Túra: Tatranská Kotlina – Pálenica – Bachledova dolina

Fotky (37)

Popis fotky

Pálenica, spätný pohľad z cesty na salaš Zatvoriť

Túra Tatranská Kotlina – Pálenica – Bachledova dolina

10. 4. 2017

Pálenica je 1175 m vysoký vrch, týčiaci sa medzi Tatranskou Kotlinou a Lendakom. Vyberieme sa naň so zámerom zistiť, či jeho vrchol ponúka výhľady. Prechádzku si spestríme pokračovaním do Bachledovej doliny. Budeme sa pohybovať na rozmedzí Belianskych Tatier, Podtatranskej kotliny, Spišskej Magury a Podtatranskej brázdy. Preto predpokladáme výskyt príťažlivých krajinárskych pohľadov.

Zobraziť mapu

Vzdialenosť: 12 km

Prevýšenie: +720 m stúpanie, -617 m klesanie

Náročnosť: mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice

Čas: 1 deň

Obdobie: leto – 14.08.2016

Pohoria: Podtatranská kotlina, Spišská Magura, Podtatranská brádza (Ždiarska brádza) - Tatranský národný park

Trasa

Štart: mapa
Koniec: mapa
Najvyšší bod: 1175 m n. m. Pálenica
Najnižší bod: 777 m n. m. Tatranská Kotlina
Mapa: Otvoriť mapu v novom okne

Doprava: Poprad (vlak, bus) - Tatranská Kotlina (bus)
Ždiar-Bachledova dolina-rázcestie (bus) - Poprad (vlak, bus)

SHOCart mapy: » č.1097 Vysoké Tatry (1:50.000)

S Tatranskou Kotlinou sa spája meno Augustín Kaltstein (niekde sa uvádza August) (10. 12. 1844 - 24. 8. 1921). Významný to podnikateľ, člen mestskej rady Spišskej Belej a aktívny člen Uhorského karpatského spolku sa zúčastnil na speleologických výskumoch Belianskej jaskyne a dal umelo vysekať pohodlný vchod do jaskyne. Bol pri založení Tatranskej Kotliny ako spišsko-belianskych mestských kúpeľov. Dal vybudovať turistický chodník na sever od Tatranskej Kotliny až na Pálenicu. V tej dobe pravdepodobne holý kopec s kruhovým výhľadom na okolitú krajinu. Na výstavbu ciest a turistických chodníkov venoval polovicu svojho majetku.

Trasa

Tatranská Kotlina – Stará Kotlina – Hlinisko – Kovaľová – Kýčera – Pálenica – Farský les – Ždiar, Bachledova dolina

Nad Lendakom

Vystupujeme na zastávke Belianska jaskyňa. Prechádzame okolo dreveného rímskokatolíckeho kostolíka Nanebovzatia Panny Márie, ktorý bol postavený na podnet kniežaťa Hohenloheho v roku 1891, podľa projektu Antona Müllera z Levoče. Na križovatke sa dáme vpravo, smer Lendak. Za mostom vpravo dole pri potoku je možnosť obzrieť si Elektrárenskú jaskyňu.

Po kilometri schádzame z cesty vľavo do lesa. Sme na novej protipožiarnej ceste. Začína stúpanie. Po chvíli cesta kopíruje hranicu lesa a lúky Hlinisko. Dostávame sa k prvým pohľadom na Podtatranskú kotlinu lemovanú Levočskými vrchmi. Dominantu predstavuje blízka goralská obec Lendak s kopcom Valtín (936 m). Odhadujeme, že pri ohliadnutí sa späť vidíme Kobylí vrch (1109 m) a Stežky (1530 m), zvyšok Tatier je ponorený v oblakoch. Letným ovzduším sa k nám z obce nesie nedeľná omša. Stretáme párik turistov príchodzích z Bachledovej doliny. Dobiehame ďalších 6 - 8 pútnikov, ktorí sú na prechádzke po okolí Lendaku, nevediac, kam idú a kadiaľ. V snahe zachytiť fotografiami náladu tunajšieho prostredia zastavujeme opodiaľ a sledujeme kopčeky, lúky, les, čriedu oviec s kozami, božie muky. Veru je tu krásne. Nasýtení atmosférou na prvej odbočke ideme do lesa. Naberáme výškové metre s predpokladom, že smerujeme správne na Pálenicu. Ale čoskoro zisťujeme náš omyl a schádzame späť na cestu.

Na vrchol Pálenice

Nakoniec na správnom mieste vchádzame do tieňa hory. Zakrátko na nás čaká križovatka zvážnic. Nenecháme sa pomýliť a šliapeme bezchybne hore. Míňame ešte niekoľko krížnych zvážnic. Ako kráčame hore, pribúda holých miest, kocháme sa výhľadom na hrebeň Spišskej Magury s Malou poľanou a s rozhľadňou nad Bachledovou dolinou. Pod vrcholom prichádzame na pláň zarastenú odkvitajúcou kyprinou úzkolistou. Opäť pozeráme na Levočské vrchy, pred ktorými stojí izolovane, priam solitérne, povesťami opradená Vojnianska hora (930 m).

Tenkým chodníčkom prechádzame lúku. Na záver stúpame lesom po úzkom, veľmi uzučkom hrebienku ku kóte. Medzi vetvami smrekov obyčajných a smrekovcov opadavých presvitá hrebeň Belianskych Tatier. Máme nevšedný pohľad na Ždiarsku vidlu v zákryte s Havranom. Pokračujeme kúsok ďalej, výhľad je o niečo lepší, ale nie veľmi. Sú tu božie muky, v hlavách nám prúdia rôzne myšlienky. Ktovie k čomu tu dávno došlo... hrebeň s prudkými zrázmi, polámané stromy. Fotíme si detail Skalných vrát, opúšťame chmúrne predstavy a napokon sa vraciame späť na protipožiarnu cestu.

Smer Bachledova dolina

Klesáme prudko dole. Prichádzame k rázcestiu. Hlavná cesta sa stáča vpravo do Lendaku. Naľavo smerom do Bachledovej doliny máme na výber dve možnosti. Volíme hornú poľnú cestu vedúcu okolo salaša. Míňame pasúce sa ovce, kozy a kravky. Pripadám si ako na hornej Orave, kam som chodieval k starým rodičom. Ďalej preskakujeme rozvodnený prítok potoka Rieka. Prichádzame na širokú cestu, vzápätí ideme cez most vľavo. Cyklistické C-čko nás doprevádza k malej zjazdovke. Opúšťame hukot Rieky. Trocha lopoty a stojíme nad Bachledovou dolinou. Obdivujeme pohľad do Podtatranskej brázdy s domčekmi Ždiaru. Nad pohľadom dozerá hrebeň Belianskych Tatier a Spišskej Magury. Schádzame dole zjazdovkou. Slobodov potok a cesta nás dovádza k hlavnej cestnej komunikácií Tatranská Kotlina – Lysá Poľana. Zastávka autobusu je postavená v duchu architektúry dreveníc Ždiaru.