Na hrebeň

Auto som zaparkoval v doline Brücklergraben. Asi 1,5 kilometra od hlavnej cesty je na pravej strane za mostíkom cez potok veľké parkovisko. Na chrbát som si vyhodil batoh so snežnicami a o 7.30 h som vyrazil na prechádzku. Pár metrov som sa vrátil a zahol som doprava na peknú cestu. Priviedla ma k hospodárstvu Fladischerhof.

Za samotou Flarischerhof som našiel turistickú značku a začal som stúpať. Najprv lesom a neskôr okrajom lúky. V snehu bol vychodený výrazný chodník, takže snežnice som zatiaľ nepotreboval. Na ďalšej samote Eichholz sa mala trasa vetviť, ale smerovníky ukazovali iba doprava. Išiel som podľa nich.

Nad Eichholzom ide značka skratkami, ktoré neboli prešliapané, takže som si nasadil snežnice. Sneh bol páperový, napriek snežniciam som sa doň zabáral cez 20 centimetrov. Ktosi išiel bez snežníc a podľa stôp sa zabáral vyše kolien.

Hochanger

Na Ostereralm (1562 m) som vyšiel na hrebeň. Tu bol sneh tvrdý ako skala, miestami bol dokonca sfúkaný. V sedle je zopár chatičiek, vyzerá to tam pekne.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Prešiel som malý pahorok a stúpal som strmým svahom. Na tvrdom snehu som oceňoval, že majú snežnice odspodu hroty. Ešte pár metrov a som na vrchole. Hochanger (1682 m). Je nádherné slnečné počasie, teplota okolo -5 °C a výhľady sú fantastické. Už dlhšie vidím na východe Roßkogel, za ktorým je skalnatý Sattelmauer a Rausch Kogel, no z Hochangeru vidno aj Hohe Veitsch, Hochschwab a množstvo kopčekov na severnom okraji Álp.

Doteraz som nestretol ani nohy, no na Hochangeri sú davy. Davy skialpinistov. Niektorí hore vyšli hrebienkom od západu, iní zo sedla od severu, ale všetci vyrážali zo sedla Seeberg Sattel. Zbehol som na Göriacher Alm. Aj tu sú chatičky, no je ich akosi veľa a na lúke je rušno. Vyzerá to tu ako v rekreačnom stredisku.

Za Göriacher Alm som sa vybral po stopách od skialpinistov, keď som si uvedomil, že idem zle. Musel som sa vrátiť k posledným chalupám a strmým svahom zliezť k prameňu. Pri ňom som našiel značku, ktorou som prišiel na zvážnicu.

Turntaler Kogel

Zvážnica bola prepluhovaná, takže ma čakal orientačne nenáročný úsek. Mimochodom, pluh pritlačili na cestu tak, že z nej povytrhávali vyčnievajúce kamene. Dalo by sa tu ísť aj osobným autom, keby malo reťaze.

Obišiel som Schottenkogel a odbočil som z cesty, ktorá pokračovala na Turnauer Alm. Vyšiel som na hrebeň. Je trochu zvlnený a miestami bol úplne bez snehu.

V tráve som prišiel o krúžok z palice. Po tom, ako som pred necelými dvomi týždňami dolámal palicu na Karlhoch Kogeli, som si kúpil nové, avšak bez širších krúžkov. Nasadil som na nové palice staré krúžky, no tie na nich akosi nedržia. Doma som krúžky na palice pritavil a konečne držia dobre.

Vyšiel som na Turntaler Kogel (1610 m). Aj z tohoto kopca sú krásne výhľady. Dobre z neho vidno susedný Rausch Kogel a Hochanger, ale aj Spielmäuer, na ktorý vedie nová ferrata, bralnatý Tonion, na ktorom som ešte nebol, a najmä Hohe Veitsch. Poobzeral som si hrebeň, ktorým vedie chodník Teufelssteig a zhodnotil som, že v zime ho asi neprejdem. Škoda.

Zostup

Zjazdovkou som zbehol na Turnauer Alm a prišiel som do sedla (1389 m). V ňom som našiel cestu. Nasledoval nekonečný zostup. Sprvu som schádzal v snežniciach, ale pri samote Greith (963 m) som si ich zložil.

Zošerilo sa. Kráčal som po ceste a na malíčku sa mi utvoril otlak. Olepil som ho leukoplastom a o 17.30 h som sa vrátil na parkovisko. Tak ako po Hochanger, od Göriacher Alm som nestretol ani človiečika. Pán Paulis absolvoval túru v snežniciach s výstupom na pár ďalších kopcov za 8 hodín, mne skrátená verzia trvala rovných 10 hodín.

Záver

Hochanger a Turntaler Kogel sú lúčnaté kopce obkolesené vyššími vrchmi, preto sú z nich nádherné výhľady. Láka ma aj susedný Rausch Kogel, ten je však zarastený kosodrevinou, ktorá vie byť na snežnice zradná. Vlani som sa o tom presvedčil.