Trasa

Bojná, ranč pod Babicou - Hradná dolina - hradisko Bojná-Valy - Hradisko - jaskyňa Opálená skala - Podhradie, chaty - Úhrad - Mačacia skala - Tesáre, Kokošová (Tesársky park) - Bojná

Bojná-Valy

Auto som odstavil pred rančom pod Babicou a vyrazil som hore dolinou. Na rázcestí som natrafil na náučný chodník, z ktorého dokončili iba časť. Je to škoda, pretože plánovaná trasa je zaujímavá.

V doline Hradného potoka som minul chatky a začal som stúpať hore hrebienkom. Zrazu som kútikom oka čosi zaregistroval. Mláďa dravca sediace na konári tesne nad zemou. Za jazdy som vytiahol fotoaparát a cvakol som ho. Túra začala dobre.

O pár minút som prišiel k mohutným valom. Leží tu jedno z najväčších slovanských hradísk, Bojná-Valy. V opevnení je prerazený čiastočne rekonštruovaný vstup - východná brána. Hradisko zaberá dvojicu oblých vrcholov a sú na ňom rekonštrukcie zrubov, ktoré sú čiastočne zapustené do zeme. V každom je malá piecka a vyvýšená posteľ. Pri západnej bráne zrekonštruovali val opevnenia. Zvonka bol obložený skalami.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Hradisko strážilo cestu spájajúcu Považie s Ponitrím a vyberali na ňom mýto. V 9. storočí valy zosilnili, a to najmä na západnej strane, z ktorej očakávali útok. Nakoniec útočníci hradisko dobyli.

Bojná 2

Prešiel som sa po južnom vale opevnenia a zbehol som do doliny Hradného potoka. Nato som s kompasom v ruke preliezol hrebienok, na ktorom som vyplašil muflóny. Neskôr som videl aj zopár srniek a nejaké lane.

V doline Bojnianky som hľadal tabuľu náučného chodníka, žiadnu som však nenašiel. Ani značky. Vybehol som na kopček Hradisko. V minulosti tu stál satelit Valov, malo by sa to volať Bojná 2, alebo Bojná 3. Kopček obkolesuje slabo viditeľný val. Jediné miesto, kde ho vidno lepšie, je šija, ktorou je ostroh spojený s priľahlým svahom.

Okolo Úhradu

Zbehol som do doliny Lieskového potoka. Chvíľu som kráčal dnom a nato som odbočil na tiahly hrebienok. Pekne z neho vidno samoty Dolina. Chvíľu som išiel po modrej značke, ktorú som prešiel ako študent počas Inoveckej 50-ky, a cestou som obišiel Holé Brehy. Rezervácia je asi najkrajším miestom Považského Inovca.

Prišiel som na zelenú značku, ktorú som prešiel pred rokmi s potomkom, a začal som prudšie stúpať. V sedle sa pilčíci zabávali tým, že haluzinou zahádzali turistický chodník. Keď som neskôr stúpal na Úhrad, stretol som turistov so psom, ktorí práve na tomto mieste zišli zo značky a zablúdili.

Opálená skala

Počas zostupu sa človeku otvárajú prvé výhľady na Topoľčiansky hrad. Je to pekná ruina, ale dnes som na ňu nešiel. Zahol som doprava a stúpal som okrajom zjazdovky. Približne pri stĺpe číslo 7 mi navigácia zavelilo zahnúť doľava a po krátkom traverze som sa ocitol pri jaskyni.

Jaskyňa Opálená skala je verejnosti voľne prístupná. Vyzbrojený baterkou som nazrel dnu, avšak príliš ďaleko som nešiel. Jaskyňa sa prudko zvažuje a na vlhkej zemine sa mi šmýkalo. Už pár metrov za vstupom sa dajú nájsť náznaky kvapľovej výzdoby.

Úhrad

Vrátil som sa na zjazdovku a cestičkou pomedzi borievky som stúpal na kopec. Na malej lúčke pri ohnisku som si oddýchol a zjedol som obed. Potom som vo výstupe pokračoval. V mladej bučine bude čoskoro veľa jahôd.

Vyliezol som na Úhrad (685 m). Na kopci ma prekvapila vrcholová kniha. Je tu preto, lebo na vrchole končí významová odbočka modrej značky. Kúsok pod vrcholom je informačná tabuľa, na ktorej sa píše, že tu v minulosti stálo Laténske hradisko. Jeho valy sú na južnej strane kopca dobre viditeľné ešte aj dnes.

Mačacia skala

Prekrižoval som modrú značku a zostupoval som oblým hrebienkom. Najprv nadivoko lesom, neskôr sa ku mne pridala cesta. Keď serpentínou zbehla do sedla, odbočil som z nej a vyštveral som sa na Skalku. Na vrchole kopčeka je skala, z ktorej je výhľad južným smerom. Avšak ešte pred vrcholom je na severnom svahu nádherná skalná ihla Mačacia skala, či Mačací chvost. Nikdy by som nepovedal, že môže byť takáto štíhla skalná veža v Považskom Inovci.

Na vrchole Skalky som si odfotil poniklece a pomedzi skalné bloky som zbehol späť na cestu. Nasledoval nudnejší úsek výletu, no keď cesta zahla kamsi doprava do doliny, opäť bol hrebienok zaujímavejší. Zjavili sa na ňom húštiny a zemné strže, ktoré bolo treba križovať. Avšak najviac ma tam fascinovala „obesená borovica“. Strom sa zlomil a pri páde sa zakliesnil medzi ďalšie. Teraz tam visel a kmeň mu končil kusisko nad zemou.

Kokošová

Vyšiel som z lesa a krížom cez pole som prišiel k zámočku Kokošová pri Tesároch. Zámoček je súkromný, vstup strážia kamery, no hneď vedľa neho je chránený Tesársky park, ktorý si možno pozrieť. Parčík je malý, ale páčil sa mi.

Nasledoval návrat poľnými cestami a asfaltkou k ranču pod Babicou. Ráno stáli pri točni autobusov dva karavany, teraz tu strašilo jedno auto vedľa druhého a okolo nich davy výletníkov.

Záver

Výlet som plánoval dlhšie a myslím, že sa oplatilo merať sem cestu. A to som ďalšiu atrakciu, Topoľčiansky hrad, vynechal, pretože som na ňom bol nedávno. Možno sa naň vyberiem nabudúce, keď si spravím okruh cez Panskú Javorinu (rozhľadňa).

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek