Nasledujúci pokus realizujem na jeseň. Tento krát však idem autom z opačnej strany. Parkujem na cestnej komunikácii medzi Jarovcami a Kittsee. Odtiaľ po poľnej ceste prechádzam k bažantnici a podľa súradníc most nájdem. Veľmi sa mi páči.

Len čo nastanú mrazy, napadá sneh, ideme bažantnicu preskúmať dôkladnejšie. Stretáme sa v Petržalke na konečnej zastávke autobusu č. 98. Odtiaľ povedľa cesty v smere na Rusovce popri plote novostavby smerujeme na betónový chodník. Začína pri známom off-road kopci, odbočuje z cesty vpravo. Dovedie nás k železničnej trati, ktorá ho križuje. Ešte pred dvomi rokmi sme v týchto miestach fotili divé maky, pestovalo sa tu obilie. Dnes tu rastie nová Petržalka.

Prechádzame trať, pokračujeme opäť betónovou cestou, prechádzajúcou cez polia. Dnes je pokrytá snehom. Mrazivý vietor na otvorenom poli nám štípe líca. Ani stromy popri ceste tomu nezabránia. V príjemnom rozhovore, po vŕzgajúcom snehu za hlučného šumu neďalekej diaľnice sa dostávame k mostu, ktorý vedie ponad diaľnicu. Mostom betónová cesta končí. Za ním začínajú lesno-poľné. Rozdvojujú sa. Akoby z dvoch strán obchádzajú bažantnicu. My sa vydáme vľavo. Tam je jedna z možnosti vstupu. Prichádzajúc k odbočke, ktorú si pamätám z leta, čítam na značke - chránený areál. Tabule si všímam na viacerých miestach s prídavkom - 4. stupeň ochrany.

Vstupujeme do bažantnice. Chodník, ktorý do nej vedie je rovný, doďaleka. Chvíľku po vstupe prechádzame okolo políčka s posedom. Nasleduje už len les. Dnes je prikrytý snehom. Prehľadný, s množstvom divo rastúcej, náletovej dreviny. Chodníkom vedú koľaje od auta. V lese je vidieť, že sa občas nejaký strom spíli. No na popadaných haluzinách vidieť, že o poriadok v lese veľký záujem nie je. Možno to tak má byť.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Prichádzame do stredu bažantnice na akýsi kruhový objazd. Z neho vychádzajú chodníky na rôzne smery. Je ich šesť. Nachádzame tu pozostatky (základy) nejakej budovy. Taktiež oplotenú zásobárničku krmiva. No tej už zub času dal poriadne zabrať. Ktovie, či sa ešte využíva.

V tieni lesa sa sneh dobre drží. Celkom dobre by sa tu dalo zabežkovať. Kým po ceste poliami sme vyplašili zajaca, tu sa nám podarí stretnúť stádo srniek.

Z možnosti pokračovať od kruháča niektorým z chodníkov si vyberáme ten, ktorým sa dostaneme k nášmu dnešnému cieľu. Opäť dlhá rovinka až k miernemu navýšeniu, ktoré dáva tušiť most. Chodník akoby naň pokračuje, no prejsť po ňom je zložitejšie. Most je predsa len starý, prerastený stromami, náletovými drevinami a rozpadáva sa. Preto je vedený chodník do vyschnutého koryta. Odtiaľ si veľmi peknú pamiatku môžeme dôkladne popozerať. Obchádzame ho a obdivujeme z každej strany.

Upúta nás val, ktorý je asi 100 metrov od mosta. Mimo chodníka, prepletajúc sa haluzinami a malými stromkami, si ideme pozrieť dôvod. Vyjdúc naň zisťujeme, že koryto pokračuje aj za valom. Pomotáme sa v húštine a snažiac sa nájsť pôvodný chodník prechádzame ešte popri starom spráchnivenom prístrešku. Stačí, aby zafúkal silnejší vietor a neviem, či by to ustál.

Dostávame sa opäť na chodník. Tento sa však rozdvojuje. Ten, čo prejazdený nie je, smeruje vpravo. Vedie na pole, z ktorého sa dá dostať na cestnú komunikáciu Jarovce - Kittsee. My si vyberáme ten vľavo, na ktorom sú koľaje od auta.

Opodiaľ chodníka si všímam v lese niečo ako pozostatky kamenného oplotenia. Kľukatým chodníčkom sa dostávame k úliemu mestečku. Maringotka a množstvo úľov okolo nej nás prekvapí. Tu koľaje od auta končia, chodník nepokračuje. Vracať sa naspäť na rázcestie sa nám nechce, a tak po zvieracom chodníčku sa dáme hľadať cestu. Nasmerujeme sa na Jarovce, dúfajúc, že ju nájdeme. Prechádzajúc hustým porastom sledujeme, že sa pohybujeme po brehu vyschnutého ramena Dunaja, ktorý tu v minulosti fungoval.

Intuícia nás nesklamala a po pár desiatkoch metrov vychádzame z húštiny na jednu z ciest, ktoré sú na mapke zaznačené. Veľmi poteší zaujímavými starými stromami, na ktorých sa podpísal čas. Chodník nás dovedie opäť na kruhovú križovatku. Na návrat si vyberáme smer od kruháča, ktorým sme do bažantnice prišli.

Opäť rovný chodník lesom, lúka s posedom, odbočka tesne vedľa diaľnice, most nad diaľnicou a dlhá betónová cesta po koľajnice. Z bezvetria v bažantnici si opäť užívame mrazivé hladkanie vetra na tvárach. Od koľajového prechodu tentokrát zabočíme nie ku off-road kopcu, ale vľavo. Cesta, po ktorej sa premávajú cisterny s betónom, nás dovedie pod most k miestu, kde je plánovaná konečná zastávka električiek v Petržalke. Kto vie, kedy sa to zrealizuje. Za mostom sme na sídlisku. Tu sa lúčime a každý sa vyberie svojou cestou domov.

Navštíviť Jarovskú bažantnicu sa oplatí. Túlačka po jej chodníkoch je pekná a príjemná prechádzka. Odporúčam však návštevu v zime alebo v skorú jar, keď je bažantnica plná snežienok, prípadne neskorú jeseň, keď sa lístie na stromoch sfarbí a chodníky nie sú mokré. Veľmi pekné sú tu staré stromy, no najzaujímavejšie a najkrajšie miesto je kamenný most. Len škoda, že vzácna pamiatka nie je nezabezpečená proti rozpadávaniu sa. Stromy a náletové dreviny ju postupne ničia.

Pár slov z histórie Jarovskej bažantnice

Písomné materiály o bažantnici pochádzajú z konca 17. storočia. Jej vznik sa spája s kaštieľom v Kittse Neues Schloss (Nový zámok), ku ktorému patrila. Bola založená ako zvernica, výlučne na špeciálny odchov bažantov, miesto na poľovnícke účely. Je to jediná známa baroková zvernica zachovaná v pôvodnom riešení na Slovensku. Je vytvorená v tvare nepravidelného šesťuholníka a po celom obvode bola ohradená múrom. Vo vnútri sa nachádzali pomocné hospodárske objekty a pôvodne bola husto vysadená prevažne lipami.

Jediná zaujímavosť, ktorá sa doteraz zachovala, je barokový most, pre ktorý je bažantnica navštevovaná. Avšak na veľkú škodu, nie je pamiatkovo chránený. V súčasnosti je most evidovaný len ako pamätihodnosť mestskej časti. Most zabezpečoval priechod cez dunajské rameno Gerín. Rameno obkolesovalo takmer celý obvod bažantnice. Dnes je koryto suché. V čase dostatku vody však do neho presakuje na niektorých miestach voda. Jarovská bažantnica je dnes chránená najmä z dôvodu cennej historickej zelene.