Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Slanskými a Zemplínskymi vrchmi – II.

V druhej časti putovania Slanskými a Zemplínskymi vrchmi budeme prechádzať podcelkami Bogota a Milič. Veľmi hodnotná je najmä oblasť Miliča s jazerami Izra a Malá Izra. Navštívime viacero ruín hradov a pamätných miest bojov II. svetovej vojny. Pokiaľ túru absolvujete v lete, nájdete tu viaceré vodné plochy vhodné nielen na táborenie, ale aj na kúpanie.

Vzdialenosť
63 km
Prevýšenie
+1745 m stúpanie, -2038 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
2 dni
Obdobie
jar – 03.05.2005
Pohoria
Slanské vrchy, Zemplínske vrchy
Trasa
  • Štart: mapa
  • Koniec: mapa
  • Najvyšší bod: 759 m n. m.
  • Najnižší bod: 131 m n. m.
Voda
Obchody a krčmy v obciach, ktorými som prechádzal, ATC Mária, bufet v Dargovskom priesmyku a pri jazere Izra, pramene – pri chate Poľana, pod Veľkým Miličom, viacero potokov
Nocľah
Počas celej túry je veľa miest vhodných na táborenie, ja som táboril v Dargovskom priesmyku, v doline pod hradom Skároš, pri jazere pod Ondrejským kopcom
Doprava
Na lokálne presuny možno využiť miestnu autobusovú dopravu cp.sk$ret
SHOCart mapy
VKU Harmanec 117 Slanské vrchy, 148 Zemplínske vrchy
SHOCart atlas

Trasa

Dargovský priesmyk – Maliniak – Slanec – Panský les – Skároš – Malý Milič – Izra – Byšta – Kazimír – Michaľany – ATC Mária

Upršané ráno v Dargovskom priesmyku

Kvapky dažďa mi ráno nepridávajú na nálade. Rýchlo nahádžem veci do ruksaku a utekám sa skryť na terasu bufetu. Veľmi sa mi v daždi nechce pokračovať. Naraz ma akoby osvietilo! Keďže po oboch stranách Dargovského priesmyku sa nachádzajú motoresty, zastávka autobusu je tu tiež, nezaškodilo by mi, odviezť sa do jedného z nich na raňajky. Tam počkám, ako sa bude počasie vyvíjať. Ako mienim, tak aj činím a o 20 minút sedím v motoreste Oáza. Teplé raňajky a postupné trhanie mračien mi zlepšujú náladu. Vraciam sa späť a hneď nastupujem na značku.

Pod vrchom Bogota

Značka vedie nenáročným terénom okolo vrchu Ploská, neskôr Rakytovou dolinou, kde míňam chatu Poľana s prameňom. To už prichádzam na lúky pod vrchom Bogota, ktoré nesú meno Maliniak. Kúsok za nimi sa dá odbočiť po zelenej značke do obce Zemplínska Teplica s lokalitou hrádku na vrchu Várheď www.hrady.sk/zemplinska-teplica.php. Za rázcestím sa začína dlhé klesanie, ktoré končí v Slanskom priesmyku. Značka striedavo vedie lesom a asfaltovou cestou. Za horárňou Regeta odbočujem k stavadlu na železničnej trati (voda), ktorá vedie priesmykom.

Drezinou a autom do Slanca

Podľa mapy značka prechádza cez trať a pokračuje popod rozsiahly masív vrchu Hradisko do obce Slanec. Chodník je riadne zarastený, skoro nepriechodný, tak sa vraciam späť k stavadlu. Službukonajúci železničiar mi navrhuje, aby som na presun do Slanca využil drezinu, ktorá asi o 15 minút pôjde tým smerom. Dám na jeho radu. A fakt, drezina zastavuje, on ma usádza a vyrážame. V Slanci, na železničnej stanici sa lúčim a pomaly sa poberám do obce. Dnes mám na motorizovaný presun šťastie. Neprejdem ani 100 metrov, keď mi znenazdajky zastavuje auto. Šofér sa ponúka, že ma odvezie do dediny, ktorá je vzdialená tak 2 km. Výborne, poteším sa a o tri minúty si už dávam pivko v krčme. U krčmára si nechám veci a vyrážam na návštevu romantických ruín hradu Slanec.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Hrad Slanec

Hrad sa nachádza na homoľovitom kopci, hneď vedľa obce. Krátky, ale ostrý výstup sa končí až tesne pri múroch hradu. Vidieť tu možno veľa. Na múroch paláca sú dobre zachovalé gotické detaily. Veža hradu do roku 1944 slúžila ako súkromné múzeum majiteľov hradu, tak je v pomerne zachovalom stave. Aj výhľad z hradu je úžasný. Daľšie doplňujúce informácie, nielen k hradu, hľadajte na stránkach www.hrady.sk/slanec.php, www.pamiatky.net/?q=node/3&mon=80640 a www.slanec.sk/index.asp.

Smer valal Skároš

Zo Slanca pokračujem v mojom putovaní zase značkovaným chodníkom. Prechádzam okolo Trstinového jazierka, križujem hlavnú cestu a vnáram sa do lesov. Škoda, že značkovaná trasa vedie až k rázcestiu Panský les asfaltkou. Úsek spestrujú výhľady z mohutných rúbanísk pod vrchom Bradlo. Za rázcestím sa však tvárnosť krajiny mení. Asfaltka sa mení na lesnú cestu, konečne sa končia aj rúbaniská. Tu, hneď vedľa turistického smerovníka je drevená búda, ktorá môže poslúžiť ako úkryt pred búrkou. Je tu ohnisko a telekomunikačný vykrývač. Na mape je naznačený prameň, ale ten akosi nemôžem objaviť. Opustím hrebeňovú značku a po žltej sa spúšťam do doliny. Naraz sa krajina otvorí a ja stojím pred obcou Skároš. Prejdem dedinou ku krčme. V nej zažehnám pocit dehydrovanosti riadnym dúškom piva. Prichádza šero, tak sa rýchlo poberám po zelenej, do doliny pod vrchom Hradisko. V blízkom opustenom kameňolome staviam tábor a hneď aj zaspávam. Ešte treba dodať, že južne od obce sa nachádza turistický hraničný priechod SK – HU, Skároš – Hollóháza. Dostanete sa tam od konečnej zastávky autobusu pri pamätníku bojov z roku 1944 (tank T 34), po spevnenej ceste http://hiking.sk/hk/ar/398/turisticke_priechody_h_sk.html.

Hrad Skároš

Ráno, len čo to prvé lúče slnka dovolia, balím tábor a stúpam strmým kopcom na južný vrchol Lysej hory, kde v polohe Hradisko stoja skromné pozostatky hradu Skároš www.cassovia.sk/obce/skaros/index.php (na tejto stránke nájdete aj veľmi podarenú rekonštrukciu hradu). Práve tieto ruiny boli dôvodom, prečo som si urobil takúto odbočku z hrebeňa. Z hradu sa vraciam dolu do doliny a zelenou značkou späť na hrebeň. Pod vrchom Suchá hora sa napájam na „starú známu“ červenú značku.

Veľký a Malý Milič, jazerá Izra a Malá Izra

Oblasť vrchu Veľký Milič je veľmi atraktívna. Slanské vrchy tu dosahujú celkom úctyhodné prevýšenia (napr. Slanská Huta – Veľký Milič, 405 m). V Maďarskej časti pohoria je to ešte viac. Je len na škodu, že na vrchol Veľkého Miliča nevedie zo slovenskej strany žiadna značka. Na vrchole je turistický hraničný priechod http://hiking.sk/hk/ar/398/turisticke_priechody_h_sk.html. Pokiaľ sa sem dostanete, odporúčam urobiť si okruh morou značkou na hrad Fuzér a späť www.uni-miskolc.hu/region/Zemplen/hegyksk.htm.

Mňa od výstupu na Veľký Milič odradili početné, mladinou už husto prerastené a takmer nepriechodné rúbaniská. Preto pokračujem stále po značke až do nevýrazného sedielka, ktoré oddeľuje Malý Milič od masívu Veľkého Miliča. Cestou boli viaceré pohľady do Salašskej brázdy, na obec Slanská huta a hrad Slanec. Okrem potoka je tu aj slabší prameň, kde sa dá doplniť voda. Aj okolie vrcholu Malého Miliča poskytuje obmedzený výhľad. Za ním sa lesná cesta spúšťa dolu a prichádzam k chate Kopáska. Chata je pre verejnosť zatvorená, tak si aspoň v jej tieni oddýchnem. Dychtivo očakávam zaujímavý kraj v okolí jazier Izra (Malá Izra a jazero Izra). A nie som vôbec sklamaný. Práve močiarno pralesovité okolie Malej Izry dáva predstavu, aké divoké a husté lesy v minulosti pokrývali celú túto oblasť. Ako sa blížim k jazeru Izra, napojím sa na asfaltovú cestu, ktorá sem vedie z obce Slanec. Ešte pár metrov a zbadám lesknúcu sa hladinu. Aj keď do začiatku letnej sezóny je ešte ďaleko, jeden bufet je otvorený. Hneď a zaraz využívam jeho služby. Ako inak, spravím si aj okružnú prechádzku po brehu jazera. To vzniklo podobne ako Malá Izra, prehradením odtoku vôd zosuvom pôdy. Na brehoch je viacero pekných miest na táborenie.

Byšta a Kazimír

Za jazerom Izra akoby mali značkári pobosorované. Značka je tu a zasa tam, niekde je a niekde nie je... Tak radšej dám na môj zálesácky čuch a idem podľa svojich predstáv. Po 500 metroch konečne natrafím na lesnú cestu. Tu sa asi končí aj pobosorované územie, lebo značky sa zaraz pekne vynímajú na kmeňoch stromov. Hodný kus idem dolinou, za križovatkou lesných ciest nasleduje dlhý úsek dubovo-hrabovým lesmi pod hrebeňom, až na lúky pri obci Byšta. Takmer letné teplo ma núti zastaviť sa v krčme. Neposedím dlho a hneď pokračujem smerom k miestnej časti, Byšta – kúpele, kde sa nachádza rekreačné stredisko http://sk.wikipedia.org/wiki/By%C5%A1ta-k%C3%BApele. Odtiaľto červená značka vedie do obce Kazimír. Ja mám ale v pláne preskúmať zatiaľ nedatované valové opevnenie na kóte Hečka (241). Na čas opustím značku, prejdem po hrádzi rybníka a poľnou cestou prichádzam pod tento vrch. A naozaj. V lesíku sa jasne črtajú stopy valov a priekop. Urobím zopár dokumentačných fotiek a po ceste prichádzam do obce Kazimír.

Hrádok v Kazimíre

Takmer v centre obce je malý pahorok porastený mohutnými borovicami. Nachádzajú sa tu posledné zvyšky hrádku. Z jeho pôvodne hrdých múrov existuje už len jeden. V priestore predhrania stojí malý kostolík. Zložím si veci a skúmam lokalitu. Z terénu sa dá veľa vyčítať. Viac o lokalite nájdete na www.pamiatky.net/?q=node/3&mon=81111031 a www.hrady.sk/kazimir.php.

Smer Zemplínske vrchy

V úseku Kazimír – Michaľany vedie značka po ceste, tak tento úsek radšej prekonám autobusom. Vystupujem v Michaľanoch na námestí. V reštaurácii sa najem, v obchode dokúpim zásoby. Potom pokračujem cestou k železničnému priecestiu neďaleko Ondrejského kopca (211). Pred sebou vidím Zemplínske vrchy. Značka za priecestím odbáča do poľa a prichádza k Ondrejskému kopcu. Ten je zalesnený hustým zmiešaným lesom. Po jeho okraji sa dostávam k malej, ale veľmi peknej vodnej nádrži. Pôvodne som plánoval nocovať v ATC Mária www.skg.sk/detail_accommodation.php?id=1635&f=0&item=8§ion=0?=&sesid, ale jazero ma natoľko uchvátilo, že tu zostávam spať. Nájdem si pekné miesto na brehu, postavím stan, založím oheň...

Fotogaléria k článku

Najnovšie