Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Historické domy v obci Beluj
Historické domy v obci Beluj Zatvoriť

Túra Stredoeurópska mariánska cesta Šahy – Počúvadlo

Aktívny pobyt v prírode prispieva nielen k poznaniu prírodného či kultúrno-historického bohatstva regiónov a je devízou zdravého životného štýlu. Človeku poskytuje aj dostatočný priestor na duševnú očistu od každodenných starostí, môže byť cestou za duchovným poznaním a k sebareflexii. Práve tento aspekt je významnou súčasťou pútnických trás vo svete. Nehovoriac o tom, že spoločne organizované púte vytvárajú nové priateľstvá a budujú spoločenstvá ľudí idúcich za spoločným cieľom.

Vzdialenosť
61 km
Prevýšenie
+1595 m stúpanie, -1040 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
3 dni
Obdobie
leto – august 2016, apríl 2017
Pohoria
Krupinská planina, Štiavnické vrchy a Podunajská nížina - Podunajská pahorkatina (Ipeľská pahorkatina)
Trasa
Nocľah
Plášťovce, Hontianske Nemce
Doprava
Šahy (vlak, bus)
Plášťovce (bus)
Medovarce (bus)
Hontianske Nemce (bus)
Beluj (bus)
Počúvadlianske jazero (bus)
SHOCart mapy
» č.1092 Štiavnické vrchy, Javo (1:50.000)

Stredoeurópska mariánska cesta je sieťou pútnických trás, do ktorej je začlenených vyše 150 mariánskych pútnických miest v stredoeurópskom regióne. Samotná pútnická trasa má dve hlavné diagonály. Jedna z nich je orientovaná v smere západ-východ a vedie z rakúskeho Mariazellu do rumunského Sumuleu Ciuc. V našom článku sa zameriame na druhú z nich, ktorá je orientovaná v smere juh-sever a vedie z Medžugoria/Međugorje (Bosna a Hercegovina) do Čenstochovej/Częstochowa (Poľsko).

Prechádza tiež územím Slovenska po trase: Šahy (SK/HU) – Plášťovce – Hontianske Nemce – Prenčov – Banská Štiavnica – Dubové – Zvolen – Sliač, kúpele – Sampor – Banská Bystrica – Panský diel – Špania Dolina – Staré Hory – Východné Prašnické sedlo – Liptovské Revúce – Liptovská Osada – Biely Potok – Ludrová – Liptovské Sliače – Liptovská Teplá – Prosiek – Kvačianska dolina – Oblazy – Zuberec – Habovka – Zábiedovo – Trstená (SK/PL).

Bolo nevyhnutné zvoliť také trasovanie pútnickej trasy (platí to však pre akúkoľvek turistickú trasu), ktoré zabezpečí bezpečný pohyb osôb mimo frekventovaných cestných komunikácií. V tomto kontexte je Stredoeurópska mariánska cesta takmer výlučne trasovaná po oficiálnych turistických značkovaných trasách (ďalej len TZT), resp. cyklotrasách Slovenského cykloklubu. Nakoľko sieť TZT, príp. cyklotrás je na Slovensku pomerne hustá, požiadavku bolo možné spoľahlivo naplniť. Výnimkou ostával úsek medzi slovensko-maďarskou štátnou hranicou a Banskou Štiavnicou, kde Klub slovenských turistov (KST) nemal žiadne oficiálne TZT. Na vzájomnom stretnutí KST, Občianskeho združenia Via Mariae a maďarského partnera Mária Út Közhasznú Egyesület, ktoré sa konalo v Nových Zámkoch v máji 2013, bola medzi zúčastnenými subjektami dosiahnutá trojstranná dohoda o vzájomnej spolupráci pri budovaní Stredoeurópskej mariánskej cesty na území Slovenskej republiky. Išlo predovšetkým o snahu vyznačiť novú TZT, ktorá vhodným spôsobom prepojí slovenskú sieť značkovaných chodníkov so štátnou hranicou v meste Šahy.

Celý proces od rekognoskácie v teréne, zabezpečenia súhlasov všetkých majiteľov dotknutých pozemkov, ako aj okresných úradov životného prostredia a napokon vyznačkovania novej trasy a jej doplnenia turistickými informačnými prvkami – turistickými smerovníkmi a značkárskymi kolmi na miestach so sťaženou orientáciou, prebiehal kontinuálne v rokoch 2012 - 2017. Uvedené práce prebiehali pod gesciou KST a Občianskeho združenia Via Mariae.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Nová modrá TZT Šahy, št. hr. – Počúvadlianske jazero

Bolo rozhodnuté, že plánovaná nová trasa sa vytvorí predĺžením doterajšej modrej TZT vedúcej z Beluja po Tatársky jarok. Len pre zaujímavosť uvádzame, že uvedená trasa bola pozostatkom pôvodného modro značkovaného chodníka z obce Sebechleby, cez Mladú Horu, Beluj, Záholík až ku Počúvadlianskemu jazeru, ktorý bol však v roku 2002, pri rozsiahlej redukcii siete značkovaných chodníkov v Štiavnických vrchoch, skrátený na oboch koncoch. V rovnakom roku boli zrušené aj modro značkovaný chodník z Hontianskych Nemiec po Žibritov a zeleno značkovaný chodník z obce Ladzany na Sitno.

Na tomto mieste v krátkosti opíšeme charakter nového značkovaného chodníka. Celý úsek od maďarsko-slovenskej štátnej hranice až po Počúvadlianske jazero meria takmer 61 km. Jeho prejdenie si tak možno naplánovať v závislosti od chuti a kondície na 2 - 3 dni, prípadne ho spojiť s dlhším a detailnejším poznávaním regiónu. Začíname na hraničnom priechode v Šahách. Kúsok za hranicou sa nachádza maďarská obec Hont, odkiaľ vedú značkované chodníky do Novohradských vrchov (Börzsöny). Začiatočný úsek do centra mesta Šahy vedie po ceste popri železničnej stanici, kde dnes končia osobné vlaky premávajúce na trati Čata – Šahy. Kedysi tu bol aj železničný hraničný priechod a vlakom bolo možné pokračovať cez Dregeľ-Polianku (Drégelypalánk), Balážske Ďarmoty (Balassagyarmat) až do Budapešti, ale napríklad aj do Lučenca. Cezhraničné vlakové spojenie sa definitívne prestalo používať po 2. svetovej vojne, od roku 2003 je bez osobnej dopravy aj nadväzujúci slovenský úsek železnice cez Krupinu do Zvolena s výnimkou krátkeho úseku Šahy – Dudince, kde do roku 2005 krátkodobo existovali piatkové a nedeľné spoje. Prichádzame do mestečka Šahy s niečo vyše 7-tisíc obyvateľmi, niekdajšieho sídla Hontianskej župy.

Zo Šiah mierne stúpame uličkami mesta, až vyjdeme na polia s výhľadmi na Ipeľskú pahorkatinu. Takýto charakter cesty nás bude sprevádzať na väčšine trasy až po Plášťovce. Kótu Studeného vrchu (226 m) obchádzame zo severozápadu, pokračujeme poľnou cestou striedavo stúpajúcou a klesajúcou po miernych vyvýšeninách popri majeri Ďuro. V ďalšej časti vystúpime ku vrchu Lipovec (281 m), odkiaľ nasleduje príjemný úsek lesom. Po jeho prejdení sa ocitneme na plošine, ktorá je zo západu ohraničená Seleckým potom a jej východné svahy strmo klesajú do údolia potoka Olvár. Vo vrchnej časti plošiny sa nachádza poľné letisko. Na rázcestí ciest (pred usadlosťou Iskorňa) odbočíme západným smerom a po pár sto metroch (pred vrchom Olvár 280 m) ideme prudko doprava smerom na sever. Príjemná cesta po lúke, ktorá sa neskôr zmení na strmšie klesajúcu úvozovú cestu, nás popri areáli poľnohospodárskeho dvora dovedie do Plášťoviec. V obci sa nachádza kostol z konca 19. stor., postavený v secesnom slohu, kaštieľ Palásthyovcov z 18. stor. a viacero kúrii. Jednou z nich je kúria bývalého hontianskeho župana Istvána Ivánka, ktorá je dnes v starostlivosti Spolku maďarských skautov na Slovensku.

Nasledujúci úsek sa svojím charakterom podstatne líši od predchádzajúceho. Pomerne strmou lesnou cestičkou obchádzajúcou vrch Šípka (296 m) s rovnomennou prírodnou rezerváciou sa dostaneme na planinu Brezovo. Najmä z východnej strany je výrazne ohraničená hlbokým údolím Litavy, typický reliéf Krupinskej planiny sa tak začína naplno prejavovať. Za pozornosť stojí Spečený val (prezývaný aj Val obrov), ktorého zvyšky nachádzame pri turistickom chodníku. Išlo o stavbu, doposiaľ zahalenú rúškom tajomstva. Nepoznáme jej presný priebeh ani datovanie vzniku. Ide o rozsiahly zemný násyp spevnený kameňmi, ktorý na niektorých miestach dosahuje výšku až do 4 metrov a šírku 10 - 15 metrov. So zvyškami valu sa stretávame najmä v južnej časti Štiavnických vrchov, či v Krupinskej planine. Dĺžka sa odhaduje minimálne na 50 - 60 km, ale pravdepodobne bola súčasťou dlhšej línie. Aj preto sa prezýva ako Slovenský čínsky múr. Po ľavej strane míňame spevnenú cestu do Rykynčíc a postupne prídeme na opačný koniec planiny pri vrchu Tŕstie (396 m). Na jednom mieste máme peknú stromovú alej. Z Tŕstia nás čaká zostup do obce Medovarce, malej dedinky pri rieke Krupinica. Nad obcou sa týči skalnaté bralo s výskytom teplomilnej flóry a vzácnej trávy kavyľ Ivanov.

Hneď v obci prejdeme po mostíku na pravý breh Krupinice, ktorý budeme sledovať asi ďalšie 4 km. Je to jediný mostík cez rieku, vyššie po toku sa nachádzajú len brody. Postupne prejdeme cez tri väčšie lúky, na ktorých sa zvykne pásť dobytok. Nakoľko je tu menej objektov vhodných na umiestnenie značiek, orientáciu tu dopĺňajú pomocné smerovky. Zablúdiť však nie je kde, držíme sa stále Krupinice s početnými meandrami. Pri smerovníku v blízkosti brodu (západne od obce Selce) definitívne opustíme údolie Krupinice a vystúpime bočným hrebienkom, ktorý nám ponúka pekné výhľady do doliny. Prejdeme asi kilometer pohodlnou lesnou cestou až na okraj rozsiahlych polí. Odtiaľ pokračujeme spevnenou poľnou cestou na Krasačník, príjemné miesto s krížom a lavičkami v tieni košatých stromov. V pozadí pred sebou máme na dohľad výraznú siluetu Sitna (1009 m). Doprajeme si chvíľku oddychu a po vyše polhodine sme v Hontianskych Nemciach. V obci sa nachádza kostol sv. Martina, postavený v pol. 13. stor. ako románska trojloďová bazilika, neskôr v 16. stor. opevnený pred tureckou ofenzívou a napokon v 19. stor. upravený v barokovom slohu.

Z Hontianskych Nemiec viedla do roku 2002 modrá značka cez Pusté vinice, Koháryho dub, obec Kráľovce-Krnišov až do Žibritova. Trasa je zrušená a v mnohých úsekoch aj ťažko priechodná (avšak so stále viditeľnými značkami). Návšteva pamätného Koháryho dubu však rozhodne stojí za to, z Hontianskych Nemiec vedie k nemu prístup po náučnom chodníku, začínajúcom pri budove miestnej základnej školy (horšie značenie). Nová modrá značka z Hontianskych Nemiec od roku 2016 pokračuje necelý kilometer po štátnej ceste smerom na Sebechleby, následne po miestnej asfaltke odbočí do vinohradníckej osady Podvŕšok (administratívne patrí pod Hontianske Nemce), ktorej dominantu tvorí zďaleka viditeľný Kostolík sv. Urbana a Donáta. Ide o jednoloďovú stavbu postavenú na miernej vyvýšenine niekedy z čias stredoveku. Asfaltová cesta by nás ďalej zaviedla do osady Sitnianska Lehôtka, my sa však držíme poľnej cesty západným smerom a asi po hodine prídeme do ďalšej malebnej vinohradníckej osady Mladá Hora. Tu sa stretávame so zelenou značkou z Dudiniec a s modrým miestnym sebechlebským okruhom. Za osadou sa nachádza rekreačné stredisko.

Z Mladej Hory pokračujeme až do obce Beluj asi 2 hodiny chôdze údolím Belujského potoka, spočiatku aj po asfaltke. V prvej časti ideme po západnom brehu potoka, mierne vystúpime do svahu s občasnými výhľadmi na južné svahy Sitna až po smerovník Pod Šibačom. Od neho odbočíme kolmo nadol krížom cez veľkú lúku a prejdeme cez Belujský potok na jeho ľavý breh a ďalej opäť poľnou cestou, ktorá nás bude sprevádzať až do Beluja. V obci upúta pozornosť súbor ľudových domov, dva kostoly a vkusne upravené centrum obce.

Záverečná časť z Beluja k Počúvadlianskemu jazeru vedie najprv po asfaltovej ceste smerom do Prenčova, pri križovaní cesty s Belujským potokom odbočíme z asfaltky a pokračujeme okrajom lúky popri potoku smerom hore. Stúpame popri smerovníku Pod Šibačom, z horného okraja lúk sa nám naskytnú ďaleké výhľady na Krupinskú planinu a južné výbežky Štiavnických vrchov. Pokračujeme ďalej prevažne lesom, najprv prudšie nahor, potom príjemným chodníkom pretneme asfaltku, ktorá sa k nám pripojí od horárne Záholík (pozn. modrá značka pred rokom 2002 zo Sebechlieb na Počúvadlianske jazero viedla práve tadiaľto), ideme kúsok po nej a o pár metrov sme na rázcestí Tatársky jarok. Od neho spolu so žltou značkou – tzv. Sitnianskym okruhom prídeme na koniec našej trasy pri Počúvadlianskom jazere. Našu pozornosť na poslednom úseku zaujme dokonalý technický systém vodných jarkov, pričom na jednom mieste sledujeme oba portály jedného z vodných tunelov.

Naše putovanie rôznorodou krajinou od slovensko-maďarskej hranice v Šahách sa končí na brehu Počúvadlianskeho jazera. Pokračovanie ďalej do Banskej Štiavnice, príp. na vrchol Sitna, je možné po hustej sieti značkovaných chodníkov.

Ďalšie novinky v sieti TZT v regióne Hontu

V snahe KST o celistvú sieť TZT boli v regióne vyznačkované ďalšie dva turistické chodníky, ktoré možno využiť za účelom detailnejšieho poznania regiónu. Jednou z nich je zelená TZT Mladá Hora – Sebechleby – Šipice – Hontianske Tesáre – Dvorníky – Dudince. Vďaka tejto trase sa na sieť TZT napojilo kúpeľné mesto Dudince, ktoré doposiaľ žiadny značkovaný chodník nemalo. V úseku medzi obcami Sebechleby a Šipice vedie zeleno značkovaný chodník malebným údolím Belujského potoka. V Hontianskych Tesároch je možné odbočiť po miestnej červenej značke k Tesárskym dúpencom – skalným otvorom vytesaným do pieskovcového svahu (jednodierka, dvojdierka a osemdierka), ako aj do zaujímavej Tesárskej rokliny. Záverečný úsek zelenej TZT vedie v blízkosti obce Terany popri vinohradníckych pivničkách v lokalite Šinkov salaš. V Dudinciach stojí za návštevu kúpeľný park s množstvom travertínových kôp a tzv. rímske kúpele. Druhou spomínanou novou trasou je miestna modrá TZT – okruh zo Sebechlieb cez Viničný vrch a vinohradnícke osady Mladá Hora a Stará Hora.

Na záver ostáva len dúfať, že vyznačenie nových chodníkov na pomedzí Štiavnických vrchov, Krupinskej planiny a Ipeľskej pahorkatiny prispeje k zvýšeniu záujmu turistov o región Hont, ktorý má rozhodne čo ponúknuť k videniu. A to nielen turistom, ale i pútnikom Mariánskej cesty, ktorí tadiaľto každoročne organizujú púte naprieč Slovenskom.

Fotogaléria k článku

Najnovšie