Organizácia prvej pomoci

Odstrániť vyvolávajúcu príčinu (príčinnú udalosť)
Vyslobodiť raneného z ohrozeného priestoru
Určiť priebeh ošetrenia - podľa spôsobu a intenzity poranenia ak ide o viac osôb respektíve dôležitosti miesta poranenia
Privolať pomoc (rýchlu záchrannú pomoc resp. iný dopravný prostriedok)
Zabezpečiť transport, upovedomiť nadriadeného LS, OLZ, políciu
Urobiť záznam pre lekára

Ak dôjde k zraneniu v horách, kde sme vzdialení od civilizácie, nemôžeme samozrejme očakávať, že sa záchrana dostaví v krátkej dobe. Najdôležitejšie úkony, ktoré je nutné previesť pri úraze:

Zabrániť ďalšiemu poraneniu
Stabilizovať raneného na vhodnom mieste
Zastaviť krvácanie
Uvolniť dýchacie cesty
Ak je treba, zaviesť umelé dýchanie
Zamedziť šoku
Ošetriť rany a zlomeniny

Zabráň šoku

Šok sprevádza často úrazy v horách. Ide o veľmi nebezpečný stav, ktorý môže viesť až k smrti, i keď poranenie samé o sebe nie je smrteľné. Vzniká zvláštna reakcia obehového a nervového systému; prejavuje sa zlyhaním obvodového krvného obehu a znížením mnohých životne dôležitých funkcií. Jeho príznaky sú:
koža bledá a chladná
kropaje potu
dýchanie povrchné, zrýchlené
tep rýchly, zle hmatateľný
chovanie apatické, niekedy vzrušené
otázky zodpovedané pomaly, ustrašene
končí zlyhaním obehu

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Jednanie záchrancov by malo byť vždy kľudné a rozvážne; postihnutý musí mať dojem, že už je všetko v poriadku, že je o neho dobre postarané (vzniknuté problémy riešime mimo jeho dosluch).

Pravidlo 5T

ticho – pracujeme bez zmätku a hluku, kľudne a účelne
teplo – postihnutého zabalíme, aby nedošlo k tepelným stratám
tekutiny – väčšinou podávame postihnutému dostatok nápojov, nie však pri podozrení na vnútrohrudné a vnútrobrušné zranenia a pri bezvedomí
tíšenie – zásady rovnaké ako pri podávní tekutín
transport – býva v horských podmienkach obtiažnejší a často je nutné použiť rôznych improvizovaných prostriedkov. Transport však cez všetky potiaže uskutočňujeme čo najrýchlejšie, aby sme nepredlžovali bolesti zraneného a neprehlbovali jeho šok. Vo všetkých prípadoch volíme čo najvýhodnejšiu polohu, pre postihnutého najšetrnejšiu (u zlomenín dolných končatín hlavou dolu).

Odporúčané polohy pre zraneného

Stabilizovaná poloha - používame pri bezvedomí, vracaní, alebo krvácaní z úst pokiaľ pacient sám dýcha a nehrozí mu zastavenie srdcovej činnosti. Poloha môže byť uplatnená na pravom i ľavom boku.
Poloha na chrbte - bežná poloha pri poraneniach, keď" je pacient pri vedomí, ďalej pri poraneniach chrbtice (aj krčnej vtedy fixovať hlavu proti pohybu).
Protišoková poloha - pacient na chrbte, mierne pokrčené nohy v kolenách, ruky podložené nad úroveň hlavy

Transport: prakticky každé vážnejšie poranenie si vyžaduje prevoz a to najlepšie v ležiacej polohe. Preto, ak nie je vozidlo rýchlej pomoci, lepšie je transport zabezpečiť nákladým autom.

Prvá pomoc pri bezvedomí

Ranenému vyčistiť ústnu dutinu, uvolniť šatstvo v oblasti hrudníka a krku. Ak po zaklonení hlavy a uvolnení dýchacích ciest nezačne postihnutý dýchať, treba okamžite začať s umelým dýchaním z úst do úst.

Ak je dusenie zapríčinené otvoreným poranením hrudníka, treba ranu na hrudníku vzduchotesne uzavrieť" priložením sterilnej gázy, prekryť" igelitovým rúškom a prelepiť" širokým leukoplastom. Ak po uvoľnení dýchacích ciest začne postihnutý dýchať" uložíme ho do stabilizovanej polohy.

Dýchanie z úst do úst

Hlavu raneného zakloníme dozadu. Pod šiju položíme pravú ruku a zároveň mierne nadvihneme krk. Pravú ruku položíme na čelo a hlavu mierne tlačíme dozadu. Pritom palcom a ukazovákom stlačíme nos. Zhlboka sa nadýchneme, pritlačíme ústa na ústa zachraňovaného a vdýchneme do zachraňovaného vzduch. Sledujeme, či sa mu rozťahuje hrudník. V ďalšej fáze oddialime ústa a necháme pasívne zachraňovaného vydýchnuť. Po klesnutí hrudníka opakujeme ďalší vdych. Dýchame s frekvenciou 12 -14 krát za minútu.

Zlyhanie krvného obehu a obnovenie srdcovej činnosti

Činnosť srdca sa overuje hmataním pulzu na krčnej tepne. Ak pulz na krčnici nenahmatáme, okamžite začneme vykonávať nepriamu tzv. vonkajšiu masáž srdca. O záchrane života rozhoduje čas.

Pred masážou sa pokúsime "naštartovať" srdcovú činnosť energickým úderom päsťou na dolnú polovicu hrudnej kosti zo vzdialenosti 15-20 cm. Ak sa srdcová činnosť neobnoví, začať s vonkajšou masážou srdca.

Masáž srdca

Postihnutého položíme na chrbát na pevnú podložku. Ruky položíme na dolnú tretinu hrudnej kosti a hrudník raneného pravidelne stláčame.

Masáž je len vtedy účinná, ak pri každom zatlačení hrudníka nahmatáme na krčnej tepne pulz.
V prípade, že postihnutý súčasne nedýcha, treba kombinovať umelé dýchanie s nepriamou masážou srdca.
2 záchrancovia: na jeden vdych pripadne päť stlačení hrudníka
1 záchranca: pomer stláčania hrudníka a vdychov je 30:2