Drvivá väčšina Cserhátu patrí do Novohradskej (maď. Nógrád) župy, len malá časť k Peštianskej. Najvyšší vrch je Naszály (652 m n. m.), ktorý leží až pri Vacovi (maďarsky Vác) neďaleko Dunaja (aj keď mne by skôr opticky pasoval k Boržoňu (Börzsöny). Zalesnenosť je do 50 %, les sa strieda s lúkami a poliami a v dolinách aj s močiarmi. Na niektorých miestach vystupuje na povrch aj skalný podklad so zaujímavými andezitovými skalnými útvarmi, na niektorých z nich stoja hrady. Najznámejší je hrad Havraní kameň (Hollókő), pod ktorým sa nachádza rovnomenná dedina, ktorá je zapísaná do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO (je to akýsi "maďarský Vlkolínec").

Hrad Čuvár (Csövár)

Na hrad Čuvár (Csövár) idem z dediny Níža (Nézsa), kde je osadená dvojjazyčná tabuľa. Parkujem na okraji dediny, kde má podľa mapy začínať značená trasa. Naozaj to tak je, značiek je dokonca viac ako v mape. Najprv treba prejsť cez pol dediny, až sa z nej konečne vymotávam a pri rybníku na športový rybolov (zákaz vstupu) vchádzam do lesa. Cesta je zo začiatku hodne blatistá, ale po vstupe do lesa je to už lepšie.

Po pravej strane zbadám nejaké skaly, tak sa tam idem pozrieť a pokračujem po nevysokom skalnom hrebienku a neskôr popri ohradenom lese (obora alebo škôlka) smerom na Kamenný kopec (Vas-hegy, 358 m n. m.), pod ktorým sa napájam na červenú značku. Na Kamenný kopec (Vas-hegy) ide chodník strmo - rovno do kopca (maďarská klasika). Z vrchu sú pekné výhľady a z jednej strany tiež strmé skalné zrázy. Mali byť odtiaľto za priaznivých podmienok vidieť aj Vysoké Tatry (vzdialené skoro 170 km). Ja som ich nevidel, ani Nízke – na hrade Szanda som mal väčšie šťastie... Po okraji skál prejdem ďalej do sedielka medzi Vas-hegy a hradným vrchom (333 m n. m.).

Cestou nachádzam mŕtvu líšku priamo na chodníku a sú tu tiež pekné výhľady. Na hrad nie je stúpanie také strmé, ide sa po starej prístupovej ceste (treba odbočiť na červenú značku hradu). Zrúcaniny sú pomerne rozsiahle, muriva je zachovaného dosť, dokonca aj hradná cisterna (je oplotená, keďže je dosť hlboká) a v bráne nachádzam geoskrýšu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Pevnosť je z 13. storočia, vrchol svojej slávy hrad dosiahol za vlády kráľa Mateja Korvína, patril k významným oporným bodom proti Turkom, ale roku 1551 bol dobytý. Uhorskými vojskami bol získaný naspäť až v roku 1687. V 18. storočí bol čiastočne zbúraný a materiál bol použitý napríklad aj na výstavbu kaštieľa v obci Níža (Nézsa). V päťdesiatych rokoch minulého storočia boli ruiny zakonzervované a čiastočne opravené (vyčistená cisterna, odstránené kroviny a podobne). Z jednej strany stojí hrad na hrane skalného útesu, ktorý s prerušeniami pokračuje ďalej smerom na dedinu Čuvár (Csövár). Vyberám sa teda až tam na posledný skalný výčnelok a cestou hľadám či sa niekde nedá zísť dole pod skaly. Podarí sa mi tam zísť a pohľad na skaly, na ktorých stojí hrad je odtiaľto úchvatný. V skale sú previsy, malé jaskynky, nachádzam aj niečo ako negatív komína (ako keby ste zo skaly vyrezali komín) - dole je to diera zahĺbená ako studňa a hore je to diera vrezaná do skaly.

Výhľady sú podobné ako z Kamenného kopca (Vas-hegy), ale smerom na západ obmedzené. Je odtiaľto vidieť v diaľke aj hrad Szanda, môj ďalší cieľ. Vtedy som ešte nevedel, že to je on, ale tento dvojvrchol Szanda plus neďaleký kopec s kameňolom je veľmi osobitý a nezameniteľný.

Do dediny sa vraciam rovnakou cestou, obzriem si tunajší kaštieľ a cintorín, na ktorom majú byť terénne stopy po ďalšom hrade. Nie sú o ňom písomné zmienky, ale sú tu pekne viditeľné stopy po priekope hlbokej ešte stále asi 1,5 m a po plošine okolo 39 x 35 m, kde stál podľa archeologického výskumu malý stredoveký hrádok. Na cintoríne je tiež mnoho pekných starých náhrobkov. Mená sú síce slovenské (Kucsera, Turcsan, Trabalka, Klúcsik), ale nápisy sú v maďarčine, nie ako v Kestúci (Kesztölc) pri Ostrihome (Esztergom).

Hrad Szanda

Autom sa presúvam do dediny Szandaváralja, odkiaľ sa vyberám na druhý dnešný hrad Szanda (529 m n. m.). Idem po modrej značke najprv lúkou (v lete to musí byť pekné), do lesa sa vnáram až pri prameni Mária-forrás, je tu aj kaplnka a lavice na sedenie. Kaplnka je krytá zeleným plastom, dosť nezvyklé a nie príliš vkusné. Zelený plast je ako päsť na oko... Pokračujem cez les údolím Gyurinka až do sedla medzi hradom a neďalekým kopcom, kde je kameňolom. Odtiaľto je to len 840 m na hrad po modre L-kovej značke. Skál pribúda a prichádzam ku geologickej pamätihodnosti na okraji hradného vrchu. Ide o svah tvorený andezitovým prúdom (podobne ako pod Šomoškou, ale tento je rovný). Je tu pekne vidno stĺpovitú odlučnosť, okolo je zábradlie, lebo je veľmi strmý. Krása. Keď sa pokochám pokračujem na hrad.

Nie je známe, kto a kedy postavil prvý kamenný hrad. Prvá zmienka pochádza z roku 1311, neskôr bol majetkom kráľovnej Barbory Celjskej či Báthoryovcov, ktorí ho nedostatočne zabezpečili proti Osmanom, a tak ho v roku 1546 ľahko dobyli. Známa je legenda, ako turecký kapitán hradu aga Hubiár a Juraj Kapitán, veliteľ hradu Havraní kameň (Hollókő) v súboji vyriešili otázku výkupného za zajatcov. Podľa legiend v roku 1551 sa uhorskí vojaci dostali do hradu cez tajný tunel a všetkých pohanov zabili. (Podobne aj pri dobytí pevnosti Nové Zámky nechali Turci kresťanov odísť, ale keď keď ich dobyli kresťania späť, tak všetkých Osmanov povraždili.) Potom hrad nechali vyhodiť do povetria a odvtedy chátra.

Pevnosť je na skale, z troch strán sú strmé skalné steny. Z hradu sa zachovalo len pár múrov, ale Szanda je známa najmä krásnymi výhľadmi. Tiež by mali byť vidieť až Tatry (maximálny dohľad 155 km) a naozaj bolo v diaľke vidieť zasnežené vrcholy, vidieť aj Matru, ale Fatru nie... Výhľad je parádny, panoramatický. Kúsok schádzam pod skalu, aby som si pohľad na hrad vychutnal aj zdola. Pohľad odtiaľto je tiež impozantný. Szanda prekonala moje očakávania. Z hradu zbieham rovnakou cestou.

Záver

Na Slovensko prichádzam cez Balážske Ďarmoty (Balassagyarmat) a cestou sa ešte zastavujem vo Veľkej Čalomiji pri Pustom kostole a v Ipeľskom predmostí pozrieť Ipľom zaplavený les. S Cerovou vrchovinou (Cserhát) som ešte neskončil, je tu ešte pár hradov a iných zaujímavostí, ale o tom zas nabudúce...