1. deň

Brno, Královo Pole – Zaječí hora – rozhľadňa Ostrá hora – Soběšické rybníčky – Mokrá hora – Údolí Ponávky – Lelekovice – rozhľadňa Babí lom – U Jelínka – Vranov – Adamov – Alexandrova rozhľadňa – Babice nad Svitavou – U Výpustku – Křtiny; autobusom do Jedovic – kemp Olšová pri VN Olšovec

S Mivym sme sa stretli na stanici v Brne a spoločne sme pokračovali vlakom do Královho Pole. Po vystúpení z vlaku sme prešli podchodom na druhú stranu a začali stúpať úzkym chodníčkom pomedzi záhrady. Potom sme prekrižovali asfaltku a vstúpili do lesoparku. Sú v ňom tri rybníčky a miestni ho hojne využívajú k pohybovým aktivitám. Je tu pekná murovaná studnička, kde sa dá nabrať pitná voda. S vďakou sme ju využili, lebo deň bol od rána slnečný.

Miernym stúpaním sme sa dostali k oceľovej rozhľadni. Miesto má zaujímavú históriu. V roku 1718 tu dostavali a vysvätili jezuitskú kaplnku. Pre spory o jej správu ju napokon v roku 1785 zbúrali. Avšak v roku 1759 riaditeľ viedenskej jezuitskej hvezdárne si vybral jej stred ako východzí bod trigonometrického merania zemegule, ktoré dokázalo, že naša Zem má tvar gule. V roku 2008 tu slávnostne otvorili 19,1 m vysokú rozhľadňu. Sú z nej prekrásne 360-stupňové výhľady do šíreho okolia. Hore točitým schodiskom som vyšiel bez problémov a s Mivym sme sa dlho kochali výhľadmi. Napokon sme sa pobrali ďalej.

Rozhľadňa Babí lom

Chvíľu sme kráčali lesom po žltej značke, no neskôr sme odbočili a išli neznačene k Soběšickým rybníkom. Roku 1987 toto územie vyhlásili za chránené územie na ochranu mloka veľkého. Z lesa sme vyšli na asfaltku, ktorá išla okolo veľkého rybníka. Zrazu nám k nohám pristál malý netopier. Nevládal vzlietnuť, nuž sme ho paličkou aspoň dotlačili k stromu, aby ho nezrazili cyklisti. Na druhej strane cestičky pod stromami sme objavili veľkú drevenú kostru. Či po prehodení celtoviny cez ňu slúži ako stan, netuším. Na konci rybníka stojí bývalá stanica železnice, dnes rekreačné zariadenie. Z rybníka voľakedy v zime ťažili ľad pre miestny pivovar.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Cestičkou zdravia sme pokračovali údolím riečky Ponávka do Lelekovic. To sme boli len v tielkach a kraťasoch, lebo slnko nemilosrdne pálilo. Po prejdení obcou sme začali dosť strmo stúpať lesom k rozhľadni Babí lom. Stojí na skalnom ostrohu a v jej základoch je miestnosť, kde sa dá prespať. Je to najvyšší bod v okolí Brna. Do začiatku II. svetovej vojny tu stála Ripkova vyhliadka a v roku 1961 tu otvorili betónovú, postavenú vďaka členom TJ Sokol Lelekovice pod vedením MUDr. Albrechta. V roku 1949 ho neprávom perzekvovali a až 1968 ho plne rehabilitovali. Po oceľových schodoch sme vystúpili na vyhliadkovú plošinu a naskytol sa nám úžasný výhľad doďaleka. Škvŕkajúce bruchá nás zohnali dolu. Vytiahli sme varič, ešus a ukuchtili sme si teplý obed. Takto posilnení sme chvíľu pozorovali pána, ktorý pre potechu prítomných vyrábal veľké mydlové bubliny v bublifuku. Vraj je tu každý deň pekných pár rokov. Vcelku ostrým, skalnatým hrebeňom sme sa presunuli asi 500 m na rázcestie a zbehli do Vranova.

Alexandrova rozhľadňa

Cestou sme sa zastavili vo veľkom altánku. Tu by pod strechou prespalo aj 10 ľudí. Vo Vranove je belostná budova kláštora. Do kostola sme nešli, lebo sa nám nechcelo obliekať a vstup v krátkych rukávoch a nohaviciach bol zakázaný. Ako sme prechádzali mestečkom, zaujal nás pred jedným domom oceľový totem. Na mesto nezvyčajné.

Po žltej značke sme stúpali lesom na hrebeň a z neho potom dolu do mestečka Adamov. Za stanicou sme sa zastavili v záhradnej reštaurácii na kofolu. Bolo to tu plné turistov a cyklistov. Pomedzi paneláky sme stúpali k lesu a ním dosť strmo po zelenej značke ku kamennej Alexandrovej rozhľadni. Vstup je nad zemou a ide sa k nemu oceľovým schodiskom. Zhora je neskutočne nádherný výhľad na celé údolie, fakt prekrásne miesto.

Keď sme sa nakochali dosýtosti, pokračovali sme lesom dolu do Babic a po červenej značke do pútnického miesta Křtiny. Stojí tu kostol Panny Marie, postavený v prvej polovici 18. storočia podľa návrhu slávneho architekta Santiniho. Spolu s kaplnkou sv. Anny a budovou bývalého probošstva je od roku 2008 NKP ČR. Mal byť otvorený už len chvíľu, a tak sme radšej zašli do penziónu na Vineu a skvelý zákusok.

Potom nás autobus odviezol do 6 km vzdialených Jedovnic a z nich sme popri brehu priehrady došli do kempu Olšová, kde som objednal ubytovanie v chatke. Po menších problémoch, keď recepčná bola na svadobnej hostine a potom nás hodinu nevedela zapísať do počítača, sme sa ubytovali, osprchovali, navečerali a zaľahli.

2. deň

VN Olšovec, kemp – Budkovan – Podomský potok – Rakovecké údolie – Pod Černovem – Račice – Pistovický rybník – Kopaniny – Drnovice Na Žlebu – rozhľadňa Chocholík – Pod rozhlednou – Drnovice – Vyškov

Spalo sa nám dobre, a hoci malo v noci mrznúť, nám v spacákoch bolo teplo. Vstávali sme skoro a po raňajkách sme po siedmej kráčali poľnou cestou do Rakoveckého údolia. Tu na štrnástich paneloch sme sa dozvedeli mnoho informácií o vzniku a o živote v stredovekých dedinách a o posolstve, ktoré nám tu zanechali Kelti. Vychutnávali sme si kráčanie po rovine, slniečko a zaujímavé informácie o osídlovaní kraja v dávnoveku.

Objavili sme prvé jarné kvety, a tak sme fotili a fotili. Neďaleko studničky Pavlínka sú na strome prehodené topánky ako spomienka na okradnutého a zavraždeného obuvníckeho učňa. Prešli sme popod skalnaté bralo, prešli sme potok a v otvoroch skaly nás zaujali malé postavičky zvierat, ktoré tu zanechali okoloidúci. Potešení na duchu milým zážitkom sme došli na lúku s klasickou drevenou chatkou. Sadli sme si na stoličky vytesané k polien okolo ohniska a dali sme si keksíkovú desiatu. Neďaleko je artézsky prameň, ktorý svedčí o dvojitom zaplavení Rakoveckého údolia morom v treťohorách.

Trošku rozbahnenou lesnou cestou sme pokračovali ďalej. Minuli sme maringotku s terasou, kde by sa dalo prespať, keď navyše je neďaleko prameň, a došli sme do Račic. Je tu veľký kaštieľ, v ktorom je teraz doškoľovacie stredisko kuchárov. Prešli sme mestečkom a po asfaltke došli do obce Pistovice. Za ňou cez polia s repkou olejnou k rybníku s hostincom. Po hrádzi sme vošli do lesa a po žltej sme cez les došli k asfaltke do Drnovic.

Tesne pred mestečkom sme začali po modrej značke stúpať lesom k rozhľadni Chocholík. Je kovová a dosť vysoká. Otvorili ju v roku 2011. Mal som trošku psychické problémy vyjsť hore na vyhliadkovú plošinu. Navyše, keď na jej roštoch začali naschvál skákať motorkári, ktorí tu tiež boli, bol som vcelku rád, že idem dole a veľmi som si výhľady neužil. Začal fúkať celkom svieži vetrík, a tak sme nahodili vetrovky a vykročili mladou alejou na posledný úsek vandru.

Vyhodnotili sme, že sa nám oplatí dôjsť do Vyškova, ako čakať na spoj v Drnovicích a tri razy prestupovať. Po 65 km sme došli k železničnej stanici. Na prekvapenie nám hneď šiel vlak a o 16.50 h som bol v Bratislave. S Mivym sme sa rozlúčili v Břeclavi. Obaja sme boli nadšení vandrom a sľúbili sme si čoskoro ďalší rozhľadňový.

Užitočné odkazy

• www.lelekovice.cz/o-obci/turistika/-babi-lom/
• www.adamov.cz/alexandrova-rozhledna-2609
• wikipedia.org/wiki/Kostel_Jména_Panny
• www.dokempu.cz/jedovnice/kemp-atc-olsovec-314/
• www.oudrnovice.cz/rozhledna/
• www.rakoveckeudoli.cz

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek