Trasa

Winterlöh (Wildalpen) – Kreuzpfäder – Teufelsee – Brandstein – Fobistörl – Sonnschien Hütte – Polster Sattel – Großer Griesstein – Kleiner Griesstein – Kreuzpfäder – Winterlöh

Teufelsee

Ešte v noci som vyrážal z domu a o 6.15 h som auto odstavil na veľkom parkovisku nad osadou Winterlöh (690 m). Chvíľu som išiel po asfaltke a nato som zabočil na chodník k Hartlsee. Pleso sa mi nepáčilo, je tmavé a pôsobí pochmúrne, zato chodník bol pekný. Kvitli pri ňom vstavače.

Vyšiel som na veľké rázcestie Kreuzpfäder (1194 m) a zabočil som doprava. Odteraz až po Brandstein pôjdem mimo turistických značiek. Chvíľu som kráčal po štrkovej cestičke, ktorá sa postupne zmenila na úzky chodník. Nebol značený, avšak vychodený bol veľmi dobre. Ide tesne pod vrcholom hrebienka, ktorý od severu ohraničuje bezodtokovú oblasť.

Minul som poľovnícku chatu a z kosodreviny som zbehol do pásma lesa. Na stromoch sa začali objavovať červené puntíky. Odfotil som si nádherný trs črievičníkov papučkových a zbehol som k Teufelsee (1090 m). Pleso leží v depresii a nemá odtok. A vlastne ani prítok.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Keďže bolo 10.00 hodín, zjedol som desiatu. Ako som pri plese oddychoval, priplávala ku mne užovka. Prišla celkom blízko, no keď som vstal, bleskurýchle sa chvostom zavŕtala do dna.

Brandstein

Na Teufelsee som začal prudšie stúpať. Po pár stometrovom výšvihu som stretol horala. Bol do polovice pása holý, na krku sa mu hompáľal ďalekohľad a v ruke mal veľkú palicu. Vychrstol na mňa záplavu slov v štajerčine, no nerozumel som mu ani slovo. Keď prešiel na nemčinu a zistil, že som cudzinec, iba oči vyvaľoval. Na chodníku neočakával Rakúšana, nieto Slováka.

Prišiel som na planinu Höllalpe a stratil som značku. Tak som si sadol pod kosodrevinu a zjedol som obed. Nato som rozvetvenými lúčkami pokračoval do sedla a značka si ma našla. Na kúsku som išiel popri potôčiku, ktorý tečie po štrkovom podloží. Ešte na planine sa stráca a mieri do podzemia.

V Höllsattel som zahol na východ a vybral som sa hrebienkom. Opäť som išiel lúkami pomedzi kosodrevinu, až kým sa ku mne nepridala klasická turistická značka. Po nej som vyšiel na Brandstein (2003 m). Po včerajšom vetrisku a daždi sa vzduch vyčistil a bola nádherná viditeľnosť. Z vrcholu Brandsteinu bolo vidno nielen blízke kopce, ale aj Großer Priel v Totes Gebirge (Mŕtve hory). Spoznával som aj pár kopcov v Gesäuse, Kalte Mauer, Hochtor, Hochstadl, Riegerin, Ötscher, Gemeindealpe…

Na Sonnschien Hütte

Zvyšok dňa som putoval po turistickej značke. Na Brandstein som vybehol skôr ako som očakával, tak som sa šmatlal. Na južnom svahu Brandsteinu sa vytvoril nový žľab, z ktorého trčali prúty. Asi tu bolo istenie. Opatrne som ho prekráčal po stopách od turistov a zbehol som na Fobistörl (1544 m).

Nasledovalo putovanie krasovou krajinou. Je tu jeden závrt vedľa druhého. Oblasť severne od Brandsteinu je pustá, tu pasú kravy. Planina je mierne zvlnená, dobre sa ňou ide.

O 18.30 h som dorazil na Sonnschien Hütte (1523 m). Chata je otvorená celoročne a hoci bol pracovný deň, nocovalo na nej pomerne veľa ľudí. Chatár je príjemný chlapík, s ktorým sa dá porozprávať. Za ubytovanie v lágri s kartou OeAV, polievku a pollitra džúsového striku som platil čosi pod 20,- €.

Okolo deviatej som sa na izbe prezliekal do pyžama, keď dobehol mládenec, že je vonku líška. Pozriem von oknom a naozaj. Tak som si rýchlo obliekol gate a vybehol som pred chatu. Líška sem prišla na večeru. Chatár jej hodil zopár kúskov mäsa a dve kocky cukru. Líška nebola krotká, hoci na ľudí si zvykla.

Großer Griesstein

Ďalší deň som z chaty vyrážal o 6-tej. Mieril som na sever so Polster Sattel. Na mape mám čiarkovane vyznačený chodníček, ktorý v teréne neexistuje. Prešiel som lúčkami a ocitol som sa v lese. Chvíľu som išiel smrečinou, chvíľu kosodrevinou. Keď som sa ocitol na hrane skalnej steny, zahol som doprava a zráz som obišiel, no zastavila ma ďalšia stena. Vzdal som to a zamieril som do dolinky. Keďže som išiel mokrou burinou, gate mi navlhli.

V dolinke Murmelboden nie sú skalné steny ani kosodrevina, zato sú v nej močiare. Prišiel som do jej záveru a začal som sa liepať pomedzi skaly. Najnáročnejší úsek ma čakal hneď na začiatku, ďalej to bolo ľahšie. Vyššie som križoval snehové polia, ktoré boli pomerne pevné a málo strmé. Potešilo ma to, pretože mačky ani čakan som so sebou nemal.

Vyšiel som do Polster Sattel (1995 m). Keď som zistil, že je na severnom svahu menej snehu ako na južnom, vydýchol som si. Túru budem môcť dokončiť podľa pôvodného plánu. Zbehol som do dolinky a trávami som sa štveral na Großer Griesstein. Cestou som natrafil na dva červené puntíky a dvoch skalných mužíkov, chodník tam však nie je.

Vyliezol som na Großer Griesstein (2023 m). Skutočný vrchol kopca nie je pri kríži, ale kúsok ďalej, pri skalnej pyramíde. Od nej je lepší výhľad na západ, no zatiaľ čo včera bol vzduch čistý, dnes je opar.

Zostup

Od Großer Griessteinu som šiel po červených puntíkoch. Na niektorých mapách je chodník uvádzaný ako značený, na mojej nie je. Značenie je však vynikajúce, na trase sa nedá zablúdiť. Zbehol som do sedla, nad ktorým sú šikmé platne zaistené oceľovým lanom. Hurá, ferrata! Lana je asi 70 metrov a náročnosť je do A/B.

Vyšiel som na Kleiner Griesstein (1857 m) a zahol som na západ. Chodník schádza hrebienkom a nato traverzuje kosodrevinu na severný svah kopca. Dolu vidno Kreuzpfäder, ale hoci je rázcestie vzdialené horizontálne iba kilometer, vertikálne je 600 metrov podo mnou. Super pohľad.

Schádzanie z Kleiner Griessteinu je pekné. Chodník ide pomedzi skalné vežičky a z ostrohov sú pekné výhľady najmä dolu na bezodtokovú oblasť. Zbehol som na Keruzpfäder a známou trasou som o 13.00 h prišiel do Winterlöhu.

Záver

Počas dvojdňovej prechádzky som fotil líšku, plávajúcu užovku, slepúcha, bohatý trs črievičníkov papučkových a nádhernú krasovú krajinu. Je to oblasť, do ktorej sa ešte zopárkrát vrátim a obehám okolité kopce a kopčeky.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek