Na hrebeňovku Kremnických vrchov sme sa vybrali v posledný prázdninový víkend. Prudkým, ale nie dlhým stúpaním sme sa dostali do krásneho zvlneného terénu a ním do osady (dnes chatovej) Hrabiny, kde je i voda. Cez lúky a osadu Budička sme prešli až do dediny Tŕnie. Značka nás zaviedla priamo pred obchod. My sme však mali chuť na jedno či dve čapované a tak vyhľadávame miestnu krčmu asi 150 m od obchodu. Z Tŕnia stúpa značka asi 1 km po ceste nad dedinu a na sedielku odbočuje vpravo. Tu bolo pomerne zlé značenie, preto sa treba držať pravej strany cípu lesa. Značka sa neskôr úplne vnorí do lesa a vyústi až na prekrásnu Farskú lúku, bohužiaľ bez vody. Asi 1 km za lúkou je zakreslený na mape prameň, ale my sme ho nenašli. Značka ďalej vedie cez rezerváciu Mláčik, kde je troška výraznejšieho stúpania. Potom sa pripojí k červenej značke a asi po pol hodine sme prišli do doliny Brestová, kde sú aj lyžiarske vleky a chaty so studňami. Prístrešok u vlekov môže poslúžiť ako záštita pred dažďom. Tu sme spali prvú noc.

Druhý deň sme ťahali po červenej do sedla Tri kríže. Je tu odbočka modrej značky k turistickej chate Hostinec s bufetom. My sme pokračovali po červenej na Zlatú studňu (1266 m), kde bola aj staršia útulňa (prístrešok). Prerastené stromy už čiastočne clonia veľmi pekný výhľad na Veľkú Fatru. Ale aj tak je pohľad z tohto miesta na Krížnu nezvyklý. Padákom sme zbehli do Kralického sedla a potom pokračovali po pohodlných bežeckých cestách okolo mohutného televízneho vysielača až do lyžiarskeho bežeckého areálu na Skalke. Využili sme možnosti doplnenia tekutín a zasa sme sa vybrali na trasu. Od chaty Limba sme pokračovali po modrej značke k ďalšej rarite Kremnických vrchov a tou je nesporne sedlo Tunel. Asi 10-15 m tunel, ktorým prechádza žltá značka má bohatú históriu. Pamätná tabula nás informovala, že: Tunel bol prerazený asi v 14.storočí Thurzovsko-Fuggerskou spoločnosťou na prepravu striebra a medi z hút v Tajove a Banskej Bystrici do minciarne v Kremnici. 20. novembra 1703 ho použil na útek pred Rákocziho kurucmi cisársky generál Schlick. 28. júla 1764 ním prešiel rímsky kráľ a neskôr rakúsky cisár Jozef II. so svojím bratom arcikniežaťom Leopoldom. V noci z 24. na 25. januára 1849 ním ustupovala armáda plukovníka Aulicha pod vedením generála Görgeiho. V noci 4. októbra 1944, počas SNP, prevážali tunelom zlatý poklad zo Štátnej mincovne v Kremnici do Národnej banky v Banskej Bystrici. Od r. 1955 bol tunel zasypaný až do r. 1997, keď bol za pomoci nadšencov znovu obnovený.

Ale poďme späť na trasu. Červená značka nás viedla po hrebienku nad tunelom. Ale ak by ste hľadali pekný nocľah, dajte sa radšej po ceste pred tunelom doľava, ktorá vedie rovnobežne so značkou. Po nej prídete k chate Cabanka s terasou a prameňom. Ďalšie putovanie je skutočne len na vás a možností je veľa. Po červenej sa dostanete do sedla Malý Šturec a ďalej môžete pokračovať po Veľkej Fatre, alebo sa spustíte do sedla Flochová a odtiaľ dolu do Turčianskych Teplíc. My sme odbočili po žltej na Ištvánku, kde sme i prespali a ráno sme zostupovali únavným klesaním až k peknej Harmaneckej jaskyni s bufetom (v pondelok zatvorené). Odtiaľ sme už len zbehli po št. ceste do Harmanca a späť do Budče autobusom.

Kremnické pohorie je zväčša porastené listnatým lesom a hrebeňovka nie je namáhavá. Prudké stúpania sú výnimkou, ale iba pokiaľ nebudete nastupovať zo severu. Vtedy je ale najlepšie sa nechať vyviezť do sedla Šturec (890 m) autobusom a po červenej sa dostať pomaly na hrebeň.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]