Palócky Grand Canyon

V Muli však nie je most, len jeho zvyšky (aj keď Ipeľ by sa prebrodiť dal), takže prichádzame od dediny Nógrádszakál (slovensky Sokolovce). Za dedinou uvidíte tabuľu, upozorňujúcu na tiesňavu - Páris patak szurdokvölgye, a dá sa tu zaparkovať. Cez tiesňavu ide náučný chodník oboznamujúci nás s geológiou územia a vysvetľuje ako tiesňava vznikla. Tabule sú trojjazyčné – okrem maďarčiny a angličtiny aj v slovenčine. Vždy ma to poteší.

Kúsok od parkoviska sa dolina vetví, smerom doľava je spomínaná tiesňava. Odbočíme, prejdeme si ju, nie je dlhá. Vytvorila sa v zlepencoch, pieskovcoch a ílovcoch a na kolmých bočných stenách krásne vidno striedanie vrstiev. Vo svahoch je množstvo dier, ako hovoria tabule, sú to diery po stromoch, ktoré boli v nánosoch a skameneli. Našlo sa tu aj mnoho skamenelín, odtlačky listov, kosti, zuby a pod. Vlastne len pár kilometrov ďalej je svetoznáme nálezisko v Ipolytarnóci (Ipeľský Trnovec), kde je paleontologický park v prírode. Tam som ešte nebol, možno nabudúce.

Dolina končí skalným stupňom, kde počas dažďov vzniká vodopád. My sme to šťastie nemali, voda zvrchu len kvapkala. V úzkom závere zaseknuté skaly vyzerajú, že dlho nevydržia, ale sú tu už mnoho rokov. Roklina je hojne navštevovaná, je tu dosť ľudí. Návštevu určite odporúčam, názov Grand Canyon je síce neskutočne premrštený, ale roklinka je to pekná. V závere doliny sa treba otočiť a vrátiť naspäť.

Tentoraz sa vyberáme druhou dolinkou, ktorá nemá skalnaté okraje, ale je dosť hlboko zarezaná. Značkovaný chodník vedie hore po jej okraji, my sa však vyberáme spodom. Čím ideme vyššie, tým je ťažšie priechodná kvôli popadanému drevu. Ide o celkom prudký výstup. Aj táto dolinka končí skalným stupňom, len menej výrazným. Hore sme nejako zišli zo značky a vybrali sa priamo hore, kde by mal byť chodník do Sokoloviec (Nógrádszakál). Les vyzerá ako prales, všade plno popadaných stromov, avšak po chvíli sa charakter úplne mení a vidieť stopy po ťažbe. Asi sme prešli hranicu prírodnej rezervácie. Na vrchu je priesek pod elektrickým vedením, tak pokračujeme pod ním smerom k dedine. Podľa navigácie je chodník niekde blízko, ale nevidieť ho. Predierame sa malinčím, no nakoniec je to úplne nepriechodné, tak vchádzame do lesa a narážame na lesnú cestu, ktorou ide hľadaná značka.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Pokračujeme po ceste, ale nejdeme až do dediny. Je tu cesta, ktorou sa dá dostať ku kaplnke na kopci vpravo od cesty. Odbočka bola z nejakého dôvodu zahádzaná nasekanými konármi... Totiž kaplnka (skôr kostolík) stojí na mieste, kde bol kedysi stredoveký hrádok (zostali len terénne stopy). Prechádzame ponad skalnú stenu, možno bývalý kameňolom. Od kaplnky schádzame po trase krížovej cesty (celkom príhodné, je Veľkonočný piatok). Krížová cesta je celkom malebná, prechádzame ešte popod ďalšie skalné zrázy, ťažko povedať, či ide o prirodzené odkryvy alebo bývalé kameňolomy. Nakoniec po príchode k Ipľu sa asfaltovou cestou vraciame k autu.

Palócke hrady

Keďže máme ešte čas, zbehneme si pozrieť pár hradov v okolí. Len stručne pridávam pár tipov na krátke prechádzky.

Zvyšky opevnenia hradu sú v meste Szécsény (Sečany), aj keď priamo na mieste hradu dnes stojí veľký barokový kaštieľ. V meste sú tiež zvyšky mestského opevnenia a pekný rozľahlý park s jazierkom pod kaštieľom. Ďalej sa zastavíme v dedine Tar, kde pri opevnenom kostole sa nachádza malý zvyšok hrádku (len jeden múr, pripomína to Dobronivský hrad nad Podzámčokom) a potom sa presúvame k podhoriu Matry.

Z dediny Hasznos vyrážame na hrad Cserteri vár (Hasznosi vár). Z dediny je to len asi polhodina chôdze. Je tam zachovaných niekoľko múrov a z vrchu je krásny a malebný pohľad na Matru (pod hradom je priehrada). Výhľad trocha kazí priemyselný alebo skladový areál pod priehradou. Na jednom z múrov veje biela zástava. Rozmýšľame prečo tu je a po príchode bližšie zisťujeme, že kedysi nebola biela, ale klasická maďarská zástava, len tak vybledla. Svahy smerom k priehrade sú odlesnené a skalnaté, pripomínajúce lesostep, kde rastú rôzne vzácne druhy kvetov a tráv.

Nad dedinou Samsonháza (Šamšon) v pohorí Cserhát (Cerová vrchovina), približne polhodinu peši po značenom chodníku je hrad Fejérkő vára (hrad Biely kameň). Nemal dlhé trvanie, zanikol ešte pred príchodom Turkov. Pomenovanie dostal podľa bieleho vápenca, z ktorého bol postavený. Zostalo už len pár zvyškov múrov, ale napr. aj celkom hlboká hradná cisterna. Je tu tabuľa o histórii hradu tiež v slovenskom jazyku. Cestou na ruinu na jednom úseku prechádzame krásnymi lúkami (pasienky). Pekný je aj výhľad z hradu smerom na západ. Len pár malých dediniek, inak len obrovské pasienky a na hrebeni východného Cserhátu les.

Súvisiace odkazy

• Palócka cesta
• Paleontologický park v Ipeľskom Trnovci
• Cserhát – Havraní kameň (Hollókő) a Sztrahora
• Cserhát - hrady Csövár (Čuvár) a Szanda

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek