Trasa

Podbanské – odbočka do Kamenistej doliny – rázcestie pod Bystrou – Bystrá – Blyšť – Pyšné sedlo – odbočka do Kamenistej doliny – Podbanské

Prvý úsek vedie po červenej Tatranskej magistrále. Striedavo ihličnatým lesom a rúbaniskami. Treba trochu dávať pozor na značky, lebo zvážnice človeka raz-dva zvedú niekam bokom, ako sa stalo páriku kus predo mnou. Les je samozrejme oveľa krajší ako rúbaniská, ale teraz to zachraňuje aspoň krikľavá ružovofialová kyprina, je jej tu požehnane. Miestami mi siaha až po hlavu a pripadám si, ako by som kráčala v levanduľovom poli niekde v Provensálsku.

Cestou som minula odbočku do Kamenistej doliny, tadiaľto sa budem vracať. Začať chcem vo vzdialenejšej Bystrej doline. Onedlho som pri rázcestníku a začínam stúpať lesom. Les, žiaľ, dlho nevydrží a následne idem asi 20 minút po prašnej zvážnici obrovskou holinou, slnko pečie ako divé, ledva sa vlečiem. Tieň žiadny. Keď prídem opäť k lesu, neriešim tieň, ale to, že potok tečie priamo zvážnicou, asi už dlho, sú tu naznášané klzké drevá, kamene, pomedzi to prúd vody. Preskakujem z kameňa na kameň, našťastie úsek netrvá dlho. Aj zvážnica sa odpojí a konečne kráčam po peknom lesnom chodníčku popri zurčiacom Bystrom potoku. Občas vytvára malé kaskády, rastú tu paprade, radosť pozerať.

Onedlho vychádzam z lesa, cesta vedie stále popri potoku, ale otvorenejším terénom. Dávam si pauzu pri odpočívadle asi v polovici stúpania k plesám. Pripeká poriadne. Polovica fľaše je preč a tak sa začínam obzerať, kadiaľ by som zliezla k potoku dočapovať. Potok má prudký tok a na brehu sú vysoké rastliny, takže sa mi nedarí. Napokon mi chodník križuje jeden z prítokov. Bádam vo vysokej burine doľava a voda tečie v húštine po veľkých zamachnatených balvanoch. Vyzerá čisto a tak naberám. O nejaký čas križujem aj samotný potok po rozlámanom, ale stále funkčnom mostíku, takže aj tu by sa dalo nabrať. Odtiaľto idem absolútne bez tieňa, mierne stúpam popri kosodrevine po pravej strane a potoku po ľavej strane, dolina sa otvára. Obloha je až krikľavo modrá bez jediného mráčika ako koncom septembra, kvety všade naokolo.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Chodník ma zavedie k Dolnému Bystrému plesu, ktoré je však úplne suché, škoda. Niekde vľavo je pleso Anitino očko, ku ktorému chodník nevedie, rovnako k trom plesám v závere doliny - sú to Veľké, Malé a Dlhé Bystré pleso. Vidím ich zo serpentín pri stúpaní na hrebeň medzi Bystrou a Kotlovou, aj malé Bystré oká na pravej strane doliny. S názvoslovím mi pomohla kniha Chodníky k plesám od Milana Lackoviča.

Výhľady sú krásne a to som ešte nevidela Kriváň, ktorý sa vynoril na druhej strane, keď som sa vyštverala na hrebeň. Podo mnou Kamenistá dolina, hrebeň Grešovo, za ním Liptovské kopy a hrebeň Vysokých Tatier. Na Bystrú ma čaká ešte asi 40 minút tiahleho stúpania zo sedla Kobyla, aspoň je dôvod často stáť sa kochať sa výhľadom.

Na vrchole je celkom dosť ľudí, Slovákov, Čechov a Poliakov. Jedni Poliaci sa pýtajú, kedy sa koná národný výstup na Kriváň, oni po poľsky, ja po slovensky, ale pochopili sme sa. Sadám si na miesto, kde fúka, jednak, aby som sa schladila, jednak v závetrí okamžite útočia lietajúce mravce. Obdivujem výhľady na Klin a na Pyšné sedlo s Veľkou Kamenistou, vzadu poľské Tatry. Obloha vyzerá bezpečne, žiadne búrky, naďalej najgýčovejšia modrá farba, bez oblakov, a tak netreba bežať dole. Vybaľujem obed a sledujem výhľady a tiež okolitých turistov. V poslednom čase som sa motala na túrach viacmenej bez ľudí, takže celkom si to užívam.

Po dlhom čase sa dvíham a začínam schádzať po hrebeni na Blyšť. Z Blyšťa potom doprava po červenej smerom k Pyšnému sedlu. Mám čas, idem z nohy na nohu, aj tak je to zvetrané a strmé. Raz si zvrtnem členok a padám. Našťastie noha je v poriadku. Vpravo sa otvára Kamenistá dolina. Tiež je tu zopár ôk, neviem, ako a či sa nejako volajú.

V Pyšnom sedle sa opäť usádzam do vetra a dlho sa kochám pohľadom do Poľska. Len neochotne začínam zostupovať, ale čakajú ma ešte tri hodiny do Podbanského.

Prvá časť zostupu je takmer po rovine, v záhonoch malých ružových mikrofónov, názov rastlinky je hadovník väčší, ako som si doma promptne našla v článku o letnej flóre v našich horách od Miša Bukvaia.

Pomaly pribúdajú tmavozelené bochníčky kosodreviny, k tomu ružové kvety, jasnozelená tráva a modrá obloha. Estetický zážitok. Nasleduje klesanie pri Kamenistom potoku, ktorý tvorí malý vodopád. Chodník vedie rovno cez potok po kameňoch. Potok po ľavej strane ďalej vytvára malé vodopádiky. Kamenistá dolina je fakt krásna. Nadšenie ma trochu prechádza v ďalšej tretine doliny, lebo chodník je uzučký a neustále sa predieram cez lopúchy a inú burinu, ktorou je chodník takmer zarastený. Výhľady okolo sú pekné, ale takýto terén trvá približne hodinu, mám toho dosť. Turistov nikde, tak si vyspevujem ľudovky, aby o mne zvery vedeli. Uprostred jednej sa oproti vynorí nejaký zahraničný pár, pozerajú na mňa trochu začudovane. Teším sa, keď konečne príde pásmo lesa.

Les je tu krásny, zamachnatené kmene, zelená tráva. Dostávam sa na nádhernú Kamenistú poľanu. Je tu prístrešok, ale úplne zničený, laty vytrhané. Odtiaľto vedie cyklotrasa, z tej sa ale odpájam doľava po svojej modrej značke. Čaká ma rúbanisko, cesta absolútne odpudivým terénom po prašnej zvážnici, zerodované svahy, popadané kamene, veľké kopy haluziny. Pozerám pod nohy a len náhodou zazriem vľavo jazierko. Prederiem sa k nemu aj s foťákom, bola by škoda ho minúť. Keď sa vrátim na zvážnicu a urobím ďalších pár krokov, vynorí sa predo mnou luxusný pohľad na Kriváň s pekným večerným šálom okolo vrcholu, v lúčoch zapadajúceho slnka. Tak to by bola už úplná škoda. Spokojne dofotím a potom už len zbieham posledné metre dolinou a po červenej do Podbanského.