Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Výhľad na Čebrať
Výhľad na Čebrať Zatvoriť

Túra Okruh z Ružomberka cez Šiprúnske sedlá

Tatry sú sezónne plné, a tak sa vyberám pre zmenu do Veľkej Fatry. Ranný presun trochu trvá, a tak sa rozhodujem ušetriť si časť výstupu lanovkou z Hrabova. Jednak aby som mala viac času na hrebeni, jednak po túre by som ešte nemala byť príliš unavená na šoférovanie. Stíham lanovku o desiatej, kabínka ma rýchlo vyvezie na Malinô brdo. Premáva v polhodinových intervaloch. Odtiaľto by sa dalo ísť ešte vyššie sedačkou, ale zasa chcem si aj trochu zašportovať, takže už len po vlastných.

Vzdialenosť
17 km
Prevýšenie
+795 m stúpanie, -1245 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 26.07.2017
Pohoria
Veľká Fatra (Národný park Veľká Fatra)
Trasa
Voda
prameň Pálenica pod Tlstou horou
Doprava
Ružomberok (vlak, bus, MHD, Hrabovo-parkovisko pod lanovkou)
SHOCart mapy
» č.1084 Veľká Fatra (1:50.000)

Trasa

Malinô brdo, hotel Malina – sedlo pod Vtáčnikom – Vyšné Šiprúnske sedlo – Nižné Šiprúnske sedlo – Chabzdová – Tlstá hora – Ružomberok, Nová Černová

Hneď po vyjdení z vrchnej stanice lanovky ma zláka tabuľa Haliny, vyhliadka, 10 minút. Čo je desať minút a pár výškových metrov navyše, aspoň ich zaokrúhlim na 800, hovorím si a už sa štverám hore po chodníku na krásne skalné bralo. Vyhliadka je naozaj krásna, z pravej i ľavej strany brala, aj slnko trochu zasvieti. Hádam bude počasie lepšie, než boli predpovede. Cestou dolu pozerám len pod nohy, a tak vyjdem nie pri stanici lanovky, ale pri hoteli Malina. To beriem ako jasné znamenie dať si kávu, ktorú som doma ani cestou nestihla, a potom sa poberám po modrej značke popri sedačkovej lanovke. Stúpanie je výživné, ale výhľady na skalné bralá podo mnou a aj postupne sa vynárajúci Ružomberok a okolité hory stoja za to.

Na vrcholovej stanici sa vyrába niečo z dreva a tiež sa tu buduje nejaká zvážnica, takže sa vôbec nezdržiavam a utekám do lesa. Cesta vedie najprv príjemným chodníkom v lese a potom klesá lúkou do sedla pod Vtáčnikom. Vpravo vidím lúčnatý chrbát, kadiaľ budem pokračovať. Krajina okolo je nádherná, stále sa zastavujem a fotím, len škoda sivej oblohy. V zime to tu musí byť pekné, terén je dosť na BC lyže, viem si to predstaviť. Aj na bicykli. Časť dnešnej túry vedie zároveň po cyklotrase.

Na konci trávnatého chrbta sa chodník odpája od zvážnice a začína stúpať lesom. Onedlho sa vynáram na ďalších lúkach. Vonia to tu fantasticky a tých kvetov! Pred sebou vidím Vyšné a Nižné Šiprúnske sedlo. Premáha ma ale hlad, je čas obeda, a tak sa rozložím uprostred trávy a pošlem niečo do žalúdka. Znepokojujú ma len tmavosivé záclony, ktoré sa blížia od sediel. Zrážky dnes Aladin nehlásil, ale možno to medzičasom prehodnotil. Moja nepremokavá bunda visí od včera totálne premoknutá v kúpeľni, takže disponujem pršiplášťom a pláštenkou na batoh. No ale však sa neroztopím.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Pokračujem opäť po cykloceste a zelenej značke lúkami a potom do lesíka, až stojím vo Vyšnom Šiprúnskom sedle. Odtiaľto sa dá ísť na Šiprúň, asi 20 minút hore a 10 dole. Chýba tu však akákoľvek tabuľka, ktorá by Šiprúň spomínala. Uvažujem, či ísť hore, ale s mrakmi visiacimi nad hlavou sa radšej rozhodnem pokračovať ďalej. O pár minút stojím v Nižnom Šiprúnskom sedle. Je to tu veľmi fotogenické aj v tomto počasí. Spomínam si na hrebeňovku, ktorú som tu kedysi absolvovala s partiou zo Stromu života. Mali sme spať v nejakej drevenej stavbe, už ani neviem, kde presne, ale bola zamknutá, a tak vedúci rozhodli, že sa núdzovo zložíme pod celtami priamo v sedle. Ráno som vstala skoro, všetci ešte spali, tak som si vychutnala a ešte na starý foťák s filmom zaznamenala úžasný východ slnka.

Zo spomienok ma vytrhnú kvapky dažďa, ktoré hustnú, a tak vyťahujem igelitové rekvizity na seba aj na batoh a opúšťam sedlo. Pokračujem po červenej na Chabzdovú. Túto časť pohoria som zatiaľ nenavštívila, som zvedavá, čo ma čaká. Zatiaľ mierne stúpam, ešte sa obzerám na fotogenický Šiprúň a sľubujem si, že nabudúce ho navštívim. Potom klesám lúkou, tráva mi máča látkové nohavice, dúfam, že nebude pršať až do večera. Na Chabzdovej sa stretávajú až tri značky, ja pokračujem cez lúku rovno po červenej. Vľavo na vzdialenej lúke sa pasie stádo kráv. Okrem nich tu nie je nikto. Trasa očividne nie je veľmi frekventovaná. Je však krásna. Lúky a sexy sedielka sa striedajú s ihličnatými a listnatými lesíkmi. Žiadne holoruby. Na jednom mieste vidím svetlozelený hrbolček vytŕčajúci z tmavšieho lesa, asi dostal zásah slnečnými lúčmi, za ním hradba hôr a oblakov. Scéna ako z fantasy filmu, veru aj takéto počasie má svoje čaro. Pridávam do fotogalérie ku článku, aj keď fotografia je len slabý odvar reality. Ešte prebehnem bukovým lesíkom a pred sebou vidím sedlo medzi Chabzdovou a Vtáčnikom. Niečo sa tam hýbe okolo stromu. Keď sa priblížim, vidím dvoch poľských turistov, ktorí ležia a majú vyložené nohy. Ja sa pokochám výhľadom do sedla a vnáram sa do lesa. Ďalšia časť túry ma až tak nenadchýna, lebo chodník je uzučký, porastený mladinou, cez ktorú sa občas treba predrať, a tak búcham paličkami ostošesť, aby som nevyrušila miestnych macov.

Pomaly vystúpam k ďalším rozsiahlym lúkam, posiatym obrovskými ihličnanmi. Zrazu sa vynorí slnko a zaleje lúku svetlom na asi 15 minút. O minútku prichádzam k outdoorovému kostolu. Drevený kríž, oltár, jaskynka s Pannou Máriou a lavice. Sadám si, napijem sa, aj sa pomodlím, keď som už na takom mieste. O chvíľočku prichádzajú poľskí turisti a pýtajú sa, kedy tu bývajú omše. Touto informáciou, žiaľ, nedisponujem. Ale keby som vedela, že ich mám za chrbtom, tak toľko netrieskam paličkami. Spomínam si, ako som pri nedávnej túre okolo Poludnice chcela na prázdnych chodníkoch zopár poľských turistov, ktorí sa tlačia v poľských Tatrách a tu by mali priestor a pomohli by robiť trošku hluku. Tak teraz mi ich asi niekto pridelil. Zabávajúc sa v duchu balím batoh a pokračujem, nechcem sa príliš “zasedieť”. Chvíľu ešte pokračujem úžasnými vrcholovými lúkami, potom nachádzam smerovník s novými smerovkami, staré čiastočne zožral susedný strom. Odtiaľto nasleduje zostup ako na šmykľavke. Jednak sklonom, jednak terénom - mix blata, lístia, skál a koreňov, navyše po celodennom daždi v predchádzajúci deň. Ešte že mám paličky a dobré topánky, tak to zvládam bez pádu.

Pri spráchnivenom senníku sa vynáram z lesa, predo mnou je zostup lúkou, o chvíľu sa vynára výhľad na Ružomberok a Liptov. Sadám si zase do trávy, Poliaci ma definitívne predbiehajú a užívam si výhľad a krásne okolie, vôňu materinej dúšky a pokoj. Cítim sa tu ako doma v obývačke, ako často v prírode. Len neochotne vstávam a pokračujem. Pri ďalšom senníku sa chodník pripája na zvážnicu. Míňam susedný senník, z ktorého ostala len kopa dreva a plechu. Trasa pokračuje pomerne nudnou zvážnicou, onedlho míňam výdatný vodný zdroj Pálenica, okrem prameňa s hrnčekom je tu aj lavička. O chvíľu sa z mojej trasy odpája cyklocesta do Čutkovskej doliny. Rozmýšľam, či sa nedať po nej a nejsť sa najesť do koliby, ale je to okľuka, a tak pokračujem po červenej. Na stromoch sú zastavenia krížovej cesty, inak trasa nie je veľmi zaujímavá, ale po asi 15 minútach sa les zmení na borovicový a hneď naberá na atraktivite. Cvaknem pár fotiek a pokračujem, žiadne kochanie sa, lebo prišla v poradí asi štvrtá prehánka. Pršiplášť už dávno nevyťahujem, na batohu mám permanentne pláštenku a v ňom suchú sadu oblečenia, tak sa jednoducho na konci túry prezlečiem.

O chvíľu prichádzam na úžasné miesto, predo mnou sa rozprestiera údolie a nad ním kopce Čebrať, Radičiná a Kečky. Do toho ešte borovice. Síce je dosť hodín, ale opäť si sadám, vyzúvam topánky, vyťahujem vodu a pozerám. Asi o 15 minút ma vyženie ďalšia prehánka, inak by som tam asi sedela doteraz. Zbalím sa a okolo stožiara vysokého napätia, ktorý trochu kazí scenériu, klesám dole. Chodník je pekný, samé borovice. Pri nenápadnom posede sa zrazu vynorí slnko a v kombinácii s dažďom mi poskytne odškodnenie za celodenné nefotogenické počasie - úžasnú dúhu a všetko len tak hrá živými farbami. Ako sa slnko posúva, scenéria sa mení, chvíľu je osvetlená lúka predo mnou, potom Čebrať, ale dúha ostáva. Zlatý klinec dňa. Až keď sa dúha začne strácať, zbieham zvyšné metre do Černovej a v kolibe v Čutkovskej doline si dávam zaslúženú večeru.

Fotogaléria k článku

Najnovšie