Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Netradičný pohľad na Kriváň
Netradičný pohľad na Kriváň Zatvoriť

Túra Červené vrchy a Giewont v zime

Už dlhšiu dobu som plánoval hrebeňovú túru v zimnom období v Tatrách. Vzhľadom na zimnú uzáveru väčšiny tatranských chodníkov na našej strane Tatier, rozhodol som sa vycestovať na víkend do Zakopaného a skúsiť naplniť svoj úmysel tam. Po krátkom zvažovaní argumentov pre a proti som ako najlogickejší variant vybral túru so začiatkom na Kasprovom vrchu, ďalej cez Goričkovú, Kondratovu kopu až na Giewont. Podmienky a lavínová situácia boli ideálne, počasie nevynímajúc. Takže nebolo nad čím dlhšie premýšľať.

Vzdialenosť
19 km
Prevýšenie
+1599 m stúpanie, -1599 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
zima – 04.02.2017
Pohoria
Tatry - Západné Tatry (Tatry Zachodnie) - Červené vrchy (Czerwone Wierchy) Tatranský národný park (Tatrzański Park Narodowy)
Trasa
Voda
Kasprov vrch (bufet), Schronisko na Hali Kondratowej
Doprava
Zakopané (vlak, bus, taxi) - Kuźnice (parkovisko, taxi)
SHOCart mapy
» č.1097 Vysoké Tatry (1:50.000)

Je krásne sobotné ráno a čosi pred pol ôsmou opúšťam teplo príjemne vyhriatej chaty. Prvý pohľad mi padne na nezameniteľný Giewont - národný vrch našich bratov Poliakov, ktorý ako hradba odráža vychádzajúce slnečné lúče. O niečo nižšie vpravo vidno Dolinu Strążyska, ktorou som včera prechádzal pri výstupe na Sarniu Skalu. Výstup je vcelku nenáročný a z vrcholu sa ponúkajú nádherné výhľady na malebné Zakopané ako aj na 600 metrov dlhú severnú stenu Giewontu, ktorá je skutočnou výzvou pre skúsených horolezcov. Naľavo od vrchu Giewont sa vynára Dolina Białego (Potoku), ktorou som včera zostupoval. Dolina sa mi veľmi páčila, jej prechod zaberie asi hodinku, pričom po celý čas kráčate popri skalných bralách a horskom potoku s viacerými drevenými mostíkmi. Prostredie doliny by som asi prirovnal k Tiesňavám v našej Vrátnej doline, aj keď samozrejme v menšom meradle.

Večer som pri plánovaní túry na ďalší deň riešil dilemu, ako celý výlet na Giewont podniknúť. Dolinou Strążyska po červenej by som sa ďaleko nedostal, nakoľko červená značka na Giewont cez Przełęcz w Grzybowcu je ako jedna z troch trás v poľských Tatrách od 1. decembra do 15. mája uzavretá. Ďalšie uzavreté trasy sú:

  • Tomanowa (Kamienisty Żleb) – Chuda Przełączka, zelená značka,
  • Dolina Pięciu Stawów Polskich – Świstówka Roztocka – Morskie Oko, modrá značka.

Ostáva mi teda modrá značka cez Halu Kondratowu na Kondracka Przełęcz a potom na Giewont, avšak táto trasa sa mi pozdávala ako najlepší zostupový variant. Po počiatočných peripetiách a po zvážení všetkých pre a proti (čas túry, zimné obdobie, výhľady, možnosť zostupu) som ako najlepšiu možnosť zvolil prvú rannú lanovku na Kasprov vrch a cez Goričkovú, Kondratovu kopu a Giewont zostúpiť k Hale Kondratowej a ďalej po modrej až do Kuźnic.

Trasa

Kasprov vrch (Kasprowy Wierch) – Goričková (Goryczkowa Czuba) – Kondracké sedlo (Przełęcz pod Kondracką Kopą) – Kondratova kopa (Kondracka Kopa) – Kondracka Przełęcz – Giewont – Kondracka Przełęcz – Schronisko na Hali Kondratowej – Polana Kalatówki – Zakopane, Kuźnice

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Na základe viacerých odporúčaní som si už večer zadovážil lístok na prvú lanovku o 8.00 h v jednom z automatov na promenáde Krupówki. Jednosmerný lístok na Kasprov vrch ma vyšiel na 79,- zlotych. Parkovisko pred dolnou stanicou lanovky už bolo plné lyžiarov, ktorí, taktiež ako ja, chceli stihnúť prvú lanovku.

Po zhruba štvrťhodinke som s jednou medzizastávkou na Kasprovom vrchu. V bufete na hornej stanici lanovky si od "usmiatej" slečny bufetárky, ktorá sa pravdepodobne práve zobudila, dávam koláč a kávu. Po "raňajkách" konečne začína to, na čo som sa tak tešil. Inštalujem si mačky resp. po poľsky raki, rozkladám palice a ide sa na to. Vyberám sa po červenej značke smerom doprava od stanice lanovky. V úvodných pasážach sa mi naskytajú nádherné výhľady na Svinicu, Valentkovú, ohromujúcu Zadnú Tichú dolinu, ako aj na náprotivný hrebeň slnkom zaliatych Červených vrchov.

Ako prvá časť túry ma čaká prechod hrebeňa Goričkovej, ktorý by do Kondrackého sedla (Przełęcz pod Kondracką Kopą) mal trvať zhruba 1,5 hodiny. Počasie nemožno označiť inak než vynikajúce, červená značka je v rámci možností celkom dobre prešliapaná. Skalné bralá na Goričkovej sa traverzujú z ľavej strany, čo samo osebe a najmä v lete nie je obzvlášť náročné, avšak v zimných podmienkach je tam ostražitosť naozaj na mieste. Čakan sa mi v tomto prípade naozaj hodil. Pri stúpaní na poslednú Goričkovú (Goryczkowa Czuba) som celkom nečakane uvidel kamzíka vo vzdialenosti asi 10 metrov, keď som pri monotónnom pohybe ľavá-pravá zrazu zdvihol hlavu. Bol to zrejme príslušník pohraničnej stráže, ktorý sa nevedel rozhodnúť, na ktorú stranu si to namieri. Partia sa však pásla na osamotených zelených ostrovčekoch na poľskej strane, tak si zrejme len odbehol.

Počas celého hrebeňového prechodu ma fascinuje panoráma okolitej prírody a s úžasom pozerám na slnkom zaliate vrchy a nekonečne dlhú Tichú dolinu v údolí. Je až neuveriteľné, aká krehká je línia medzi zhonom na turistami okupovanom Kasprovom vrchu a bezhraničnou divočinou v podobe Zadnej Tichej doliny. Príroda však prináša mnohé paradoxy.

Po zhruba 1,5 hodine s častými prestávkami vyplnenými fotením som sa ocitol v Kondrackom sedle (Przełęcz pod Kondracką Kopą). Za celý čas som zatiaľ stretol len dvoch turistov, idúcich z náprotivnej strany, a partiu troch domácich, idúcich mojím smerom. Táto skutočnosť je vzhľadom na poľské pomery naozaj raritná. V sedle si dávam dúšok čaju a bielu fidorku a o 20 minút som na vrchole Kondratovej kopy (Kondracka Kopa). Je to naozaj lúčna kopa s nádherným kruhovým výhľadom na všetky svetové strany. Kondratova kopa je prvým zo štyroch vrcholov (ostatnými sú Malolučniak, Kresanica a Temniak) oficiálne tvoriacich hrebeň Červených vrchov. Z rozľahlého vrcholu mám ako na dlani cieľ dnešnej túry – Giewont.

Po krátkom občerstvení pohodlným chodníkom klesám asi 300 výškových metrov do sedla Kondracka Przełęcz. Zostupovať budem modrou značkou, smerujúcou zo sedla vpravo do doliny, teraz však ešte pokračujem po červenej značke smerom na Giewont. Zo sedla je to pohodlným tempom na vrchol maximálne pol hodinky. Na krátkom úseku pod vrcholom sú umiestnené technické pomôcky – reťaze, ktoré uľahčujú postup v exponovanejšom teréne. Samotný úsek pod vrcholom by však zdatnejšiemu turistovi nemal robiť väčšie problémy.

Na vrchole ma okrem kríža mamutích rozmerov prekvapí aj nečakané ľudoprázdno a tak si úplne sám naplno užívam výhľady na všetky svetové strany. Práve z tohto dôvodu by som odporúčal danú trasu absolvovať skôr mimo letnej sezóny a sviatkov, keďže v sezóne je daná trasa jedna z najfrekventovanejších na poľskej strane Tatier. Prídete síce o krásnu scenériu do červena zafarbených Červených vrchov (asi odtiaľ názov), avšak určite vám to v zimnom období vynahradí pocit, keď si prakticky celkom sami môžete užiť hrebeň s fascinujúcimi zasneženými štítmi.

Po krátkom odpočinku na vrchole sa pomaly poberám smerom do sedla Kondracka Przełęcz, z ktorého som vystupoval. Zo sedla najprv prudko, neskôr mierne zostupujem až k turistickej chate Schronisko na Hali Kondratowej, kde si dávam zaslúžené pivko a cigaretku. V bezprostrednej blízkosti chaty ma zaujal osamotený obrovský skalný blok. Neskôr som sa dočítal, že je to pozostatok z mohutnej kamennej lavíny, ktorá spadla zo svahov Giewontu dňa 29. mája 1953. Balvan najprv prerazil roh chaty a svoju púť ukončil až v jedálni. Teraz už len ticho pripomína prírodnú katastrofu a zároveň ostáva mementom pre nás všetkých, že so silou prírody sa neslobodno zahrávať.

Po občerstvení na chate som pohodlne pokračoval Dolinou Kondratowa asi hodinku do Kuźnic, odkiaľ som ráno začínal dnešný výlet. Tesne pred koncom túry ma ešte milo pobavili dve matky predstavené s rakmi na nohách a s čiernymi trekingovými palicami. Každý chodí hľadať do hôr to svoje.

Záver

Výlet môžem každému len vrelo odporučiť, a to najmä počas vhodných zimných podmienok. Ide o jeden z mála povolených hrebeňových prechodov v Tatrách, ktorý sa dá absolvovať legálne aj v zime, čo mu určite pridáva na atraktivite. Výhľady a celková panoráma okolia, náročnosť trasy, dĺžka trasy a dostupnosť, robia z túry vynikajúci variant pri pobyte v poľských Tatrách nielen pre začínajúcich turistov, ale aj pre skúsených horalov.

Carpe diem

Fotogaléria k článku

Najnovšie