Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Okrúhly vrch, Orechový vrch a Zvadlivá hora

Opäť ráz čakám na priateľov v Sečovciach, s ktorými som dlhší čas nekomunikoval, a tak sa stalo, že dnes mali v pláne niečo úplne iné o čom som nevedel. Preto som nakoniec ostal na turistiku sám a tak narýchlo rozmýšľam, kam ísť v blízkosti. Chcem prežiť jeden z bádateľských turistických dní, ktoré sú obohacujúce o nové poznatky z blízkeho okolia v Slanských vrchoch.

Vzdialenosť
26 km
Prevýšenie
+1164 m stúpanie, -1164 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jeseň – 25.09.2016
Pohoria
Slanské vrchy
Trasa
Voda
prameň pri chate Poľana
Doprava
Dargovský priesmyk (bus, parkovisko pri pamätníku)
SHOCart mapy
» mapa momentálne nie je v ponuke

Často sa pri niektorých prechádzkach zastavíme nad dolinou pri chate a pozeráme sa do jej údolia. Tam niekde má prameniť jeden z potokov s názvom Chlmec. Nebolo by od veci sa pozrieť aj na dno doliny a okolité vrchy - Orechový a Zvadlivá hora. Aby toho nebolo málo, tak sa pôjdem pozrieť na Okrúhly vrch. Vraj sa tam niečo zmenilo k lepšiemu, čo sa týka miesta okolo hrobky, tak uvidím.

Trasa

Dargovský priesmyk – Maliniak – Okruhlý vrch – Orechový vrch – chata Dubová – Zvadlivá hora – Hnedý prameň (Barna kút) – Dargovský priesmyk

Dorazil som do Dargovského priesmyku, kde odparkujem auto na parkovisku pri tanku a samohybnom dele. Beriem si veci z auta, posledné prípravy a prechádzam na druhú stranu cesty cez priechod k pamätníku. Tu mali nemecké vojská stanovište s veľmi dobrým výhľadom. Pri pamätníku je pamätná izba, ktorá počas leta býva cez víkendy otvorená.

Od pamätníka vchádzam na červenú E-3, ktorá má bude sprevádzať v prvej časti putovania cez Maliniak k Okrúhlemu vrchu. Hneď vedľa cesty je pamätná tabuľa a pamätník zahynutým, ktorí po vojne oblasť zbavovali od mín. Pokračujem v ceste, mierne stúpam po asfaltovej ceste, ktorá by ma doviedla až na vrchol Bogoty k vojenskej veži. Míňam stožiar s vykrývačmi a o chvíľu som na Vlčej lúke. Je to križovatka lesných ciest a chodníkov, pokračujem však vpred okolo malého kameňolomu, až sa dostanem k malej lúke vľavo a vpravo je odbočka k chate Poľana. Zčasti je ukrytá za stromami hneď za potokom Jastrabec, ktorý tadiaľ preteká a stáča sa medzi Vraniu horu a Ploskú do Rakytovej doliny. Ešte spomeniem, že pri vysokom smreku na začiatku lúčky (vľavo) je dosť zanedbaná studnička.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Pokračujem južným smerom nad potok až pod Spálený vrch, ktorý je po polomoch vo veľmi úbohom stave a dúfam, že sa s touto jazvou príroda rýchlo vysporiada. Dostávam sa na ohyb cesty, kde sa stáča a po asi stovke metrov odbočujem po značke do lesa. Nezvykneme tadiaľ chodiť, pohodlnejšia je určite cesta po cyklotrase k Hnedému prameňu (maďarsky Barna kút), a potom po odbočení ďalej až k miestu, kde sa zdola opäť napojí červená značka. Ani nepamätám, či som niekedy tadiaľ vôbec išiel, dnes však idem a trocha musím hľadať označenia na stromoch.

Dostal som sa späť k asfaltke, a tak svižnejšie vykračujem až sa dostanem nad dolinu pri chate pravo. Nie je tu žiadne pomenovanie, ale stále sme hovorili o chate Dolina. Dnes budem práve pri návrate z Okrúhleho vrchu tu odbočovať dole do malebnej doliny. Zastavím sa aj pri chatke, ktorá je zatvorená, ale určite by sa tu dalo na terase schovať pred nečasom, poprípade prenocovať.

Vľavo je údolie potoka Chlmec, vpravo PR Krčmárka, vľavo Orechový vrch, ďalej Zvadlivá hora a oproti Kapoveň s vyhliadkou zo skaly. V jeseni a v zime je tu nádherný pohľad cez malebnú dolinu. Som pri smerovníku Maliniak, kde sa zdola pripája zelená značka, ktorá smeruje zo Zemplínskej Teplice na Okrúhly vrch. Len niekoľko metrov vľavo je začiatok prírodnej rezervácie Krčmárka. Od Maliniaku pokračujem cestou až k miestu, kde odbočuje vľavo značkovaná cesta. Pokračujúc rovno by som sa dostal k vojenskému objektu. Ešte možno ani nie jeden kilometer a stojím na Okrúhlom vrchu.

Okrúhly vrch

Tu stál lovecký zámok grófa Františka Forgáča, ktorý bol posledným pánom Slanského hradu. Tu bol pochovaný v hrobke, ktorej pozostatky sú tu dodnes. Musím úprimne poďakovať tým, ktorí sa podieľali na skrášlení historického miesta. Urobili kus poctivej práce a dnes vôbec nemusím hľadať hrobku. Hneď pri smerovníku je tabuľa s informáciami o loveckom zámku. Ku hrobke je pekný chodník po krajoch vyložený kameňmi. Dole pri hrobke pribudol drevený kríž a tabuľa, aj keď lepšie by sem patril kríž od kostola v Ruskove, kde mal gróf pohreb. Po poškodení hrobky bol umiestnený vedľa kostola. Dnes sa tu v pokoji môže turista zložiť pri ohnisku a oddýchnuť si. Som veľmi milo prekvapený.

Medzi stromami vidím zelenú značku, a tak sa po nej vyberiem. Nájdem ju len zo začiatku a potom sa stratí. Na niektorých mapách je zakreslená až na vrchol Bogoty. Som však na hrebeni a pokračujem po ňom až na ostrú zákrutu cesty k Bogote. Tu niekedy bol veľmi pekný výhľad, ale dnes ho stromy prerástli. Ešte trocha nad cestou na protiľahlej strane je vidieť na Zemplín, Zemplínske vrchy a pri dobrej viditeľnosti Vihorlatské vrchy.

Schádzam dole cestou a po chvíľke som na značke. Míňam Maliniak a hľadám miesto, kade by som sa spustil dole do doliny za bádateľskými chúťkami. Nie je od veci spoznať aj iné miesta, aj keď sú mimo značených trás. Je to tu však dosť strmé, a tak odbočujem až pri lúke vpravo pod chatou Dolina. Na lúke je miestami plno kvitnúceho šafranu. Po ľavej ruke mám Orechový vrch, ktorý si chcem ísť pozrieť, či tam niečo zaujímavé neobjavím. Najprv idem celkom do doliny, kde by mal prameniť potok Chlmec.

Podľa mapy by v doline mala byť jedna vetva potoka na južnej strane Orechového vrchu a druhá na opačnej strane, ktoré sa spoja v jeden tok, a potom tečú pod Zvadlivou horou, Kapovňou smerom na Zemplínsku Teplicu. Lúkou sa dostávam k lesu a schádzam do doliny k potoku. Na opačnej strane, ak by som sa štveral nahor, tak sa dostanem na zelenú značku prechádzajúcu pod PR Krčmárka. Som celkom pri mieste, kde sa pripája druhá vetva Chlmca, a tak sa chcem dostať k vrcholu medzi nimi.

Orechový vrch

Od potoka sa strmou stráňou dostávam na hrebeň, predieram sa cez mladinu, rastúcu na vyrúbanej stráni, až kým sa nedostanem tesne pod vrchol. Nad mladinou som narazil na lesnú cestu, ktorá prechádza hneď vedľa vrcholu Orechového vrchu. Rozmýšľam nad názvom, prečo práve orechový, veď žiadne stromy orecha tu nevidím, možno lieskové? Na to však asi nenájdem odpoveď.

Trocha sa vnáram opäť do húštin a snažím sa nájsť najvyššie miesto, označenie, nejaký geodetický bod, no nepodarilo sa. V húštine stromčekov to nebolo možné, a tak po chvíli opúšťam vrchol (691 m). Vraciam sa na lesnú cestu a ňou pokračujem okolo vrchu na sever až sa dostanem k druhej vetve potoka Chlmec a k jeho prameňu. Tu sa objaví cesta, ktorá kopíruje práve tvoriaci sa potok. Teraz budem pokračovať stále na juh, až kým nenájdem cestu, ktorá bude z mojej odbočovať v smere pod Zvadlivú horu.

Po čase sa dostanem na staršiu lesnú spevnenú cestu, ktorou sa ide pohodlne. Po 2 km som narazil na lesnú zvážnicu, ktorá pretína potok a stáča sa vľavo späť mierne nahor, ale ešte neodbočujem. Pokračujem asi kilometer, a keďže nič zaujímavé neobjavujem, tak sa vraciam naspäť, aby som pokračoval v plánovanej ceste na Zvadlivú horu a ku chate Dubová. Ak by som pokračoval ďalej po asfaltke, tak by som sa dostal na zelenú prechádzajúcu cez Krčmárku do Zemplínskej Teplice.

Chata Dubová a Zvadlivá hora

Vľavo mám nad sebou Dlhý vrch, ktorým som párkrát prechádzal. Vraciam sa k odbočke nad zvážnicu a stúpam nahor, pomaly naberajúc výškové metre. Pri ceste pod Kapovňou objavujem skalky, ktoré sú trocha nižšie ako vyhliadka. Stále som sa k ním chcel ísť pozrieť. Zhora to však bolo trocha strmé, a tak mám možnosť si túto časť trocha poprezerať. Urobiť si niekoľko záberov, a potom pokračovať po zvážnici k veľkej zákrute v sedle. Budem ju pomaly obchádzať a v miestach, kde bude odbočka ku chate, tak sa tam ísť pozrieť.

O chvíľu som v miestach, kde sa asi 100 m od zvážnice črtá chata. Odbočujem a som pri nej. Je tu ticho, nikde ani živej duše, len vtáky ozývajúci sa v korunách stromov. Tu sa na chvíľu zložím a budem naberať energiu. Je odtiaľ nádherný výhľad do doliny a v diaľke smerom na juh až hraničným vrchom s Maďarskom - Šiator (Sátor-hegy). Škoda, že letný opar znemožňuje lepšiu viditeľnosť.

Pred chatkou na terase sa dá schovať pred nečasom a prenocovať. Oddýchol som si a odchádzam, čas je neúprosný a cesta ešte ďaleká. Čaká ma vrchol Zvadlivej hory (734 m). Som na zvážnici a obchádzam horu po jej južnej strane. Na západnej hľadám miesto, kade sa čo najľahšie dostať na hrebeň a pokračovať k najvyššiemu bodu, dúfajúc, že niečo pekné objavím. Bol som však sklamaný, nič ma nezaujalo, až kým som sa z vrcholu nedostal na známe miesta a k výhľadu nad dolinou. Predo mnou sa objavuje vpravo Malý a Veľký Žiar, dedina Dargov, Lazy, Strechový vrch a v diaľke je slabšie vidieť až k Humennému a Vihorlatským vrchom. Nádhera, ale aj tieto miesta pomaličky začínajú zarastať a o niekoľko rokov bude po výhľade. No pri tempe ťažby dreva tu aj tak vznikne nové rúbanisko.

Teraz ma už čaká viac menej len klesanie k Hnedému prameňu (z maďarčiny Barna kút), kde sa napojím k cyklotrase a po niekoľkých metroch na červenú E-3. To už budem kráčať miestami, ktorými som išiel ráno. Posledné kilometre len tak prejdem, Spálený vrch, potok Jastrabec, ktorý ma sprevádza až kým nezabočí medzi Vraniu horu a Ploskú. Som na Vlčej lúke, miniem vykrývač a už je počuť zvuk áut, ktoré sa preháňajú po ceste cez Dargovský priesmyk. Za Ružovým sadom je koniec putovania. Krásne prežitý deň plný zážitkov.

Zhodnotenie

Pokiaľ by som sa držal len značky, tak by toho bolo málo. Prechádzka značenou trasou k Okrúhlemu vrchu a hrobke grófa Forgáča je celkom zaujímavá a trocha sa to tu pohlo k lepšiemu. Zveľadená lokalita bude určite zaujímavejšia pre návštevníkov. Spoznal som dva vrchy, nehovoriac o nádherných výhľadoch. Práve v tom je čaro prírody a toho, čo nám smrteľníkom dokáže poskytnúť.

Fotogaléria k článku

Najnovšie