Trasa

Starý Smokovec – Hrebienok – Rainerova chata – Veľká Studená dolina – Zbojnícka chata – Zbojnícke plesá – Svišťový chrbát – Kotlina pod Divým sedlom – Svišťový štít a späť

Po krátkom úseku Tatranskou magistrálou, nad Rainerovou chatou sa odpájame na modrú značku a pokračujeme do Veľkej Studenej doliny. Krátky úsek nám ešte slnečný deň zakrýva les. Časť chodníka isto pozná veľa turistov z cesty na Zbojnícku chatu, takže ju veľmi opisovať nie je potrebné. Sneh je v túto dobu dobre prechodený, ale nie je zľadovatený. Predtým ako križujeme mostíkom Veľký Studený potok, zahliadneme dolu pri potoku partiu, ktorá využíva slnečné počasie na kúpanie. Asi boli dlhšie v Tatrách a pri zostupe sa rozhodli dať trochu do poriadku, možno to ale robili len tak z recesie. Nepôsobili, že by im bola nejaká zima a veselo si vychutnávali studenú vodu...

Po tom ako prejdeme most, nasleduje kratšie, ale aj strmšie stúpanie zimnej trasy. Po stúpaní už netrvá veľmi dlho a spoza zákrut sa vynára silueta chaty. Na drevenej verande, pred chatou si dáme krátku prestávku a doplníme tekutiny. Teplý čaj a horalka sa celkom hodia na doplnenie energie. Dlho sa tu ale nezdržiavame, lebo ešte máme pred sebou nastúpať nejaké výškové metre. Pokračujeme smerom do sedla Prielom. Čoskoro ale prichádzame k Svištovému chrbtu, kde chodník opúšťame a pomaly začíname naberať výškové metre. Kráča sa celkom dobre, lebo aj keď je všetko biele, tak snehu nie je veľa a prevažne sa neprebárame. Cestou po ľavej strane sa zrazu niečo mihne. Keď sa lepšie pozerám, je vidieť niečo chlpaté. Kto by to bol čakal, ale kamzík sa pasie na snehu. Teda nebol to sneh, aj keď to na prvý pohľad tak vyzeralo, ale malé trávnaté miesto, kde sa sneh už roztopil. Necháme ho tak, aj keď nás zaregistroval. Len sme sa ale na seba pozreli a pokračovali ďalej.

Po asi polovici stúpania chrbtom sa dostávame na rovnejší úsek a začína sa pred nami zreteľne ukazovať skalný výšvih. Tu na prvej rovinke nasadíme mačky. Isto sa tešia, keď ich vyberám z batoha, však sa dostanú na vzduch. Najskôr sa trochu bránia, veď ktorá mačka by sa dala len tak priviazať na topánku, nie? Našťastie aj mačka menom Black Diamond má v zadnej časti chvost, teda reálne taký klip, aby sa dala bez bránenia pripnúť na topánku. Takže celkom rýchlo ju presvedčím a pripevním. Ako sa naťahujem s mačkami, tak ma chytil kŕč do nohy. No neskutočná bolesť, vystrelo ma ako sviecu. Po krátkom čase ale sval povolil a síce trochu ešte bolí, ale už sa dá ísť ďalej. Spočiatku idem ako chorá vrana, ale rýchlo sa noha dostane do prevádzkového stavu. Našťastie to bol len jediný krát a počas dňa už noha poslúchala.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Výšvih by sme mali obchádzať v pravej časti, v smere stúpania, ale nevyzerá to tam veľmi dobre. Ani nie preto, že by bolo strmo, ale hlavne pre množstvo snehu na tejto strane. Ideme skúsiť aké to tam bude. Po pár metroch, slovom po asi troch, sa ale prepadáme skoro po pás do snehu a vôbec to nevyzerá, že sa snehu bude páčiť, ak ho takto budeme rezať ďalej až pod žľab. Ten by sme mali použiť na obídenie skalného výšvihu a návrat na hrebeň. Túto verziu zavrhneme hneď na začiatku a pokračujeme po ľavej strane. Je to strana viac vyhrievaná slnkom a vyfúkaná miestami do tráv. Po krátkom traverze naberáme výškové metre a zakrátko sme na hrebeni.

Výhľady z vrcholu sú ako odmena po stúpaní. Vidieť je krásne do ďaleka, od Belianskych Tatier, kde vidíme Muráň, Havran, Ždiarsku vidlu cez Javorové štíty, Lomnický štít po Gerlachovský štít na pravej strane. Keď sa otočím na druhú stranu, neďaleko je vidieť vrchol Divej veže, Východnú Vysokú, ale tiež napríklad smerom do Bielovodskej doliny aj Mlynára. Tak by sa dalo opisovať a pozerať po okolí dlho. Nás ale čaká ešte cesta dolu a návrat k autu. Pri zostupe Kotlinou pod Divým sedlom ešte trochu trénujeme brzdenie čakanom pri páde. Podmienky sú síce nie úplne ideálne. Sneh je celkom mäkký po slnečnom dni a aj keď vyberáme strmšie úseky, celkom brzdí aj sám. Účel to ale samozrejme splnilo. Slnko pomaly začína klesať k horizontu, je čas sa pobrať dolu. Zastavíme sa už len krátko na Zbojníckej chate, na kapustnicu, ktorá samozrejme musí byť ako bodka za výletom.

Po krátkom relaxe a doplnení energie vydanej počas dňa, pokračujeme so zapadajúcim slnkom v chrbte zostupom do Smokovca. Nohy, trochu unavené, sa len tak prepletajú a musíme dávať pozor, aby sme niekde nazakopli. Zrazu sa pozerám pred seba, čo sa deje. Parťák sa natiahol na chodníku. No nebolo to tým, že by išiel oddychovať, isto bol unavený, ale unavené nohy dopomohli k tomu, že zakopol a neustál to. Našťastie sa nič vážne nestalo, aj keď koleno, na ktoré padol, poriadne bolelo. Mačky skladáme až na rázcestí nad Rainerovou chatou. Pri zostupe sa išlo pohodlnejšie, keď boli na nohách. Krásny slnečný deň je za nami, plný dojmov a zážitkov. Už len, so zastávkou na kofolu na Hrebienku, dôjdeme do Starého Smokovca k autu a môžeme vyraziť domov.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek