Aktuálny stav

Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP) včera zaslala Štátnym lesom Tatranského národného parku (ŠL TANAP) nariadenie, ktorým im nariaďuje zachovať pôvodný stav na území Tichej a Kôprovej doliny až do zdokumentovania stavu v čase výkonu štátneho dozoru na týchto územiach. V preklade to znamená zastaviť práce, kým nebude prípad vyšetrený na základe podania, ktoré inšpekcia dostala. „Ako štátna príspevková organizácia sme povinní rešpektovať rozhodnutie orgánu štátnej správy, akým je SIŽP, a okamžite zastavujeme práce na spracovaní kalamity, s tým, že výklad pani riaditeľky je ten, že je potrebné ešte vypratať to drevo, ktoré bolo spracované, nebude sa ale spracovávať ďalšia kalamita“, uviedol včera na tlačovej konferencii riaditeľ ŠL TANAP Peter Líška. Podľa hovorcu ŠL TANAP Mariána Šturcela sa nevie, ako dlho to bude trvať, či dni alebo týždne, ale kým inšpekcia nerozhodne, firmy zrejme presunú techniku na nejaké iné pracovisko. Proti nariadeniu o dočasnom pozastavení nie je možnosť sa odvolať, a potrvá ešte deň alebo dva, kým sa vyvezie to, čo bolo do včerajšieho rána odrezané.

Je za odstraňovaním dreva lykožrút alebo plánovaná urbanizácia?

Hlavným dôvodom, prečo ŠL TANAPu prikročili k odstraňovaniu kalamitného dreva, je podľa nich neúmerne premnožený lykožrút, ktorý požiera poškodené drevo, ale pri premnožení môže napadnúť aj zdravé stromy. „Tu nie je problémom tých 90 hektárov kalamitiska, z ktorého treba odstrániť alebo čiastočne odkôrniť drevo, ale problém je ten, že skúsenosti v tatranskej oblasti sú také, že pri prvom rojení z takejto kalamity z 1 metra kubického dreva vyletí toľko chrobáka lykožrúta, že zničí ďalších 5 živých stromov. Je to veľmi nebezpečné a tie rojenia sú 2 – 3 do roka, zvlášť keď je takéto teplé počasie”, uviedol riaditeľ ŠL TANAP Peter Líška. Podľa štátnych lesov sa v súčasnosti za 10 dní v jednom lapači nazberá 4800 chrobákov lykožrúta, pričom týchto lapačov je v TANAPe 6000. Podľa predstaviteľov ŠL TANAPu iná možnosť, ako pred lykožrútom ochrániť zdravý les, neexistuje, lebo lapače slúžia predovšetkým na monitorovanie a sú schopné zachytiť maximálne 30% lykožrúta. V stanovisku Ministerstva životného prostredia, ktoré nám poskytol riaditeľ sekcie ochrany prírody a krajiny Stanislav Klaučo, „hlavným dôvodom je ochrana okolitého lesa pred napadnutím lykožrútom. Je nepravda, že lykožrút už vyletel a že sa v kalamitnom dreve nenachádza. Každý, kto pôjde okolo vyťaženého dreva, si to môže veľmi jednoducho overiť na vlastné oči, keď odlúpne kus kôry z vyťaženého dreva.“ Lesníci sa obávajú, že lykožrút sa dostane do porastov v 5. stupni, kde sa nezasahuje, a zničí ich.

Botanik a ornitológ Ján Topercer z Botanickej záhrady Univerzity Komenského v Blatnici a Slovenskej ornitologickej spoločnosti, ktorý vypracoval štúdiu Posúdenie vplyvu prípadného odstránenia vetrového polomu z 19. novembra 2004 na ekosystémy Tichej a Kôprovej doliny (TANAP) tvrdí, že v roku 2006 lykožrúty síce napadli väčšiu časť ležiacich stromov, no väčšina dospelých už tieto stromy aj opustila a zimovala mimo polomu. V stromoch na polome zostala podľa neho približne 1/3 lykožrútov spolu s ich predátormi a parazitmi, ktoré môžu výrazne zmenšiť rast lykožrútej populácie v roku 2007. Porasty v širšom okolí polomu sú pomerne mladé a tým aj pomerne odolné voči náletu lykožrútov, v roku 2006 došlo v súlade s prognózami ekológov len k ojedinelému náletu na okraje týchto porastov.

Podľa náčelníka lesoochranárskeho združenia VLK Juraja Lukáča doteraz na Slovensku, ani vo svete nenašli lesníci na problém s lykožrútom riešenie. „To je prirodzený proces vývoja toho lesa. Keď príde kalamita a zvalí tie stromy, tak nastupuje lykožrút, on sa namnoží, zožerie stromy, ktoré sa zožrať dajú, potom populácia lykožrúta klesne, vyrastú nové stromy a život ide ďalej. Lykožrút zaútočí na choré stromy, a to sú možno úplne všetky, ktoré tam sú. Kto do toho vidí, ktorý strom je zdravý? Lesníci urobili na 93 % plochy všetko, čo mohli, vyčistili ju a aj tak tam lykožrút je. To znamená, že oni nevedia ten boj vyhrať a lykožrút na miestach, ktoré vyčistili, stále je, kdežto z Tichej a Kôprovej doliny už vyletel.“ Podľa neho doteraz ŠL TANAPu ťažili na prístupnejších miestach, preto až teraz ťažia v Tichej a Kôprovej doline. Dôvody aktivity v dolinách vidí Juraj Lukáč inde: „No, pozrite sa, ten zvyšok, to je 25 000 kubíkov, povedzme si tak otvorene, 30 miliónov korún, to zase až taký malý zvyšok nie je. Takže 30 miliónov korún drevo, plus sa otvorí dolina. Developerské firmy potrebujú expandovať, potrebujú kdesi stavať hotely, zjazdovky, a na tých južných svahoch Vysokých Tatier je už plno. A Západné Tatry sú prázdne, a Tichá a Kôprová dolina volá priam po nových zjazdovkách a hoteloch. To je hlavná príčina. Tam je naplánovaný tunel asi za 700 mil eur medzi Poľskom a Slovenskom, práve do Tichej doliny. Z poľskej strany je tam veľká rekreačná oblasť v tejto časti, Zakopané tam má veľké plány a chcú, aby toto celé preletelo aj na našu stranu.“

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Ministerstvo aj štátne lesy zhodne odmietajú tvrdenia o ťažbe za účelom zisku a tvrdia, že vyvezené drevo je vhodné len do celulózky alebo na spálenie. Taktiež odmietajú tvrdenia o plánovanej urbanizácii oboch dolín. „Ťažba kalamitného dreva nie je zámienkou pre žiadne rozvojové aktivity cestovného ruchu v tejto oblasti. Žiadne takéto zámery doteraz nik ani len nepredložil. Všetky takéto zámery do budúcna vylučuje zonácia územia TANAPu“, povedal Stanislav Klaučo. Podľa lesníkov je už vyčistená plocha bez lykožrúta. Obávajú sa toho, že ak ochranárski aktivisti presadia zastavenie ťažby kalamitného dreva v dolinách a premožený lykožrút zničí zdravé porasty, verejnosť bude za sivé porasty obviňovať ich, že sa o les nepostarali.

Prípad s orlom

Minulý týždeň MŽP uviedlo, že pracovníci Správy TANAPu a Štátnych lesov TANAP našli v území ťažby jediné hniezdo vtáka - ďatla trojprstého. V nedeľu prenikli na verejnosť informácie, že v území ťažby sa nachádza hniezdo chráneného orla skalného. Podľa MŽP bol uvedený vták zmapovaný ako prvý, ktorý sa objavil v blízkosti ťažby a bola k tomu podaná príslušná informácia na web stránke MŽP SR. „Odvtedy bolo zistených viacero hniezdičov, medzi nimi aj orol skalný. Ten bol sledovaný správcom ochranného obvodu (polesným) ŠL TANAPu a pracovníkom ŠOP SR v rámci programu záchrany orla skalného, ktorí ho pozorovali pri výbere stanovišťa hniezdenia ešte pred začatím ťažby kalamitného dreva na viac ako 10 lokalitách v doline. V tomto prípade išlo o novú lokalitu hniezdenia, do ktorej orlica zaletela pred niekoľkými týždňami. "Bombastický" objav orlice tzv. ochranármi sa udial nevedome, pri ich nezákonnom pohybe v lesnom poraste mimo značkované turistické chodníky, a to tak, že ju nevedome z hniezda vyplašili, čo je ďalším porušením zákona o ochrane prírody“, uviedol Klaučo. Zahniezdenie bolo podľa neho zistené v nedeľu, v pondelok bolo už okolo hniezda vytýčené ochranné pásmo pracovníkmi S TANAPu v okruhu 500 m, pričom pracovníci ŠL TANAPu boli o tomto protokolárne informovaní. Na celom dotknutom území sa podľa neho vykonáva sústavný zoologický monitoring odbornými pracovníkmi ŠOP SR a S TANAPu a žiadne hniezdo nebude prehliadnuté.

Podľa riaditeľa ŠL TANAPu Petra Líšku je spomínaný pár orlov sledovaný vyše 15-17 rokov a má okolo 12 hniezd, v ktorých hniezdi v rôznych rokoch. Podľa neho je medializácia tohto nálezu nešťastná, lebo hrozí riziko vykradnutia hniezda.

S týmito tvrdeniami nesúhlasí ornitológ Ján Topercer. Podľa neho o tomto hniezde lesníci nevedeli, inak by ochranné pásmo vytýčili skôr, a našiel ho Erik Baláž z lesoochranárskeho združenia VLK. Vykrádači hniezd podľa neho v tomto prípade nie sú hrozbou, pretože tí sledujú terény už od prvej polovice marca a o hniezde by už dávno vedeli. Čo sa týka práce s orlami vrátane stráženia hniezda až do momentu vyletenia mladých vtákov, považuje za veľmi kvalitnú prácu Štátnej ochrany prírody aj niekoľkých mimovládnych združení. Pre hniezdiace vtáky by však navrhoval väčšie ochranné pásma. „Nestačí len vytvoriť kruh s polomerom 300 metrov okolo hniezda. Vták potrebuje priestor na hľadanie potravy, na úkryt pred predátormi a podobne. Orol potrebuje rádovo kilometre štvorcové, ďateľ desiatky hektárov.“

Zásah do biotopov a najprísnejšie chránených častí

Všetky zúčastnené strany sa sporia kvôli tomu, či je ťažba legálne v poriadku alebo nie. Podľa Juraja Lukáča sa v oblasti nachádzajú biotopy európskeho aj národného významu, ktorým legislatíva zaručuje istú ochranu, a môže sa tam ťažiť až po súhlase príslušného správneho orgánu. Okrem toho bolo podľa neho porušených viacero paragrafov zákona o ochrane prírody a krajiny. „Oni majú jedine nariadenie lesného úradu, ktorý prikazuje z lesného zákona spracovať kalamitu, ale z hľadiska ochranárskej legislatívy nemajú žiadne relevantné dokumenty. Krajský úrad životného prostredia (KÚŽP) vydal dokument, ktorý sa volá odborné stanovisko, nie je to rozhodnutie správneho orgánu, len odborné stanovisko, a nie je to súhlas na zásah, ani na zásah do biotopov, ani na zásah do biotopov chránených druhov a živočíchov.“

Podľa riaditeľa ŠL TANAPu je kalamitisko určitým štádiom degradovaného biotopu a preto tam netreba žiadať súhlas. „Bude biotopom, keď tam budú rásť určité dreviny a budú plniť funkcie, ktoré ten biotop má plniť. Ja netvrdím, že v pôdnom horizonte nežijú organizmy, že sa tam prechodne nenachádzajú nejaké živočíchy, ale nie je to biotop. Čiže nie je o čo žiadať – výnimku alebo súhlas. Výnimka by bola pre 5. stupeň ochrany, súhlas pri 4., keby malo nastať poškodenie biotopu.”

Podľa riaditeľa ŠL TANAPu aj podľa Klauča bola medzi ministrami pôdohospodárstva a životného prostredia urobená dohoda, že sa bude zasahovať len vo 4. stupni ochrany a 5. sa ponechá na samovývoj. ŠL TANAPu podľa MŽP oznámili KÚŽP v Prešove začatie činnosti, ktorou je spracovanie kalamity zámer ťažby kalamitného dreva v 4. stupni ochrany. „Vzhľadom na stav ekosystému v priestore ťažby kalamitného dreva (zdokumentovaný odbornou štúdiou Štátnej ochrany prírody a Národného lesníckeho centra) KÚŽP vydal odborné stanovisko, ktorým rozhodol, že činnosť nie je zásahom, ktorý môže spôsobiť podstatné zmeny v biologickej rozmanitosti štruktúre a vo funkcii ekosystémov. Na základe tohto stanoviska sa začala ťažba realizovať“, uviedol Klaučo.

Budúcnosť tatranského lesa

Odhliadnuc od lykožrúta sa veľa diskusií krúti okolo toho, či je lepšie nechať les na samovývoj, alebo mu pri raste pomáhať. Podľa Juraja Lukáča lykožrút aj popadané stromy patria do toho procesu obnovy lesa. „Všetci by chceli, aby v lese vždy stáli stromy,ale to nie je pravda, aj ľudia zomierajú, aj stromy zomierajú. V normálnom lese sú aj popadané stromy a patria do toho lesa. Väčšina lesa žije ďalej pod zemou, popadané stromy sú len dočasná záležitosť. Už teraz, keď tam prídete, tak medzi nimi sú trojmetrové nové stromy. Ten les žije.“ Podľa Lukáča mali lesníci v TANAP-e 50 rokov šancu, a na tom území, kde spadlo tých 12 500 hektárov, mohli ten les premeniť a neurobili to,. Okrem toho tvrdí, že neexistuje les vysadiť, les môže človek len pripustiť. „Spýtajte, koľko sa im doteraz ujalo stromčekov, myslím, že nič. Všetko, čo dva roky sadili, je preč. A keď povedia nejaké iné číslo ako je nula, tak klamú. ale myslím, že sa budú brániť odpovedi. Oni si myslia, že keď zasadia nejaké stromčeky, tak rýchlejšie urobia ten les, ako by ho urobila príroda, ale to nie je pravda, lebo sa im to nikde na Slovensku ani na svete nepodarilo. Oni hovoria o pôvodnom lese, my hovoríme o lese prirodzenom. To je rozdiel. Prirodzený les je les, ktorý vytvorí príroda. To znamená na tých popadaných stromoch teraz sú nejaké huby, ktoré to celé rozkladajú, vzniká hnojivo, z ktorého vyrastajú nové stromy, už sú tam trojmetrové nádherné stromy, a tie živočíchy tam behajú, ryjú tam to celé, je to úplne zdravý, živý les v tej popadanej kalamite. Ten vznikol prirodzenou cestou, preto mu hovoríme prirodzený. Oni hovoria o pôvodnom lese, to znamená, že to teraz chcú celé vyčistiť, ako zresetovať počítač, a teraz tam budú sadiť pôvodné stromčeky, to znamená zo 17. storočia? Neviem. Lebo tu boli iné lesy v 10. storočí, iné v 13., iné v 17.“

Podľa ministerstva výsadbu nového lesa rieši široký tím lesníckych odborníkov, najmä z pracovísk SAV, Národného lesníckeho centra a Technickej univerzity vo Zvolene. Sadia sa sadeničky výšky 25 – 30 cm. Ročný prírastok je 10 – 15 cm.
Podľa riaditeľa ŠL TANAPu je v správe TANAPu asi 9000 ha z tých 12 600, ktoré boli poškodené kalamitou. Existuje stredisko genofondu drevín, kde sa pestujú geneticky vhodné, sadeničky, ktoré sa dosádzajú tam, kde je to potrebné. „Vysadili sme okolo 600 hektárov tých pomocných drevín, vysádzame spevňovacie pásy proti pôsobeniu vetra, lebo sa ukázalo, že vietor sa opakuje pravidelne a na tých istých plochách. Je naivné si myslieť, že prales bude na spodku Tichej doliny, keď tam bola kalamita v rokoch 1918, 1924, 1941, 1968. Tam nikdy štádium pralesa nebude.“ Časť vyčisteného územia nechávajú lesníci na samovývoj. Za dva roky od kalamity naleteli a začali rásť stromčeky na 520 ha. Zaujímala nás skladba drevín, ktoré sa vysádzajú, a tiež ako sa dá docieliť, aby napríklad neuschli. „Čo má byť v prírode blízkom lese, to sú informácie z tých našich objektov pralesového charakteru, ktoré boli v Tatrách vždy. Lesníci nie sú proti bezzásahovým zónam, kde fungujú všetky prirodzené aj ochranné mechanizmy. Presne vieme, na ktorom stanovišti aké dreviny majú byť. Najprv necháme pôsobiť prírodu, čo tam sama vnesie, ak to nedokáže, lebo tam neboli tie dreviny, ktoré tam mali byť, musíme ich tam vniesť. Čo sa týka starostlivosti o stromčeky, dvakrát do roka vyžíname trávu,aby ich nezavalila, prípadne ich okopávame, chránime ich proti obhrýzania zverou. Tie, ktoré treba ochrániť, obtáčame takou vatou, ktorú zver nežerie, lebo jej brnia zuby.“ Kopy haluziny a vyvrátené koreňové koláče, ktoré na vyčistených plochách ostali, aspoň čiastočne podľa Líšku nahrádzajú funkciu materského porastu. Jednak plnia funkciu prirodzeného záchytu vody v jamách pod koreňmi, a jednak sú prirodzenými prekážkami proti vetru, čo zabraňuje presušeniu pôdy. Okrem toho čiastočne tvoria tieň, dôležitý pre niektoré druhy drevín. Podľa Líšku sa ujalo okolo 90 % toho, čo zasadili.

Zajímalo nás, kedy by na kalamitnom území mohol stáť nový les. „Naším zámerom nie je ho pokryť celé jednorázovo. Prírode blízky les má nielen špecifické drevinové zloženie, ale aj priestorové, niekde mladšie, niekde staršie. Niektoré plochy nezalesňujeme, ale budeme tam očakávať ešte niečo prirodzené, les sa rozdiferencuje do stavu prírode blízkeho lesa. Už úplne iný charakter bude mať táto krajina o 5 – 10 rokov, tie mladé porasty, ktoré tam sú ako prirodzené zmladenie, už budú odrastené, časť tých plôch bude pokrytá lesom. Do tých 20 – 30 rokov pôsobením prípravných drevín ako jarabina, breza, bude plocha pokrytá týmito drevinami. Je to podstatne skôr, ako by bolo, keby tá kalamita nebola spracovaná, tam by to trvalo možno 30 – 40 rokov.“

Záver

Nie je naším cieľom celú situáciu komentovať. Snažili sme sa priniesť vám dostatok informácií z celého spektra a názor si vytvorí každý sám. Môžeme len dúfať, že akokoľvek sa situácia v Tichej a Kôprovej doline vyvinie, bude to smerom prospešným pre prírodu.

Fotogaléria k článku