Pri odbočke cesty do dediny nás víta symbol obce - veľký čierny havran. Keďže sme išli v nedeľu a je to jedna z top lokalít, mal som obavu, či bude kde zaparkovať, ale nebol to žiadny problém. Zaparkovali sme na parkovisku vo výstavbe, mali sme ho celé pre seba, zaparkovať sa dá aj pri informačnom stredisku, dokonca asi zadarmo. Vyrážame po náučnom hradnom chodníku k pevnosti (je to kúsok).

Hrad Havraní kameň

Hrad Havraní kameň (Hollókő) postavili po tatárskom vpáde. Prežil tiež obdobie osmanskej nadvlády (oslobodil ho kráľ Jan Sobieski s poľskými vojskami), ale po stavovských povstaniach bol v roku 1711 od Leopolda I. vydaný príkaz na jeho zbúranie. Zachránil ho nedostatok peňazí, zbúrali sa len niektoré časti ako vchody a mosty. Ale v nasledujúcich stáročiach v dôsledku poveternostných vplyvov a rozoberania miestnymi obyvateľmi na stavebný materiál sa naozaj poškodili jeho múry. V zrúcaninách istý čas dokonca bývali chudobní ľudia z okolia. Ale dodnes je to najzachovalejší stredoveký hrad Novohradskej župy (Nógrád). Od roku 1996 je po archeologickom výskume a po oprave otvorený pre návštevníkov.

Z hradu by za ideálnych podmienok mal byť vidieť napríklad štít Satan vo Vysokých Tatrách (maximálny dohľad by mal byť 136 km). Neviem to rozoznať, ani na to nemám techniku, ale videli sme nejaký zasnežený hrebeň, možno Poľanu alebo Nízke Tatry...

Sedliacke kúpele a Pustovnícky vrch

Po prehliadke pevnosti, kde sú expozície z dejín hradu a tiež makety hradov na tzv. severnej hradnej ceste, si dáme kávu v hradnej kaviarni. Ďalej pokračujeme na druhú zrúcaninu (zvyšky) hradu Sztrahora na kopci Pusztavár. Najprv sa vyberieme iným smerom, je to tiež modrá značka, ale ide inde. Ešteže máme navigáciu, pozriem do mapy a vidím, že treba ísť dole do údolia pod hradom a tam sa napojiť na modrú značku. Je tu dokonca značka, ktorá v papierovej mape nie je, tak po nej schádzame dole a prídeme k miestu, kde kedysi boli tzv. sedliacke kúpele (1936 – 1965). Je tu prameň (kedysi bol z neho zásobovaný hrad, voda je vysoko mineralizovaná s vysokým obsahom železa a mangánu), zvyšky budov prezliekární a zvyšky prehradenia potoka.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Miesto je „zeurofondované“, sú tu dokonca trojjazyčné tabule (vrátane slovenčiny). A začína tu krátky náučný chodník, ktorý si neskôr prejdeme, keďže nás privedie k našej modrej značke. Nad bývalými prezliekárňami je vybudovaná vystupujúca vyhliadková plošina, podľa mňa dosť nezmyselne, keďže sme na dne údolia a aký má význam pozerať na prameň z asi 3 až 4 metrov? Zánik sedliackych kúpeľov súvisí so znižujúcou sa výdatnosťou prameňa po vybudovaní prieskumného vrtu, keď tu hľadali ložiská uhlia.

Po spomínanom NCH popri potôčiku prichádzame pod hrad, sú naň pekné výhľady a pokračujeme po modrej cez kopček okolo plota, za ktorým je tiež nejaký chodník s náučnými tabuľami. Na vrchu sa modrá rozdvojuje. Sú tu celkom pekné výhľady. Ideme dole odlesneným kopcom s pasienkami až k ďalšiemu potôčiku a zasa hore do lesa. Sledujeme značkovanú trasu, ktorá má v mape tvar U, čiže najskôr sa od nášho cieľa vzďaľujeme a potom ideme naspäť. Zaujímavé je značenie v prvej polovici trasy. Náš cieľ sa akoby nepribližuje, podľa údajov na smerovníkoch je vzdialenosť stále v podstate rovnaká, niekedy dokonca väčšia ako na začiatku. Ale inak je značenie dobré, ako na všetkých nových smerovníkoch na modrej magistrále v Maďarsku nechýbajú GPS súradnice a okrem vzdialenosti sú písané tiež časy. Miestami celkom prudko stúpame až prichádzame pod Remete-hegy (Pustovnícky vrch). Je to približne vo vrchole ohybu "U", čo tvorí trasa. Je tu niečo ako jazierko (močiar?) a ďalšia križovatka chodníkov. Vrchol Remete-hegy je kúsok od cesty a vedie naň značená odbočka, ale je celý zarastený. Sú na ňom akoby rozsypané skaly, ktoré sú roztrúsené v lese aj v jeho okolí.

Hrad Sztrahora (Pusztavár)

Pokračujeme mierne z kopca k nášmu cieľu, po pravej strane malo byť nejaké hradisko, ale nič nevidím. Konečne prichádzame k odbočke na Pusztavár (raz je na smerovníkoch písaný ako Pusztavár, inokedy ako Sztrahora) je to len kúsok, ale na záver celkom strmo hore. Nevedel som, ako to tu bude vyzerať, a tak som príjemne prekvapený. Je tu dosť zachovaných zvyškov, aj murivo, dokonca sa dá rozoznať hradná cisterna. Výhľady sú obmedzené, nakoľko je vrchol zarastený, ale ujdú. Je to pekné miesto.

Opevnenie je minimálne rovnako staré ako Havraní kameň (Hollókő), no jeho majitelia bojovali pri Rozhanovciach na nesprávnej strane, a tak im hrad kráľ zabavil, čo bol začiatok jeho konca. Nie je veľký, z troch strán je obklopený strmým svahom, len na južnej strane je svah prístupnejší. Na jednom konci je pamätník (vyrezávaný drevený stĺp).

Návrat do Hollókő

Čas pokročil (prišli sme do dediny až poobede), a tak naspäť nejdeme po značke, ale krížom cez les a pasienky podľa navigácie. Najprv zídeme na okraj pasienkov. Je tu natiahnutý drôt, ktorý prekročíme a okrajom lesa po lúke ideme našim smerom. Dole v doline pri potoku je stádo kráv, nevieme, či tam nie sú býky, tak po čase znova odbočíme do lesa. Prejdeme cez potôčik a za ním narazíme na lesnú cestu, ktorou schádzame do údolia. Dole sa znova objavuje plot a počuť štekot psov, sú však priviazané, tak prechádzame až dole a sme na mieste, kde sme po modrej odbočili do lesa. Skrátili sme si cestu minimálne o hodinu. Ideme po lúke so solitérnymi stromami, z ktorých sú niektoré dosť mohutné. Je tu o nich tabuľa a jeden sa napríklad volá strom stríg. Pod hradom pokračujeme po modrej do starej časti dediny, ktorá je maďarským Vlkolíncom. Domčeky sú v perfektnom stave, akoby čerstvo opravené. V mnohých sa dá ubytovať alebo sa tam predávajú rôzne tradičné výrobky. Tradičná je tiež krčma či pošta. Prejdeme sa dedinou a prichádzame k autu ešte za svetla.

Záver

Škoda, že sme tu neboli vo fotogenickejšom období. Krajina je veľmi pekná, keď sme tade prechádzali asi o tri týždne všetko bolo krásne zelené a lúky a pasienky boli nádherné. V ďalšej, zatiaľ poslednej, časti mojej minisérie z maďarskej časti Cerovej vrchoviny (Cserhát) priblížim asi top prírodnú zaujímavosť v okolí Sečian (Szécsény) – tzv. Palócky Grand Canyon, ktorý určite stojí za návštevu.

Pokračovanie nabudúce.

Súvisiace odkazy