Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Rozhľadňa Krivoš
Rozhľadňa Krivoš Zatvoriť

Túra Kuřim – Štěpánovice – hrad Veveří

Na druhý rozhľadňový vander v roku 2016 sme sa s Mivym vybrali v júli. Už tradične Slovenskou strelou o 6.10 h z Bratislavy do Brna a odtiaľ po prestupe ešte do mestečka Kuřim. Naplánovali sme si toho požehnane – štyri rozhľadne, prehliadku kláštora Porta Coeli, hradu Veveří a plavbu loďou po Brnenskej priehrade. Počasie bolo až veľmi slnečné, ale zvládli sme to.

Vzdialenosť
50 km
Prevýšenie
+1258 m stúpanie, -1219 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
2 dni
Obdobie
leto – 23.07.2016
Pohoria
Česká republika - Morava: Bobravská vrchovina, Boskovická brázda, Hornosvratecká vrchovina a Križanovská vrchovina (Přírodní park Svratecká pahorkatina)
Trasa
Nocľah
Tišnov (penzión Pluto)
Doprava
Brno (vlak, bus) - Kuřim (vlak, bus)
Brno (vlak, bus)

1. deň

Kuřim – rozhľadňa Zlobice – Malhovická pecka – rozhľadňa Čebín – Drásov – rozhľadňa Klucanina – Tišnov – Předklášteří – rozhľadňa Krivoš – Štěpánovice

Hneď po vystúpení z vlaku v mestečku Kuřim nám bolo jasné, že tento deň bude veľmi ťažký. Slnko totiž pálilo od rána. Po červenej značke sme sa vymotali z mestečka k rybníku Srpek. Po úzkej asfaltke sme minuli ranč s koníkmi a začali stúpať lesom. Chodník bol oplotený a za ním sa lesom motali ovečky. Vyšli sme na hrebeň a po zelenej značke sme sa vybrali doľava. Presne po hodine sme zastali pred reštauráciou v bývalom vojenskom raketovom areáli. Veľmi ochotný pán nám, hoci ešte nemali otvorené, dal uvariť ovčiu klobásku a porozprával nám, čo-to o histórii základne a jej súčastnosti. Dá sa tu ubytovať v bývalých vojenských ubikáciách, deti sa môžu povoziť na somárikoch, večer si opekať, cez deň prechádzať po lese.

Posilnení sme sa vybrali k neďalekej rozhľadni. Je to bývalá budova leteckej kontroly. Schodiskom sme vyšli do miestnosti s dvomi presklenými stenami a dverami sme sa dostali na v podstate balkón. Je odtiaľ perfektný výhľad do šíreho okolia. Keď sme sa vynadívali, zišli sme dolu a lesom po chodníku s náučnými tabuľami sme prišli k poľu s bôbom či niečím podobným. Uprostred boli dva skalnaté kopčeky prírodnej pamiatky Malhostovická pecka. Na jar tu vraj kvitne 5 000 kusov ponikleca veľkokvetého. Na Drásovskom kopčeku je skalné okno, pozostatok zrúteného stropu neveľkej jaskyne.

Rozhľadňa Čebín

Prešli sme k asfaltke, ktorá nás doviedla do areálu vápenky, a keď sme ním prešli, začali sme v dusne stúpať lesom k rozhľadni Čebín. Je to 38 m vysoký telekomunikačný stožiar, okolo ktorého sa vinie schodisko na vyhliadkovú plošinu vo výške 30 m. V altánku sedel chlapík, ktorý nám predal za 20 Kč vstupenku a zapožičal informačný materiál. Ruksaky sme nechali dolu a hlavne ja som sa značne pomaly sunul hore. Výhľad stál za námahu. Dokonalý (360 °), ktorému nič nestálo v ceste. Vietor nás po čase poslal dolu a dali sme si keksíkovú desiatu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Po posilnení sme zišli lesnou cestou k asfaltke a po chodníku vedľa nej sme došli do Drásova. Prešli sme ním a nasledoval nepríjemný úsek po asfaltke, kde nás míňalo dosť áut. Minuli sme pekne zreštaurovaný stĺp so svätými obrázkami a za mostom sme opäť vošli do lesa. Potešili sme sa nálezu zopár hríbov, ale nechali sme ich miestnym. Lesnou cestou sme stúpali a obdivovali drevené tabule s vypálenými obrázkami lesných zvierat. Na vrchole kopca bola kopa kamenia s krížom a tu som si uvedomil, že ideme zle. Vrátili sme sa kúsok pod vrchol a pokračovali po lesnej ceste doprava k rozhľadni Klucanina.

Rozhľadňa Klucanina

Je to krásna murovaná rozhľadňa, vysoká 26,8 m. Na vyhliadkovú plošinu sa stúpa vnútorným schodiskom a na mnohých tehlách sú mená darcov finančných prostriedkov na jej výstavbu. Zvrchu je úžasný výhľad doďaleka a hlavne pre nás s výškovými problémami je výstup, ako aj výhľad bez akýchkoľvek problémov. Dole sme sa naobedovali a lesom zišli po Náuční stezce pro nejmenší děti do Tišnova. Je fajn, že niečo takéto napadlo rodičov z Mateřského centra Studánka v Tišnove a deťom takto približujú, čo všetko môžu v lese vidieť.

Tišnov je pekne zrekonštruované historické mestečko. Zasadli sme si neďaleko radnice pod slnečníky na kofolu. Slnko naozaj doslova pieklo. Nechcelo sa nám vyliezať z tieňa, no čakala nás ešte celkom slušne dlhá cesta, a tak sa napokon nedalo nič iné robiť, len vykročiť na slnko. Zišli sme mestečkom k mostu cez riečku Svratka a došli sme ku kláštoru Porta Coeli v Předklášteří. Bol založený 1233 kráľovnou Konstancií, vdovou po Přemyslovi Otakarovi I. Žiaľ, došli sme práve v okamihu, keď pustili dnu posledných návštevníkov. Tak sme si ho prezreli aspoň zvonku a navštívili sme Podhorácke múzeum.

Rozhľadňa Krivoš

Potom sme pokračovali po asfaltke, pomaly stúpajúcej Prírodným parkom Svratecká hornatina. Medzi asfaltkou a lesom boli lúky, na ktorých traktor obracal pokosenú trávu. Došli sme k poľnej ceste a po nej sme vystúpili k drevenej rozhľadni Krivoš. Jednoduchá, nevysoká, ale výhľad z nej bol parádny. V diaľke sme videli okrem iného aj železničný viadukt – most Míru. Má rozpätie oblúka 120 m, dĺžku 300 m a výšku 30 m. Je to najväčší železobetónový oblúk v ČR. Neďaleko je ešte rozhľadňa Babylon, ale na ňu sme už nešli, lebo tam odstránili schodíky na vyhliadkovú plošinu.

Lesom sme zišli do obce Štěpánovice a vlakom sme sa odviezli do Tišnova, kde sme v penzióne Pluto mali zabezpečené ubytovanie.

2. deň

Tišnov – Březina – Heroltice – Šárka – Veverská Bitýška – Mečkov – hrad Veveří + Brněnská přehrada (loďou do prístavu Brno-Bystrc)

V noci sa spustil dážď a aspoň trochu ochladil rozpálenú prírodu. Vstávali sme pred šiestou, lebo nás čakal kus cesty a prehliadka hradu. Raňajky, tak ako večeru sme si uvarili v kuchynke a pred siedmou sme kráčali mestom. Za železničnou stanicou sme sa napojili na červenú, prešli sme cez železničnú trať i obchvat Tišnova a konečne sme pod kopcom Bačkovec kráčali okolo Svratky.

Údolím Svratky

Cyklocesta nás doviedla k chatovej osade a z nej sme došli do obce Březina. Je v nej zrekonštruovaný bývalý mlyn, dnes armatúrka. Vyšli sme na lúky vedľa Svratky a tie nás doviedli do údolia pod kopcom Sokolí. Na našej strane Svratky bolo neskutočné množstvo chát a na druhej sa strmo dvíhal les. Prechádzali sme aj okolo típí detského tábora YMCY.

Za veľkou zákrutou sa Svratka zarezala do kopca Kopaniny a chodník išiel možno aj 10 metrov nad jej tokom v strmom svahu. Bol veľmi úzky a po daždi dosť klzký. Mal som len tenisky, a tak trochu mi lepilo. Prešli sme však nebezpečný úsek bez nehody. Keď sa opäť údolie rozšírilo, prišli sme k mostu. V korune stromu bol vyložený veľký medveď. Asi ho niekto vylovil z vody. Chodník prešiel do asfaltky a my sme sa ocitli pri areáli fabriky vyrábajúcej zdravotnícke pomôcky - Hartmann Rico, čiže vo Veverskej Bytíške. V mestečku práve boli krojované slávnosti a ľudia kráčali na krojovanú omšu. Škoda, že sme sa nemohli zdržať, ale deň má len 24 hodín.

Popri brnenskej priehrade

Takto sme len prešli mestečkom a lúkami sme došli k prístavu. Práve z neho vyplávala loď. Teoreticky sme už tu mohli na ňu nastúpiť, no my sme chceli peši dôjsť až k štátnemu hradu Veveří. Prešli sme popod cestu a pokračovali sme úzkou cestičkou, obklopení z oboch strán vodou. Po čase chodník vyústil na pravom brehu priehrady a pokračovali sme lesom nad chatami na jej brehu. Z lesa sme vyšli na okraj poľa a na pravej strane sa objavil kostolík obohnaný múrom. S Mivym sme sa zhodli, že sme ho nedávno videli v jednom českom mysterióznom seriály.

Na lúčke na okraji lesa sme našli flek a symbolický cintorín T. O. Veveří. To sme už pred sebou videli múry hradu Veveří. Je to dosť veľký hrad a neustále sa tu od roku 1999 pracuje na jeho rekonštrukcii. Hrad poničili boje v apríli 1945, prestavba na lesnícke učilište a hlavne prestavba na medzinárodné študentské centrum brnenských škôl. Platí sa vstupné do areálu, a potom sa človek ešte môže rozhodnúť pre rôzne okruhy v budovách hradu. My sme si vybrali okruh o stavebnej histórii hradu a veru sme ho prelozili od veže po pivnice. Bolo tu more ľudí, je to výletné miesto Brňanov. Prezreli sme si samozrejme aj areál, a potom sme okolo zvyškov skleníkov opustili hrad.

Zišli sme k drevenému, do oblúka postavenému mostu, ktorý nás doviedol k studničke a skale, z ktorej bol pekný výhľad na hrad nad nami. Na opačnú stranu bolo vidno nový betónový oblúkový most. Starý vyhodili Nemci pri ústupe do vzduchu. Vedľa neho je prístav, a tak sme sa zaradili medzi čakajúcich na loď. Keď prišla, kúpili sme si lístky, usadili sme sa vzadu na hornej palube a vychutnávali sme si netradičný záver vandru. Vystúpili sme v prístave Brno-Bystrc. Neďaleko je brnenská ZOO a tu už bolo ľudí fakt more. Došli sme na električku, ktorá nás doviezla na železničnú stanicu. Mali sme čas pred odchodom vlaku sa konečne najesť.

Plní zážitkov sme potom zalomili palce, každý nastúpil do svojho vlaku a sľúbili si, že to nebol náš posledný rozhľadňový vander.

Užitočné odkazy

Fotogaléria k článku

Najnovšie