Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Vyhliadka pri Zelenej skale
Vyhliadka pri Zelenej skale Zatvoriť

Túra Vyhliadky v okolí Vyšného Slavkova

Na najvyšší vrchol Braniska - Smrekovicu som už išiel každou prístupovou trasou okrem jednej, vedúcej z Vyšného Slavkova. Práve túto trasu, na ktorej sú pekné vyhliadkové miesta, som konečne spoznal na skorú jar, hneď ako z hôr zmizol sneh. A hoci je trasa nenáročná, ponúka nádherné pohľady na okolitú krajinu.

Vzdialenosť
9 km
Prevýšenie
+669 m stúpanie, -669 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 03.04.2016
Pohoria
Branisko
Trasa
Voda
Priamo na trase nie je žiadna studnička
Doprava
Sabinov (vlak, bus)/Levoča (bus) - Vyšný Slavkov (bus, parkovanie pri kameňolome nad dedinou)
SHOCart mapy
» č.1109 Spiš, Levočské vrchy (1:50.000)

Trasu som mal v pláne asi pred dvomi rokmi, avšak plány vtedy prerušila spoločná poľovačka, ktorá sa konala presne v mieste, kadiaľ vedie turistický chodník. Na nenáročnú trasu presviedčam tiež mamu, ktorá sa rada pridá na prechádzky v prírode. Vyšný Slavkov je známa turistická dedinka, vedie odtiaľ množstvo značených trás a miestna komunita (Klub slovenských turistov Smrekovica - Kamilky) sa v turistike angažuje a snaží sa ju propagovať. Dedina je známa aj tým, že tu bol silný výver vody, ktorý sa spomína v písomných materiáloch z 13. storočia. V modernej histórií sa výver využíva na čiastočné zásobovanie vodou Prešova a šarišských obcí po trase vodovodu.

Trasa

Vyšný Slavkov, lom - sedlo nad Hejdovom - vyhliadka (kríž) - sedlo nad Hejdovom - Zelená skala - Smrekovica - Zelená skala - sedlo Prašivá - Vyšný Slavkov, lom

Začíname pri vyšnoslavkovskom kameňolome. Slnko je ešte zubaté a veľmi nehreje, ale obloha je jasná a po zime padne takéto počasie vhod. Začíname žltou značkou, ktorá sa bez kompromisov vyberá priamo do kopca a nedáva nám šancu na ľahší začiatok. Cesta vedie lesom doslova rozrytým od diviakov, až sa obzerám, odkiaľ nejaký vybehne.

Stúpanie je intenzívne a vedie priamo do kopca, bez akýchkoľvek miest na oddych na rovinke. Prvým miestom, kde sa dá konečne oddýchnuť je sedlo nad Hejdovom, kde je pekná lúka s prístreškami, ktoré sa dajú núdzovo využiť na prespanie.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Značka odtiaľ vedie prudko na juh, netreba sa však bezhlavo držať značky, ale treba si odbehnúť asi 5 minút opačným smerom k vyhliadke pri kríži. Je to trocha z kopca, ale panoráma stojí za stratenie pár výškových metrov. Nie je tu síce kruhový rozhľad, no čiastočný výhľad je kúzelný – celý Vyšný Slavkov a dolina Slavkovského potoka je priamo pred nami ako na dlani. Sčasti vidno aj vrcholky Tatier a Levočské vrchy.

Po nabažení sa výhľadmi sa vraciame na žltú značku a pokračujeme spevnenou a nenáročnou cestou bez veľkých prevýšení. Miestami sa objavujú ešte fliačiky snehu, ale slnko naberá na sile a vlieva do tela kopec energie a optimizmu. Zelená skala, ktorá je po ceste, nás vábi na nádherný rozhľadový bod, z ktorého vidieť Levočské vrchy, Spišský hrad, Tatry, dokonca aj zasneženú Kráľovu hoľu a dlhý hrebeň Nízkych Tatier.

Cesta na Smrekovicu sa zo spevnenej cesty postupne mení na lesný chodníček, vedúci pomedzi smreky. Pred záverečným stúpaním na vrchol Smrekovice je les úplne zničený. Pravdepodobne sa tu prehnala veterná smršť a les si to odniesol na plnej čiare. Kedysi mi bývalo týchto miest ľúto, ale potom si vždy uvedomím, že to je len nový začiatok pre nový les. Posledné výškové metre prekonávame cez kamenné polia a vrcholový bod je na dosah.

Na vrchole je prázdno, očakával som davy turistov v pekný deň. Ale teším sa z ticha a kľudu, ktorý tu je. Dávame si obed pri prístrešku Vresovianka, fotím pár záberov len tak z pasie, keďže to tu mám nafotené skoro v každom ročnom období a z každého uhla.

Vraciame sa k Zelenej skale. Hoci sme tu boli pred nejakou hodinkou, opäť sa na vyhliadku teším. Od skaly sa dá zísť miestnou žltou značkou do sedla Prašivá. Tu sa opäť napájame na žltú pásovú značku, ktorá vedie neďaleko archeologického náleziska Sihoť. Kedysi tu stál kostolík, ku ktorému sa konali púte, neskôr zanikol a jeho ruiny sa využili pri stavbe miestneho poľnohospodárskeho družstva. Pri archeologickom výskume sa odkryli základy kostolíka a našla sa dokonca strieborná minca z roku 1624. Lokalitu podrobne popisuje informačná tabuľa.

Rozsiahlymi lúkami nad Vyšným Slavkovom pokračujeme severne po žltej značke. Sú odtiaľ opäť nádherné výhľady do doliny. Už z diaľky vidíme miesto, kde máme odparkované auto, a tak opúšťame značku a mierime priamo z kopca do doliny. Lúky začínajú ožívať, občas preletí okolo včela, motýľ, ale zazriem aj líšku. Konečne je tu jar!

Zhodnotenie

Krátka túra je naozaj vďačným spôsobom ako stráviť nedeľňajšie popoludnie či už osamote, s rodinou alebo s priateľmi. Človek sa nemusí nikam ponáhľať, môže si v pokoji vychutnať výhľady a užívať si vôňu a prívetivosť lesa. Niekedy k dosiahnutiu krásnych miest netreba celodenné prechody, stačí prejsť len pár kilometrov. Vlastne, moje pocity z hôr nikdy neboli priamo úmerné prejdeným kilometrom, skôr vždy súviseli s duchom a čarom krajiny, ktorú navštívim. A tieto miesta si určite obľúbi každý.

Fotogaléria k článku

Najnovšie