Rada Čo na turistiku pod stan na štyri dni?
Chodím na turistiku viac ako 30 rokov a za ten čas sa obsah môjho batoha viac-menej ustálil. Občas pridám nejaké novinky, avšak to sa týka najmä jednodňových prechádzok, nie štvordňovej túry pod stan. Takže čo do batoha na dlhšiu túru, napríklad začiatkom mája?
Spanie
a) Stan. Kvôli pohodliu používam dvojmiestny stan. To znamená, že všetky veci pohodlne zmestím dnu a v noci ich mám po ruke. Oficiálne stan váži 2,8 kg, čo je dosť. Stan má klasickú konštrukciu s prútmi, čo nie je až tak podstatné. Podstatné je, že má dvojitú strechu. To znamená, že aj keby horná vrstva premokla, voda po jej vnútornej strane stečie dolu.
b) Spací vak. V máji môžu ísť teploty v horách k nule, preto som bral starší páperový spacák, ktorý váži čosi viac ako kilo. Páperie je už trochu redšie, takže spací vak (klasická múmia) nebude príliš teplý. Hoci je ruksak nepremokavý, spací vak mám v dvojici igelitiek. Má trochu pršať a rozhodne nechcem spať v mokrom.
c) Karimatka. Pod seba beriem dvojicu karimatiek, ktoré nebudú v batohu, budú na ňom. Čierna karimatka zakúpená v bývalom NDR je veľmi pevná, takže ma odspodu nebude nič tlačiť. Pod čiernou bude klasická modrá karimatka. Ak budem spať v stredne vysokej až vysokej smrečine (ktorých je u nás neúrekom), nocovanie bude veľmi komfortné.
Všetky ďalšie veci v batohu sú zabalené v igelitkách. Jeden dôvod je ten, že nechcem, aby mi navlhli, ak batoh náhodou predsa len premokne. No druhý, azda vážnejší, dôvod je ten, že takto mám všetky veci v pár balíkoch. Tak sa mi veci v batohu neroztratia. Keď chcem jesť, stačí vybrať sáčok s jedlom a je to.
[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]
Pyžamo. Po celodennej túre padne dobre, keď človek zhodí oblečenie a dá si čosi bavlnené. Teda spať budem doslova “ako v bavlnke”.
Drobnosti
d) Nutné drobnosti. Tu mám veci, ktoré nesúvisia s jedlom či oblečením. Obsah vidno na ďalšom obrázku. Okrem toaletného papiera (pre istotu v sáčku) tu mám kompas (GPS-ko na dlhšie túry zvyčajne nevláčim), špagát, pre prípad potreby osobné lieky, leukoplast (použil som ho aj na poslednej túre na olepenie oškretého miesta na päte), elastický obväz so zatváracími špendlíkmi a v červenom sáčku heparoid. Masť človeku pomôže, aby sa aj v prípade natiahnutia svalu či podvrtnutia dostal do cieľa. (Naposledy som ju využil pred 2,5 rokom, keď som si podvrtol členok na Ostrom Roháči. Členok som natrel heparoidom, obväzom som ho zabandážoval a so zaťatými zubami som zvládol zvyšok prechádzky cez Plačlivô ku Zverovke. Ďalšie týždne som toho veľa nenachodil, kuríroval som sa.) Baterku ani zápalky nepotrebujem.
e) Doplnky oblečenia. Tu mám náhradné ponožky, šatku a vreckovku. Obyčajne tu mám aj handrový klobúk, ale teraz ho nebolo treba, tak som ho nebral.
f) Podritník. Čierna karimatka bola extra široká, tak som z nej pred rokmi kraj odrezal, čím som dostal tri kusy minikarimatky pod zadok. Keď si chcem sadnúť na mokrú trávu či drevo (v zime na sneh), tak žiaden problém. Sadnem si na podritník.
g) Zubná pasta s kefkou a hrebeň. Ten snáď onedlho nebudem potrebovať, takže toho bude treba vláčiť menej.
h) Osobné doklady. Idem na Slovensko, takže nebudem potrebovať nič špeciálne. Oproti minulosti sem dávam posledné roky aj mobil, počas poslednej túry som ho však nepotreboval. Bral som si aj plániky vytlačené z TuristickaMapa.sk, čo pomohlo, pretože mapu som si zabudol doma na okne.
Nôž. Ten som zabudol odfotiť, mal som ho v prednom vrecku batohu. Batoh je bežný, zakúpený v obchodnom reťazci. Je taký veľký, že do neho zmestím dva šulce, stan a spacák, vedľa seba. Šulce idú naspodok, pretože ich budem potrebovať až na noc. Navrch potom dávam zvyšné veci v sáčkoch.
Malý fotoaparát mám vo vrecku najvrchnejšej bundy.
Jedlo a pitie
i) Pitie. Bral som dve dvojlitrové fľaše. Jednu plnú, v druhej bolo pitiva zhruba na cestu. Má pršať, takže voda v potokoch veľmi pitná nebude. Keď nájdem prameň a jedna fľaša bude prázdna, naplním ju. Celkovo, pitie je najťažšia položka.
j) Chlieb. Mal som takmer 2 kg chleba. Tentokrát nakrájaného, ktorý vydrží menej. Ale v očakávanom chladnejšom počasí sa mi nepokazil.
k) Jedlo. Po mnohých experimentoch som jedlo ustálil na kombinácii: na raňajky chlieb so syrom, na obed chlieb s paštétou a na večeru chlieb so sardinkami. Už pre našich predkov bol chlieb základom potravy, a keďže na túry chodievam často, nie je dobré to meniť. Naviac, turistika nie je vrcholový šport, ale skôr relax, prechádzka prírodou, takže sa človek nemá stravovať ako vrcholový športovec, ale prirodzene. Pomedzi hlavné jedlá mám na desiatu a na olovrant po napolitánke. Ohľadne vitamínov to v máji v lese nestojí za veľa, tak som si pribalil polovicu hlávky cesnaku.
Oblečenie a obuv
l, m) Šušťákové nohavice a vetrovku vláčim vždy. Voľakedy boli nepremokavé, teraz slúžia ako tepelný štít pri silnom vetre (vetrovka) respektíve ako náhrada, keď si roztrhám turistické nohavice (klasické rifle, ktoré už nenosím do práce). Občas si dám šušťákové nohavice aj vtedy, keď sa blíži prudký lejak. Predsa len, v rifliach by som zmokol tiež, ale šušťákové vyschnú rýchlejšie.
Oblečenie na seba. Bral som okrem staršej softshellovej bundy aj vetrovku. Potreboval som ich obidve iba doobeda prvého dňa. To preto, lebo v horách bolo o dosť chladnejšie, ako na nížine. Postupne som si však na nižšiu teplotu zvykol a jednu z týchto búnd som mal v batohu. Vždy je však lepšie vláčiť viac oblečenia, ako keby malo človeku čosi chýbať. Okrem toho som mal bežné oblečenie.
Obuv. Keďže malo pršať, zobral som si nové topánky (majú čosi viac ako 2 mesiace), ktoré zatiaľ nepremokajú. Problém je v tom, že majú trochu vyššie a pevnejšie sáry, ktoré ma omínajú. Musel som si vymyslieť zlepšovák, ktorý nosím na nohe (viď obrázok). Topánky sa snažím rozchodiť, v lete budú behať po Alpách.
Poznámky
Obrázky som fotil po návrate z túry, ktorú som nakoniec absolvoval za tri a nie za predpokladané štyri dni. Z váľania sa v tráve toho veľa nebolo, pretože bola takmer stále mokrá.
Dnes tak obľúbené paličky na bežnú turistiku nenosím. A k ťažkému batohu si ich ani neviem predstaviť.
Na záver, prečo turistika so stanom, keď je dnes po lesoch veľa rozličných útulní či búd. Nuž najmä preto, že so stanom sa zložím vtedy, keď chcem, a tam, kde chcem. Keď si človek vláči svoj domček so sebou, môže tiež ľahšie meniť plány. Daňou za tieto výhody je ťažší batoh.
