osady Píla.“ Toľko k vysvetleniu jej názvu.

Hneď na jej začiatku si všímame tabule náučného chodníka predstavujúce zaujímavosti okolia. Ruiny mlyna, hámre, papiereň a mnohé iné. Slnko krásne svieti. Sme v centre, kde sa napájame na žltú značku. Z jednej strany vedie na Červený Kameň, z druhej pod vrch Kukla. Náš nasledujúci cieľ.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Strmší chodník, lesná cesta a druhá značka, tento raz modrá. Z neďalekého rúbaniska sa ukazujú výhľady smer Trnava a okolité malokarpatské kopčeky. Na Kukle sme boli obidvaja s mamou len raz, pred siedmymi rokmi, preto nám aktuálny úsek pripadá úplne neznámy. Chodník strmšie stúpa a už sme pod známou rozhľadňou na vrchole. Spolu s ňou množstvo ľudí a málo priestoru. Nezdržíme sa dlho, oželieme kruhový výhľad Z Kukly a pokračujeme ďalej. Značený chodník nás spoľahlivo vedie až na Tri kopce, ktoré sú rázcestím na Zochovu chatu, do Dubovej alebo Harmónie. Práve posledná menovaná je náš ďalší cieľ.

Banské diela pod nami

Ešte predtým som si dal za povinnosť preskúmať pozostatky po starých banských dielach v oblasti. Mama súhlasí, keďže sama už bola v nejednej malokarpatskej bani. Neďaleká Medvedia skala a okolie sú známe banskými prácami, vedie nimi modranský banský náučný chodník. Nás ale zaujímajú iné banské miesta. Od zelenej značky sa onedlho odpájame a krížom cez les smerujeme k vopred vytipovaným miestam. Prvé, čo je možné si všimnúť, sú pingy - stopy po povrchovej ťažbe. Pokračujeme južným svahom a hneď sa nám ukáže menšia halda. Sme tu správne. Baňa má síce zavalené ústie, ale to neprekáža. Kúsok nižšie sú ďalšie banské pozostatky a tentoraz máme šťastie. Ústie bane je odkopané, nadšenci si dali námahu a vykopali vstup. Otvor je prekrytý pletivom a zahádzaný konármi. Všetko opatrne odstránim a už sa suniem dnu. V rámci povinnej turistickej výbavy mám so sebou samozrejme svetlo. Baňa je zatopená. Vody síce v vstupnej časti nie je veľa, ale turistické topánky nemajú šancu. Aspoň pár fotiek a opätovne zakrývam vstup, aby bol v pôvodnom vstave. Podľa dostupných informácii by malo ísť o Trojičnú štôlňu z 18. storočia s výskytom oloveno-zlatého zrudnenia. Lokalita sa nachádza v tesnej blízkosti kameňolomu. Práve po jeho vrchnej časti postupujeme ďalej a obidvaja sledujeme, či sa tu neobjavia ďalšie banské pozostatky. V jednom mieste mám akési tušenie, že by mohlo ísť o haldu, ale neviem identifikovať ústie. Skôr asi ide o navozený materiál pri prácach v kameňolome.

Harmónia a Kráľová

Krížom cez les klesáme k vypustenej vodnej nádrži Harmónia. Na brehoch zbadám niekoľko kusov korýtiek riečnych. Bočnou cestou sa dostávame do Harmónie a pokračujeme dole kopcom do Kráľovej. Miestna časť mesta Modra by sa mohla stať našou konečnou, dopravné spojenie späť do Bratislavy je dobré. Keďže je dostatok času, skúsim navrhnúť, poďme domov vlakom. Jediný vlak, ktorý do Modry chodí, je zo známej pesničky skupiny Elán. Na ten čakať nebudeme, čo ak bude meškať? Mama je za, našim posledným cieľom budú neďaleké Šenkvice. V rámci cyklovýletov som tieto končiny už navštívil, poznám okolie. Spolu s nadobudnutými skúsenosťami a ortofotomapou v telefóne sa rozhodujeme dostať do Šenkvíc poľnými cestami.

Do Šenkvíc

Prechádzame dlhou ulicou v Kráľovej, kde zaujme replika priečelia domu spolu s pamätnou tabuľou. „Na tomto mieste bol do roku 1941 rodinný dom a obchod, ktorý vlastnil Jakub Grünwald (1872 - 1944).“ Cestou cez miestny priemyselný areál opúšťame Kráľovú a vchádzame na poľnú cestu. Ešteže nefúka, lebo na rovine by nás odvialo. Pohyb na trase kontrolujem v navigácii, stále rovno a po 2 km doprava. Po pravej strane si všímame veľký kameň s pamätnou tabuľou na zosnulého miestneho poľovníka. Dobré je pozerať sa aj pod nohy, oddychujúcu užovku sme si všimli na poslednú chvíľu. Zatáčame a pokračujeme ďalšími pohodlnými poľnými cestami, ku ktorým sa pridá cyklotrasa, až k vinohradom. V diaľke vidieť Pezinok a Bratislavu. Lúče zapadajúceho slnka sa ledva predierajú spoza oblakov. Tento úsek trasy som zároveň naplánoval tak, aby sme sa išli pozrieť k miestu tragického postrelenia Ľudovíta Štúra. O chvíľu sme tam. Smutný pohľad na to čo vidíme. Ošumelá, ledva čitateľná pamätná tabuľa, kríky, lavička, niečo ako mramorová doska s veršami a veľká skalka. Miesto si zaslúži renováciu a väčšiu úctu.

Záver

Pred sebou máme krátky asfaltový úsek medzi vinohradmi, do ktorých nakúkame, či tu nezostalo nejaké hrozno. Pár bobúľ sa nájde a po kvalitnej poľnej ceste prichádzame k prvým domom v Šenkviciach. Príjemné spojenie z Kráľovej, určite vhodné na vyznačenie ako cyklotrasa. V Šenkviciach už len rýchlo na stanicu. O pár minút prichádza vlak, ktorý nás zavezie domov. Vydarený deň je za nami.

Trasa so začiatkom v Budmericiach, ukončená v Šenkviciach a medzitým s návštevou Malých Karpát, predstavuje zaujímavú nenáročnú alternatívu voči známym úsekom a turisticky exponovaným miestam. Zároveň sa teším, že sa mame páčilo a súhlasí, že nabudúce môžeme absolvovať opäť niečo podobné.

Fotogaléria k článku

Najnovšie