Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Sedlo Lúčky
Sedlo Lúčky Zatvoriť

Túra Hrebeňom Trenčianskej vrchoviny

Už nejaký čas som sa pri ceste vlakom z Trenčína na juh alebo cestou po D1 okolo Trenčína pozeral na kopce Strážovských vrchov v pozadí za mestom, oddeľujúce Považie od Bánovskej kotliny a sníval o ich prechode. Samostatne som bol už na niekoľkých z nich, no prejsť časť Trenčianskej vrchoviny s najvyšším vrchom Ostrý vrch som sa odhodlal až v septembri minulého roka. A bola to krásna turistika.

Vzdialenosť
19 km
Prevýšenie
+885 m stúpanie, -961 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jeseň – 23.09.2015
Pohoria
Strážovské vrchy: Trenčianska vrchovina (Ostrý a Teplická vrchovina)
Trasa
Voda
Chata pod Ostrým vrchom
Doprava
Trenčín (vlak, bus) - Mníchova Lehota (vlak, bus)
Trenčianske Teplice (vlak, bus) - Trenčianska Teplá (vlak, bus)
SHOCart mapy
» č.1074 Biele Karpaty, Považsk… (1:50.000)
» č.1075 Strážovské vrchy, Tren (1:50.000)

Trasa

Mníchova Lehota (Jastrabské sedlo) – Čiernachov – Chata pod Ostrým vrchom – sedlo Lúčky – Svitava – sedlo Trubárka – Petrovanské lúky – Trenčianske Teplice

Na Čiernachov

No a je to tu, deň výletu. Svoju cestu som začal v Trenčíne odkiaľ som sa vyviezol autobusom do Jastrabského sedla nad Mníchovou Lehotou neďaleko reštaurácie Radar a miestnej železničnej stanice. Pekné by bolo prísť sem vlakom, no žiaľ, chodí z Trenčína vo veľmi nevhodných časoch pre turistiku do tunajších hôr. Našťastie autobusy tadiaľto chodia pomerne často. Približne o siedmej som šťastne stúpal po červenej značke smerom k vrchu Macková. Značenie som však po chvíli stratil na rúbanisku kvôli kríkom, rastúcim popri lesných cestách vedúcich akoby jarkami. Pri stúpaní cez zarastajúce rúbanisko sa mi naskytol výhľad na hrebeň pohoria Tribeč a na oproti mne sa nachádzajúci Považský Inovec s jeho najvyšším vrchom Inovcom (1042 m).

Pokračoval som stúpaním v lese, až som narazil na stratenú červenú značku. Opačným smerom by v tomto prípade nemal byť problém so značením a na celej trase, ktorá bola predo mnou som so značením už žiadny problém nemal. Prechod lesom bol príjemný, bez náročnejších prevýšení. Cestou ma zaujal skalnatý útvar s označením vyhliadky, no nič z neho nebolo vidno. Cesta ma po chvíli doviedla do malého sedla (620 m) s priesekom, z ktorého sa dalo odbočiť a vyšliapať si na vrch Čiernachov (695 m). Cez priesek bolo vidno časť Nitrických vrchov, no rozhodne stálo za to vyjsť až na neďaleký Čiernachov. Z jeho vrcholu bol pekný výhľad na Trenčiansku kotlinu, mesto Trenčín a Biele Karpaty s Veľkou Javorinou a Vršatcom. Z Čiernachova som mal ako na dlani celé bojisko bitky pri Trenčíne, ktorá sa v roku 1708 pri Hámroch, miestnej časti Trenčianskej Turnej, skončila porážkou Františka II. Rákociho a víťazstvom cisárskej armády pod vedením generála Siegberta Heistera a Jána Pálfiho. Nejaký z kurucov, utekajúcich po prehratej bitke do hôr, možno prechádzal aj cez tento vrch a rovnako ako ja teraz videl okolitú krajinu.

Do sedla Lúčky

Z Čiernachova som sa opäť vrátil do malého sedla a stále po červenej značke pokračoval vo svojej ceste. Značená cestička sa dostala na veľkú lúku pod Čiernachovom a po prejdení krátkeho úseku lesa za ňou som sa ocitol na mieste lyžiarskeho strediska Ostrý vrch. Nachádza sa tam niekoľko chát, z ktorých najznámejšia je určite Chata pod Ostrým vrchom. Sem sa dá dostať pohodlne aj autom po asfaltovej ceste alebo peši po červenej značke zo Soblahova. Je to rovnaká značka, po ktorej som kráčal, takže pri turistickom smerovníku pod lyžiarskou zjazdovkou som zmenil smer a pokračoval ďalej po modrej značke. Viedla po stále stúpajúcej širokej lesnej ceste. Stúpanie však nebolo veľmi náročné a bola to skôr príjemná prechádzka krásnymi horskými lúkami, z ktorých sa mi otvorili stále ďalšie a ďalšie výhľady do okolia.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Cesta začala viac stúpať až v blízkosti Ostrého vrchu, ktorý obchádzala. Je tiež hranicou prírodnej rezervácie Ostrý vrch, ktorá okrem iného chráni staré bučiny. Pri ceste sa nachádza drevená Útulňa pod Ostrým vrchom - malá celkom zanedbaná búda s podkrovím a vonkajším ohniskom. No v nepriaznivom počasí pri dlhšom prechode určite postačí. Stúpanie skončilo na malej lúčke s informačnou tabuľou a šípkou ukazujúcou smer výstupu na Ostrý vrch (767 m). Informačná tabuľa sa tak isto venuje Ostrému vrchu, najvyššiemu vrchu tejto časti Trenčianskej vrchoviny a prírodnej rezervácii.

Na Ostrom vrchu som párkrát bol, tak som sa rozhodol, že ho obídem. Výstup naň je celkom náročný, hlavne kvôli strmosti. No niet sa čomu čudovať, keď sa nazýva Ostrý vrch. Na jeho vrchole je pekné posedenie okolo ohniska, prístrešok, vrcholová kniha a veľký kríž. Z lúky pod Ostrým vrchom som pokračoval ďalej po modrej značke a o malú chvíľu som prišiel na vrch veľkej lúky. Predo mnou stál vrch Svitava a pod ním v strede veľkých lúk sedlo Lúčky (550 m). Moja cesta viedla práve tam. V sedle Lúčky sa nachádza drevený prístrešok, ohnisko, pekný kríž a informačná tabuľa pripomínajúca nám históriu. V roku 1907 tam vznikla osada, ktorá bola založená nemeckými rodinami z obce Veľké Pole, nachádzajúcej sa neďaleko Žarnovice. Osada bola obývaná do konca 50. rokov 20. storočia.

Po Trenčianske Teplice

Od kríža v sedle Lúčky (550 m) som sa vybral ďalej po modrej značke cez veľkú lúku smerom k lesu vrchu Svitava. Doteraz pokojná cesta znova nabrala na stúpaní. Vstupom do lesa sa akoby celá trasa zmenila. Nastalo stúpanie hustým lesom a na vrchu Svitava (700 m), kde sa cesta znova zmenila na pokojnú rovinku naďalej zostávala tma z okolitého hustého lesa. Bolo vidno, že do tejto časti chodí oveľa menej ľudí. Modrá značka ma zaviedla na ďalšiu horskú lúku Lazy, zarastenú vysokou suchou trávou. Takto vyzerali aj ďalšie lúky tejto časti, no bolo tu aj pár pokosených lúk. Každopádne, aj nepokosené mali svoje čaro. Z lúk v tejto časti pohoria je vidno Vršatec a Považie, ale najmä kopce Strážovských vrchov ako Vápeč, Homôľka, Omšenská Baba a kraju najviac dominujúce Baské. Sem-tam sa pri pohľade z Petrovanských lúk (550 m) nad Petrovou Lehotou ukázali aj Nitrické vrchy a pohorie Tribeč.

Cez lúky a lesy ma nakoniec modrá značka zaviedla znova do blízkosti civilizácie, ktorú som zaregistroval pri príchode na cestu E16 medzi Trenčianskymi Teplicami a Motešicami. Modrá značka križuje cestu, ďalej pokračuje po vrstevnici a obchádza vrchy Machnáč a Klepáč nachádzajúce sa nad Trenčianskymi Teplicami. Koniec mojej túry bol v kúpeľnom parku tohto mestečka, kam ma značka doviedla. Z Trenčianskych Teplíc nie je žiadny problém dostať sa autobusom do Trenčína alebo Trenčianskej Teplej a odtiaľ na vlak.

Záver

Strážovské vrchy síce nepatria medzi najnavštevovanejšie a najobľúbenejšie, no bezpochyby majú čo ponúknuť. O tom som sa presvedčil niekoľkokrát a prechod časti Trenčianskej vrchoviny ma v tom len utvrdil. Kto má rád pokoj a krásnu prírodu, príde si tu rozhodne na svoje. Počas výletu som stretol asi len šesť ľudí. So značením som v smere akým som išiel mal problém len nad Mníchovou Lehotou v oblasti rúbaniska. Na zvyšku s ním nebol žiadny problém, dokonca v okolí sedla Trubárka som stretol ľudí opravujúcich turistické značenie. Trasa, ktorá sa dá prejsť peši za nejakých šesť hodín, je vhodná aj pre horských cyklistov a v niektorých úsekoch, najmä medzi lyžiarskym strediskom Ostrý vrch a sedlom Lúčky aj pre bežkárov. Lúky v okolí Ostrého vrchu sú vhodné aj na turistiku či vychádzku s deťmi, pričom k Chate pod Ostrým vrchom sa dá dostať autom. Celá trasa nie je veľmi náročná a je plná krásnych výhľadov a lúk.

Fotogaléria k článku

Najnovšie