Festival paralelne prebiehal v troch sálach kina Palace Cinemas, pričom v dvoch sa premietali filmy a v ďalsej boli tzv. cestovateľské kluby. My sme uprednostnili účasť na cestovateľských kluboch a musím skonštatovať, že výber destinácií bol skutočne zaujímavý. Nie všetky prezentácie boli len o cestovaní. Napríklad niektorí z prednášajúcich boli v danej krajine v rámci humanitárnej pomoci a priblížili aj svoj projekt, iní zase strávili v krajine pol roka a ich prezentácia bola predovšetkým o kultúre v danej krajine. Každopádne mix krajín aj prednášajúcich bol pestrý a návštevník sa dozvedel množstvo zaujímavých informácií. Cestovatelia boli očividne nezávislí a nešlo o promo žiadnej CK.

Ako každý rok, v rámci filmovej prehliadky súťažili filmy v štyroch kategóriách - Zem, Voda, Vzduch a Skala. Ceny získali:

kategória Skala:
E11 (UK, 2006, 41 min, réžia Paul Diffley)

kategória Zem:
Konfliktný tiger (Conflict Tiger, UK, 2006, 61 min, réžia Sasha Snow)

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

kategória Voda (sneh):
Marco – kométa na snehu (Marco the Shooting Star, 2006, 52 min, réžia Bertrand Delapierre)

kategória Vzduch:
Speed Riding (Francúzsko, 2006, 23 min, réžia Antoine Boisselier)

Cena V4:
Ski Kordilera 2006 (Slovensko, 2006, 18 min, réžia Rasťo Hatiar):

Cena Litfondu:
Na hrane (Slovensko, 2006, 28 min, réžia Ľubomír Viluda a Ivan Kršiak)

Cena pre najlepší slovenský amatérsky film:
Pocit (Slovensko, 2006, 18 min, réžia Braňo Molnár)

mimoriadna cena poroty:
Tibetské vízie (Visioning Tibet, USA, 2006, 60 min, réžia Isaac Solotaroff

cena Grand Prix:
Azi(a)mut (Kanada, 2006, 56 min, réžia Olivier Higgins & Mélanie Carrier)

Hlavnými hosťami festivalu boli predovšetkým lezci.Francúz Alain Robert, lezec výškových budov, vyliezol budovu bratislavského Slovenského rozhlasu. Ďalšími hosťami boli lezci z Českej republiky a Rakúska.Osobitným zážitkom bolo vystúpenie Ivana Gálfyho, dlhoročného náčelníka Horskej služby na Slovensku a horolezca, ktorý sa zúčastnil na viacerých československých expedíciách. Plná sála mala možnosť nielen ho vidieť naživo a vypočuť si jeho rozprávanie, ale aj zhliadnuť dva historické filmy, prvý o expedícii Hindukúš, druhý o výstupe na Nanga Parbat. Oba filmy mali trochu komický budovateľský ráz, ale napriek tomu dobre zobrazili nielen samotné výstupy, ale predovšetkým podmienky, v ktorých sa vtedy liezlo. Mám na mysli výstroj, oblečenie, expedičnú stravu a podobne. Ďalšie reálie, ako napríklad problémy s vycestovaním, dorozprával Ivan Gálfy. Veľa ľudí asi počas jeho vystúpenia porovnávalo a tento návrat do minulosti v rámci programu hodnotím veľmi pozitívne.

Medzi hlavnými hosťami neuvedený, ale tematicky i generačne príbuzný hosť bol Ivan Bajo. Jeho medzi horolezcami, ale aj nehorolezcami notoricky známa kniha Smiech na lane sa dočkala tretieho vydania. Kniha bola slávnostne pokrstená Mariánom Šajnohom, resp. jeho horolezeckým kladivkom. Ivan Bajo knihu pokrstil svojím spomínaním na rôzne horolezecké príhody, triedením horolezeckého humoru a podobne.

Novinkou bol nový blok nazvaný FENOMÉN. Tento rok bol fenoménom vlk. Diváci mali možnosť pozrieť si film Vlci a soby o ich spolunažívaní na severe Ameriky. Po filme nasledovala prednáška Juraja Lukáča z lesoochranárskeho združenia VLK. Prednášku musím zhodnotiť ako skutočne fundovanú a výborne dokombinovanú humorom pána Lukáča.

Súčasťou festivalu boli aj rôzne sprievodné podujatia, ako fotovýstavy, lezenie pre verejnosť, odborné semináre či súťaž v športovom lezení. Fotovýstavy boli jednak tematické od rôznych autorov, jednak súťažná fotovýstava Hory a mesto. Vystavené fotografie určite stáli za pohľad.
Na lezeckej stene Aupeak sa v sobotu konalo 2. kolo Slovenského pohára v športovom lezení. Slniečko vylákalo von veľa divákov, ktorí sa čiastočne prelínali s mamičkami a ich ratolesťami na ihrisku. Okolo lezeckej steny sa mrvil pestrý dav, ktorý však v povzbudzovaní súťažiacich nevynikal. Tým by sa to určite zišlo, lebo súťažné cesty boli ťažké. Z mužov sa najďalej dostal Dávid Šatánek, cca do polovice, medzi ženami výrazne viedla Zuzka Čintalová, ktorá až na jednu expresku preliezla celú cestu.

Suma sumárum, hoci bol nádherný víkend a slniečko lákalo do prírody, návšteva festivalu nebola zabitým časom. Myslím, že organizátorom sa podarilo poskladať pestrý program, v ktorom si mohli prísť na svoje milovníci rôznych podôb horských športov. Organizačne bol festival taktiež zvládnutý dobre, časy podujatí sa viac-menej dodržiavali. Trochu mi chýbal miniveľtrh, ktorý sa tento rok nekonal kvôli výstave dinosaurov. Veľmi by som privítala nejaké lavičky, kde by sa ľudia, ktorí sa stretli a chcú sa na chvíľu porozprávať, alebo čakajú na začiatok premietania, mohli posadiť. Pre mňa osobne je totiž tento festival aj miestom, kde stretávam množstvo známych. V pauzách v programe sa miešame s auparkovým davom a cítime, že tá atmosféra z PKO tu predsa len kdesi je...