Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Na Bielej skale
Na Bielej skale Zatvoriť

Túra Biela skala z Krompách

Príjemné májové počasie, no nie práve ukážková viditeľnosť nás zlákala na miesta, kde vyhliadky nie sú hlavným magnetom. Voľba padla na Galmus, krasové územie na severnom okraji Volovských vrchov, presnejšie v podcelku Hnilecké vrchy. Ako východiskový bod je zvolené mesto Krompachy, a to rovno z parku v centre.

Vzdialenosť
12 km
Prevýšenie
+625 m stúpanie, -625 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 08.05.2016
Pohoria
Slovenské rudohorie: Volovské vrchy - Hnilecké vrchy (planina Galmus)
Trasa
Voda
Prameň nad Čardou, Prameň pod Bielou skalou, Prameň pri chate Galmus
Doprava
Krompachy (vlak, bus, parkovanie v centre pri parku)
SHOCart mapy
» č.1109 Spiš, Levočské vrchy (1:50.000)

Keďže úplne bez vyhliadky by to nešlo, tak sa ide na Bielu skalu, čo je najvyšší vrch v tejto časti pohoria, t. j. na sever od Poráčskej a Slovinskej doliny. Výhodou trasy z Krompách je možnosť urobiť okruh, čo pri motorizovaných turistoch je skôr výnimka ako pravidlo.

Trasa

Krompachy – Jarček – Biela skala – studnička Harmanka – Galmus, chata – Krompachy

Z centra Krompách sa uličkami vymotáme dosť rýchlo a vstupujeme do doliny potoka s jednoduchým názvom Jarček. Stúpame asfaltkou a vedľa nás sú samé záhradky. Po prejdení záhradkárskej oblasti sa pohodlnou spevnenou lesnou cestou dostávame konečne do (preriedeného) lesa a aj stúpanie začne miestami aspoň trochu naberať na strmosti. Občasný polom či rúbanisko poskytne krátky výhľad do blízkeho okolia, no hlavné čaro spočíva v okolitých lesoch. Zmiešané lesy s významným podielom smrekovca opadavého poskytujú v tejto časti roka neskutočnú mozaiku všetkých možných odtieňov zelenej. Fotiť stromy sa mi nezdá potrebné, tak foťák dnes odpočíva a o to viac sa dá kochať očami.

Túra je to naozaj nenáročná. Viacero takmer vodorovných úsekov dáva možnosť viac obdivovať okolie či debatovať na všetky možné témy, ktoré deti dokážu vymyslieť. To zákonite vedie k minutiu odbočky z lesnej cesty. Našťastie široká lesná cesta začala zakrátko klesať, čo bola dostatočná výstraha na preverenie situácie a návrat na rúbanisko, kde značka odbáča na lesný chodník. Ten chvíľu mierne stúpa lesom, až nás ostrou zákrutou dovedie ku krátkemu, ale strmému úseku, ktorým sa z východnej strany vyšvihneme na vrcholový hrebeň. Ešte jedna prudká zmena smeru a po chvíli sme na vrchole.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Samotný vrchol Bielej skaly je značne zarastený, a preto poskytuje len obmedzené výhľady jedným smerom. Napriek tomu je to pekné miesto. Typická krasová príroda s vápencovými skalami, rázcestník, vrcholový kríž, lavička, vrcholová lúčka, pohľad hlboko dole do doliny a na protiľahlé vrchy, kvitnúca príroda v kontrastnej svetlo a tmavo zelenej, jednoducho májová idylka. V hĺbke pod nami je vidieť dedinku Slovinky, teda aspoň jej časť. Nad Slovinkami na druhej strane doliny sa vypína nezameniteľný Ostrý vrch. Je to tu v blízkom okolí najvyšší kopec a je ľahko identifikovateľný z dvoch dôvodov. Po prvé, je to dvojvrchol, a preto tvorí dvojhrb. A po druhé, cez sedlo dvojhrbu je vedené diaľkové vysokonapäťové vedenie, čiže les na Ostrom vrchu sa môže „pýšiť“ krásnym, z ďaleka viditeľným lesným priesekom. Na ľavej strane je medzi korunami stromov vidieť suseda Ostrého vrchu, Krompašský vrch, pod ktorým sa nachádza lyžiarske stredisko Plejsy. Na obzore sa naľavo od Ostrého vrchu vypína Kojšovská hoľa, ktorá celej oblasti dominuje. Na jeho pravej strane je na obzore trojica vrcholov Kloptaň, Hutná hoľa a Zbojnícka skala, všetko z Volovských vrchov. Oproti na druhej strane Poráčskej doliny sa týči Slovinská skala, ktorá spolu s Bielou skalou stráži vstup do doliny. Odtiaľ je vidieť jej zalesnenú stranu, nie impozantnú skalnatú, preto vyzerá ako bežný zalesnený kopec.

Príjemný je oddych na májovej Bielej skale, ale nič netrvá večne. Ako návratovú trasu volíme zostup na druhú stranu vrchu k chate Galmus. Krátky úsek naspäť po hrebeni a na rázcestí značiek sa dávame doľava. Zostup západnou stranou vrchu Biela skala začína pozvoľna, no postupne sa mení na celkom strmý. Medzi stromami sa dá zazrieť Kráľová hoľa, ale opar je značný, ďaleké výhľady sú len symbolické. O dôvod viac tešiť sa z blízkeho okolia, ktoré na tejto strane Bielej skaly začína naberať na kráse ešte o čosi viac. Po strmom úseku sa dostávame na prvú veľkú lúku so studničkou Harmanka. Pri ďalšom zostupovaní naďabíme náhodou na rúbanisko, z ktorého sa nám nečakane na obzore ukážu Tatry. Tak hurá, rýchlo jedna spoločná „podvrcholovka“ s Tatrami v pozadí, s týmto fotoúlovkom sa dnes naozaj nerátalo. O kúsok ďalej sa značka pripája na lesnú cestu prichádzajúcu zľava a tou sa dostávame na lúku pri chate Galmus. Tu meníme žltú značku za modrú a dávame sa doprava.

Nasledujúci úsek je určite najmalebnejší, chodník vedie striedavo cez lúky, po ich okrajoch, cez lesíky, a to všetko v nádhernej májovej prírode zmiešaného lesa. Dokonale to pôsobí ako celok, preto to ani neskúšam fotiť. Akýkoľvek obdĺžnikový výrez vo fotoaparáte krásu redukuje na pár stromov a kúsok trávy, tak to po chvíli vzdávam. Opäť sa vnárame do lesa, tentokrát na dlhšiu dobu, prerušnú len rúbaniskom na jednej zákrute, odkiaľ sa odkryje celkom pekný výhľad na vrch Sľubica v protiľahlom pohorí Branisko na druhej strane údolia Hornádu. Na oblohe začína dominovať modrá, slnečné svetlo neskorého poobedia ešte viac prežiaruje májovú prírodu. Chodník celý čas pozvoľna klesá, teraz vedie po hrebeni nad údolím Jarčeka, teda paralelne s úvodnou časťou dnešnej túry. V záverečnej časti sa opäť dostávame na malebný lúčny úsek ozdobený osamotenými stromami či hájikmi, človek má skoro pocit, že prechádza pekným parkom. Ešte jedno krátke vnorenie do lesa a sme späť v Krompachoch. Úplne na konci sme značku ani nesledovali, skratkou miestnym chodníkom sme jednoducho zbehli dole, kde nasledovala zaslúžená zmrzlina na Hlavnej.

Zhodnotenie

Musím priznať, že od dnešnej túry sme vzhľadom na počasie a viditeľnosť až tak veľa neočakávali, išlo hlavne o pohyb v lese. Galmus ale o to príjemnejšie prekvapil, je to schovaný krásny kút našej krajiny. Krása prírody prekvapuje o to viac, že je tak blízko krompašských komínov, ktoré boli nemilosrdné k lesom v tesnom okolí. Opísaný okruh má v sebe všetko, čo vydarená túra má mať. Ako ochutnávka tejto časti Slovenska zafungovala a je jasné, že v Galmuse sme neboli posledný krát.

Fotogaléria k článku

Najnovšie