Trasa

Liptovský Ján, Ďumbier - sedlo Rakytovica - Predná Poludnica - Poludnica - sedlo za Kúpeľom - sedlo Rakytovica - pod Hrádkom - Liptovský Ján, parkovisko

Ráno parkujem na veľkom bezplatnom parkovisku v Jánskej doline, asi 300 metrov pod rekreačným zariadením Liptovský Ján, Ďumbier, kde začína zelená značka. Zarastený chodník ma popri rekreačných chatkách, zhrdzavených lampách a ďalšej chate privedie na začiatok zjazdovky. Odtiaľto postupne stúpam dvomi zjazdovkami. Poriadne strmý výšľap hneď na úvod trasy, ale za odmenu sa rýchlo vynárajú pekné výhľady na Liptov. Slnko pečie ako bláznivé, tak dúfam, že väčšinu dňa budem v lese a nie v rúbaniskách, čo v našich horách, žiaľ, už nie je samozrejmé.

Ihličnatý les na vrchole zjazdovky presne spĺňa moje očakávania, úzky chodníček má príjemný sklon. Na jednom mieste odbočím na výhľadový bod vpravo, vidieť z neho Poludnicu v celej kráse aj so sedlom Rakytovica. V sedle som onedlho. Pokračujem bez zastávky, no asi som si ju mala urobiť, lebo od raňajok doma je ďaleko. Chodník ďalej prudko stúpa, ale aj tak si na ňom onedlho urobím pohodlie a niečo zjem. Za celý deň som stretla šesť turistov, a tak nie je problém posedávať na chodníku.

Nasleduje ďalšie prudké stúpanie, ktoré ma dovedie k jaskyni. Tabuľka hovorí, že v tejto jaskyni sa od jesene 1944 schovávalo asi 40 Židov zo Slovenska a Poľska. Všetci prežili vďaka občanom zo Závažnej Poruby, ktorí im pomáhali riskujúc vlastné životy.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Pomaly sa dostávam do vyšných partií kopca, už vidieť aj bralá a občas nejaké výhľady. Najmä v jednej ostrej ľavotočivej zákrute odporúčam najprv odbočiť doprava za výhľadom. Ešte posledných asi 20 minút stúpania a som na vrchole Prednej Poludnice. Výhľady sú excelentné, či už na Liptovskú Maru alebo na mestá so Západnými Tatrami v pozadí. Aj samotný vrchol je veľmi pekný, je to rozľahlá lúka, trochu ďalej porastená ihličnanmi.

Je 12 hodín a tak sa naobedujem. Zapíšem sa aj do vrcholovej knihy a poberám sa ďalej, mám v pláne okruh a celý deň čas. Chodník vedie chvíľami strmšie, chvíľami rovnejšie na vrchol Poludnice. Na jednom mieste je taký strmý, že sa musím pridržať aj rukami. A už som na vrchole Poludnice. Disponuje snáď ešte krajšou vrcholovou lúkou, vyzdobenou skalkami, žltými kvetmi a decentne pohodenými ihličnanmi. A tie výhľady. Ani radšej nepozerám na hodiny, koľko som tu strávila času. Ešte že sú najdlhšie dni v roku.

Konečne sa odhodlám k zostupu. Klesám strmo dole, potom sa chodník zmierni, prichádzam k ďalšej atrakcii, na ktorú som sa tešila. Možno kilometer dlhé bralá s mnohými jaskyňami. Na jednom mieste chodník prechádza z ľavej strany skál na pravú, ale o chvíľu sa na druhú stranu dá ísť pozrieť jaskyňou, ktorá "prevŕtala" skalu skrz. Onedlho zase chodník prechádza priamo cez skalné okno. K tomu ďalších jaskýň a otvorov, ani ich nepočítam.

Na jednom mieste ma vyrušia nejaké zvuky. Spomeniem si, že som tu sama, a tak o seba pobúcham paličky, napokon v tejto ementálovej lokalite môže bývať nejaký maco. Z maca sa vykľujú dvaja turisti so psom. Tým pádom som si až do večera vyčerpala šiestimi osobami dnešný prídel "spoluturistov". Pri večernej príprave na túru som v našej galérii videla fotku Pod Poludnicom, kde čitateľ Marcin z týchto miest pridal nasledujúci komentár: Podchodziliśmy pod Poludnice od południa. Upał był potworny... Chyba ponad 30 stopni. I podczas 6-godzinnej tury spotkaliśmy tylko 4 (słownie: cztery) osoby! Jak to wygląda w polskich Tatrach - widzieliście na zdjęciach z Giewontu. Celkom chápem, ako sa cítil.

Tu niekde opúšťam skaly, chodník začína strmo klesať. O nejaký čas zase stúpa do kopca Kúpeľ. Uzučný chodník sa vrtí meter sem, dva metre tam, párkrát preliezam padnuté stromy, krásna divočina. Každú chvíľu ma omráči teplá ihličnatá vôňa. Potom strmé klesanie a tak dávam pozor, aby som neprešvihla miesto, kde sa z modrej odpája zelený traverz naspäť do sedla Rakytovica. Smerovník tu nebude. Po modrej pokračovať nemôžem, lebo nemám čas a ani vodu na veľký okruh pod Krakovu hoľu a celou Jánskou dolinou.

Zrazu sa z lesa vynorí romantická lúčka so senníkom, obkolesená kopcami, zelenú odbočku zbadám bez problémov. Vraciam sa cez lúku do lesa. Najbližšiu hodinu ma čaká pekný traverz, tmavý ihličnatý les, trávička, akurát že v lese je hrobové ticho, ak nerátam vtáky, čo mi s piskotom vyletúvajú spod nôh. Dva razy mi do nosa udrie smrad ako v ZOO, tvárou narážam do pavučín. Ej, veru by som privítala zopár tých poľských turistov! Nahodím rýchle tempo a k búchaniu paličkami pridám aj nejaké ľudové piesne. Nerada by som sa dostala medzi medvedicu a mladé. Našťastie si ma nikto neprišiel obzrieť. Kúsok pod sedlom je výdatný prameň s hrnčekom a lavička. O chvíľu som v sedle, posadím sa ku smerovníku a vychutnávam si pohľad na slnkom zaliatu lúku.

Odtiaľto pokračujem po žltej smerom do Závažnej Poruby. Prvá časť vedie cez lúku pomedzi ihličnaté stromy s výhľadmi. Potom lesom, popri zvážnici, z ktorej asi dážď vymyl všetku hlinu a ostala len kopa skál. Nedá sa po nich ísť, ale povedľa je vyšliapaný chodník. Asi o pol hodiny prichádzam k dvom rekreačným zariadeniam. Odtiaľto sa dá zísť po asfaltke do Závažnej Poruby, ja sa však musím dostať do Liptovského Jána. Doprava by mala ísť cyklotrasa. Po chvíli nachádzam dva smutné zničené cyklosmerovníky pováľané v tráve. Komu tu prekážali, nerozumiem. Ešte že sú na stromoch C značky.

Prvý úsek vedie strmo do kopca, tu by som určite bicykel tlačila. Potom sa cesta vyrovnáva a prechádzam popod menšie rúbanisko, prvé dnes. Z kopca sa spúšťajú cyklisti. Asi tade vedie cyklotrasa, ktorou som pôvodne zamýšľala podľa mapy ísť, ale v teréne mi to nenapadlo, zdalo sa mi to strmé. Veselo pokračujem zo dve minútky do príjemného lúčnatého sedla. Je tu funkčný cyklosmerovník. Nasmeruje ma doprava popod kopec Hrádok. Na opačnú stranu ide tiež pekná cesta na tento kopec, ale som celkom unavená a tak objavovanie Hrádku nechám na inokedy. Náučná tabuľa hovorí, že sa tu našli predmety datované do doby železnej a že je z neho pekný panoramatický výhľad.

Nenáročným klesaním medzi ihličnanmi sa dostávam na rozľahlú lúku, z ktorej si môžem dobre obzrieť Hrádok aj Západné Tatry oproti. Potom len posledné metre k rekreačnému zariadeniu Máj a asfaltkou na parkovisko k autu.

Záver

Ide o luxusnú túru, ktorá v sebe zahŕňa úžasné výhľady, skaly, jaskyne a aj husté lesy bez rúbanísk, čo dnes treba takmer zdôrazňovať ako pozoruhodnosť. Akurát cez týždeň je to tu menej frekventované.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek