Burda, po starom Kováčovské kopce, je Ipľom odrezaná časť zvyškov Boržoňského stratovulkánu (Börzsöny). V rámci pohorí na Slovensku ide o jedno z najmenších a najteplejších pohorí s unikátnou flórou a faunou. Napríklad tu nájdeme jediného zástupcu čeľade scinkovité na Slovensku - krátkonôžku štíhlu.

Chľaba / Kováčov – Kamenica nad Hronom

Auto nechávame na malom parkovisku na okraji dediny pri oplotenom ústave v Kováčove (patrí k Chľabe). Ako tu už niekto spomínal pri opise trasy, aj nám sa podarilo značku stratiť hneď na začiatku po prechode koľajníc. Ale bolo jasné, že treba ísť hore, tak sme sa vybrali priamo, čo bolo celkom strmé. Na okraji hrebeňa je pamätník, či skôr jeho zvyšky, pekné výhľady sú aj odtiaľto. Nakoniec predsa len na značku natrafíme a pokračujeme po nej.

Cestou si všimneme niekoľko dier v zemi. Sú to zvyšky banských diel pravdepodobne z konca 2. svetovej vojny s nie úplne jasným určením. Pravdepodobne mali slúžiť ako sklady. Koho by to zaujímalo podrobnejšie, viac sa dozvie z výborného videa, ktoré natočili českí jaskyniari, či na ČierneDiery.sk. V súčasnosti nedokončené banské diela slúžia hlavne netopierom, pri výlete s deťmi treba dať pozor, aby, ak sa budú motať okolo chodníka, niekam nespadli. Niektoré otvory sú blízko chodníka.

Pohorím prechádzala tiež pevnostná línia budovaná pred 2. svetovou vojnou Československom a bolo tu vybudovaných veľa opevnených bodov. Všetky sú buď rozvalené alebo zahladené. Boli systematicky likvidované maďarskou armádou po Viedenskej arbitráži. Viac na mapa.opevneni.cz, treba zapnúť zobrazenie pevností VII sbor.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Na druhej strane údolia ako dve oči svietia vo svahu protiľahlého kopca opustené kameňolomy. Po čase prichádzame na križovatku značkovaných chodníkov a pokračujeme na vyhliadku „Skaly“. Cestou, „vďaka“ činnosti lesníkov, je pár obmedzených výhľadov na sever na slovenskú stranu. Z vyhliadky Skaly sú výhľady naozaj krásne, na Piliš (Pilis), Vyšehradské vrchy (Visegrádi-hegység) a Gereče (Gerecse) v pozadí, okolie Štúrova, Chrbát ale hlavne na Dunaj, Ostrihom a jeho katedrálu. Ďalej smerom do Kamenice nad Hronom je značkovaný chodník s náučným chodníkom Kováčovské kopce. Je tu niekoľko tabúľ so základnými informáciami o lokalite a niekoľko ďaľších vyhliadok. Posledný úsek vedie lesostepou s kavyľovými lúkami strmo do dediny. Vraciame sa naspäť rovnakou trasou celkom hlučným lesom, počuť niečo ako krochkanie a dupot... Teraz ideme posledný úsek po značke popri plote ústavu a čo ma nemilo prekvapilo, bol tam poriadny neporiadok, plno smetí...

Po príchode k autu sa ešte prejdeme po brehu Dunaja, nádherné výhľady sú aj z brehu. V lúčoch zapadajúceho slnka rieka vyslovene svieti odrazeným svetlom.

Kamenica nad Hronom – Kováčov

Pri druhom výlete sme sa vybrali naopak z Kamenice nad Hronom. V dedine nás zastavil miestny ujko a lámanou slovenčinou hovorí, že hore sa nedostaneme, na chodníku má byť ľad. Hovorím, že sme na to pripravení a nenecháme sa odradiť. Nakoniec to bolo vcelku bez problémov, šmýkalo sa len na pár miestach. Chodník bol prejdený, nešli sme čerstvým snehom. Tentokrát sa pri zemi držala hmla, hlavne nad vodou, takže výhľady boli trocha iné. Sneh je hlavne v lese, na skalnatých stráňach nie je sneh všade. Andezitové skaly sú zväčša bez snehu. Ideme na koniec hrebeňa a späť, do Chľaby neschádzame a vraciame sa. Keďže máme ešte čas ideme sa pozrieť na blízky prírodný výtvor.

Bíňanský sprašový profil

Ako tam trafiť?

Má síce v názve Bíňu, ale ide sa k nemu z obce Čata. Ak idete z Bíne, tak sa vyberte popri prvom dome dediny na pravej strane okolo plota chodníčkom k rieke. Zostup ku Hronu je istený vysekanými schodíkmi a oceľovým lanom. Po brehu je možné si prejsť popod celý útes.

Prírodná pamiatka nie je veľmi známa, ale určite stojí za návštevu. Nečakane parádny pohľad. Je to vlastne útes, vytvorený eróznou činnosťou Hrona, ktorý sa na tomto mieste na pravom brehu zarezal asi 10 - 15 metrov do sprašového podložia. Dnes Hron netečie priamo pod útesom. Keďže bolo nebezpečné sa pohybovať popri ňom, či už hore alebo dole, bola vybudovaná hrádzka popred samotný útes a voda, čo je pod útesom, je niečo ako mŕtve rameno. Ide o priesaky z rieky a zároveň je sem odvodnený samotný útes. Hron bol čiastočne zamrznutý. Aj keď boli miesta, kde by dalo prejsť na druhú stranu, neriskovali sme to a prešli sme sa popri brehu. Okrem útesu je možné vidieť pár malebných zákutí pri rieke či pozorovať vodné vtáctvo.

Cestou naspäť si pozrieme zvyšky valov v Bíni. Ich pôvod je nejasný, sú rôzne teórie. Išlo o opevnenie tábora vojska Štefana Vajka (neskorší Štefan I.), kde sa sústreďovalo vojsko pred bitkou s Kopáňom (jeho strýko a vodca pohanského povstania)? Alebo to bol avarský hrinok (opevnenie)? Či má byť dokonca až z doby markomanských vojen? Podľa posledných výskumov vraj pochádza asi z veľkomoravských čias. Na niektorých miestach je stále približne 8 – 10 m vysoký. V Bíni je aj krásna rotunda a románsky dvojvežový kostol. Za kostolom tečie Hron a je tam tiež veľmi strmý a vysoký breh.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek