Trasa

Turčianske Kľačany – Chata Kľačianska Magura – sedlo pod Suchým – Suchý a späť

Nástup

Rýchlo zbalím batoh, lebo podľa cestovného poriadku za polhodinu ide autobus MHD do Turčianskych Kľačian. Oblečiem sa, pohádžem pár potrebných zbytočností do batohu a už vyrážam na autobus. S krátkym meškaním konečne prichádza a dnešný výlet sa práve začal. Po asi polhodine vystupujem na konečnej spolu s ďalšími turistami, víkendovými turistami a rekreantami. Trasa je pre mňa úplne známa, takže rovno vyrážam. Spočiatku je potrebné prejsť asfaltkou na okraj Turčianskych Kľačian. Veľmi rýchlo spolucestujúcich z autobusu nechávam za sebou a prichádzam ku posledným domom, ktoré lemujú cestu. Po prejdení betónového mostíka pokračuje chodník miernym stúpaním cez lúku za dedinou až do blízkeho lesa. Dlhšie už nepršalo a preto je chodník suchý a len asi na dvoch úsekoch musím prekonávať blato, ktoré vzniklo po topení snehu. Po pár metroch vchádzam do lesa. Chodník začína stúpať trochu viac, ako to bolo na lúke, a prechádza listnatým lesíkom súbežne s potokom, ktorý som na konci dediny križoval. Až je to divné, ale prvú štvrťhodinu som nestretol nikoho, čo ma prekvapuje, lebo v tejto časti väčšinou stretávam dosť ľudí. Ale to sa určite ešte upraví.

Predbiehanie

Presne to sa aj stalo po krátkom čase, pred asi druhým križovaní chodníka s lesnou cestou, ešte pri prvej studničke a drevenom prístrešku na oddych dobieham prvých ľudí. Niekto tu len tak postáva, iní sedia a oddychujú pod prístreškom a posilňujú sa prinesenými zásobami. Pokračujem ďalej a na križovatke chodníka a lesnej cesty dobieham ďalšiu skupinu, ktorá sa tu práve rozhodla spraviť malú prestávku a doplniť zásobu tekutín v tele. Napadlo mi, že to nie je až tak zlý nápad, ale zatiaľ pokračujem ďalej teraz už zmiešaným lesom a chodníkom, ktorý je zase o stupeň strmší. Na konci lesíka vychádzam na lúku, ktorá je nádherne zakvitnutá šafranom. Chodník sa stáča mierne doľava a križuje lyžiarsku zjazdovku.

Prichádzajúca jar

Stále je krásny slnečný deň, slnko príjemne prihrieva a všade naokolo sú už zjavné náznaky jari, ktorá sa tento rok hlási o svoje slovo dosť skoro. Vyberiem fotoaparát, ľahnem si na zem a robím pár fotografických pokusov pri jednom zo šafranov, ktorý rozkvitol tesne pri chodníku. Doplním aj tekutiny v tele a pokračujem strmo hore. Slnko je už dosť silné a začína byť aj poriadne teplo. Na konci lúky chodník opäť mierne zatočí vľavo a vchádza do listnatého lesa, ktorý ešte skôr pripomína jeseň ako začínajúcu jar. Všade krásne počuť štebot vtákov, ktoré sa tiež asi tešia z pekného dňa. Keď sa chodník vynorí von, pomedzi listnaté stromy pokračuje už skoro priamo ku Chate Kľačianska Magura. Tu už začínajú prvé náznaky končiacej zimy a chodník začína byť miestami blatistý od topiaceho sa snehu. Keď prichádzam ku chate, je tu už niekoľko ľudí, ktorí sa vyhrievajú na slnku a relaxujú. Teraz pri chate nezastavujem a pokračujem rovno ďalej, smer vrchol Suchý.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Suchý chodník na Suchý

Za chatou je ešte pravá zima, sneh je ale primrznutý, takže sa kráča úplne bez problémov. Dám si krátku foto pauzu, ale nezdržím sa dlho. Po pár metroch chodník vchádza do lesa a zase začína strmšie stúpať. Celá cesta až do sedla pod Suchým pripomína ešte skôr zimu ako jar ktorá sa už hlási o slovo dolu pod chatou. Po dlhšom stúpaní prichádza posledná časť, kde chodník striedavo stúpa a klesá. Na začiatku tejto trojrozmernej vlnovky stretávam dvoch turistov s jedným psom, prehodíme pár slov a okrem iného mi poradia, ktorá z dvoch ciest, ktoré vznikli vychodené v snehu, je lepšia. A mimochodom, je to aj tá, kadiaľ ide značka. Minule som sa skoro vybral tou druhou, ale nebola by to žiadna tragédia. Prejsť sa dá všade. Ako zistím, pán a pani, ktorých som stretol, zobrali vyvenčiť chatárovho psa. Aj keď to povedali, tak ako by ho nafasovali v sedle pod Suchým. Tak sme sa trochu zasmiali, rozlúčim sa a pokračujem ďalej. Pred odchodom mi stihli povedať, že od sedla až na vrchol to už je bez snehu. Výstup je bezproblémový, lebo skoro celý chodník až na pár úsekov je suchý. Dá trochu viac zabrať, ale nie je to nič tragické. Vždy si na tomto úseku spomeniem, ako som si povedal, keď som tadiaľto schádzal prvýkrát, že tadiaľto by som hore nechcel ísť. No ale to bolo dávno a odvtedy som veru tadiaľ už párkrát aj šiel a len sa tomu vždy zasmejem.

Výhľad, slnko, kopce, foto…

Po pár minútach som na vrchole. Teším sa krásnemu výhľadu. Tento nádherný pohľad na okolie len umocňuje slnečný deň. Vidieť je všetko od vysielača na Martinských holiach, cez fatranské Kriváne, po Veľku Fatru, ktorá je mierne v opare, takže na fotkách sa veľmi pekne neukázala. Hore dlho neostanem, lebo fúka dosť studený vietor, ale foto prestávku si neodpustím. Ešte sa trochu posilním. Vypijem si. Samozrejme vodu :), a vraciam sa spať.

Havovia von

Cesta späť ubieha pomerne rýchlo, je to aj tým, že väčšinu už ide len smerom nadol, až na pár úsekov od sedla pod Suchým. Cestou sa zastavím ešte na pár minút na chate, kde sa mi pekne podarí vystrašiť dvoch malých havov. Boli pod stolom, ku ktorému som si sadol, a zbadal som to až vtedy, keď sa paličky, čo som oprel o lavicu, skĺzli na zem a narobili trochu lomozu. Havovia splašene vybehli von :).

Pomocníčky - paličky

Od rána sa aj citeľne oteplilo, preto ešte odkladám zimné doplnky do batohu. Ešte chvíľu vychutnávam slnečné lúče pred chatou. Po asi 10-15 minútach sa zbalím a pokračujem rovnakou cestou späť na autobus. Zostup je miestami dosť strmý a dá zabrať kolenám. Úspešne to zvládam, v čom mi dobre pomáhajú moje nové pomocníčky, na ktoré som si už dobre zvykol, paličky. Na zastávku autobusu prichádzam práve včas, asi 5 minút pred odchodom. Ďalší krásny deň je preč, teraz už len spokojne spomínam na tie krásne výhľady z vrcholu, a čakám, kedy šofér dofajčí cigaretku, aby sme mohli ísť domov.

Fotogaléria k článku

+17 ďalších fotiek